Úvod
Financovanie podniku je proces získavania kapitálu, s ktorým podnik hospodári a s pomocou ktorého vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, pričom veľkosť a štruktúra
tohto kapitálu je daná finančnými zdrojmi, z ktorých sa kapitál sústreďuje. Finančné potreby podniku delíme na potreby, ktoré vznikajú pri založení podniku a potreby vyplývajúce z jeho činnosti a ďalšieho rozvoja.
Pri založení podniku treba najskôr sústrediť kapitál, s ktorým možno začať podnikateľskú činnosť. Pričom veľkosť tohto kapitálu závisí od odboru podnikania, konkrétnej náplne a rozsahu činnosti a od technickej a technologickej úrovne, s ktorou sa podnikanie začne. Z takto podnikateľského zámeru sa určí potrebná majetková štruktúra. Na jej reálne určenie je potrebné ujasniť, aký bude kolobeh podnikového kapitálu, ako rýchlo sa budú investované finančné zdroje vracať späť v peňažnej forme. Na základe toho sa stanovuje, koľko kapitálu bude viazaného v investičnom majetku, vo výrobných zásobách, v zásobách nedokončených a hotových výrobkov a v pohľadávkach. Ocenením takto určeného potrebného objemu majetku zistíme výšku kapitálu potrebný na zloženie podniku. Tento kapitál spravidla tvorí prvotný vklad vlastníka tvoriaci základné imanie podniku. Pri začatí podnikovej činnosti vznikajú ďalšie finančné potreby. Podnik plynule nakupuje materiál, začína vyrubovať, vypláca mzdy a ďalšie prevádzkové výdavky. Začína normálny kolobeh spojený s podnikateľskou činnosťou. Postupne sa vytvorí charakter podnikových aktivít zodpovedajúcej štruktúre majetku.
1.Zdroje financovania podniku.
Finančné zdroje podniku môžeme členiť z rozličných hľadísk pričom každé členenie bližšie charakterizuje istú stránku ich pôsobenia v podniku. Podľa účelu, na ktorý sú
finančné zdroje určené, poznáme finančné zdroje ako kapitál a ako peniaze.
O získavaní kapitálu hovoríme vtedy, keď zdroje slúžia na zriadenie, rozšírenie, modernizáciu alebo zveľadenie podniku, číže sa investujú. Finančné zdroje ako peniaze slúžia na zabezpečenie platobnej schopnosti a likvidity podniku v priebehu jeho hospodárenia.
Z časového hľadiska delíme finančné zdroje na také, ktoré má podnik k dispozícii na neobmedzený čas (napr. základné imanie), dlhodobo (zdroje získané úverovou formou)a krátkodobo (úverové zdroje so splatnosť do 1 roka).
Z hľadiska vlastníctva členíme finančné zdroje podniku na vlastné a cudzie. Vlastnými zdrojmi sú interné zdroje, pôvodné a dodatočné vklady vlastníkov. Všetky tieto zdroje má vlastník trvalo k dispozícii a vytvárajú jeho vlastné imanie. Cudzie zdroje zahŕňajú všetky druhy úverov, pôžičiek a záväzkov, ako aj prípadnú nenávratnú finančnú pomoc, ktorú poskytuje podniku štátny rozpočet, účelové fondy a nadácie.
Podľa prameňa, z ktorého finančné zdroje do podniku plynú, ich rozdeľujeme na interné a externé. Medzi interné zdroje patrí zisk po zdanení znížený o dividendy, odpisy z investičného majetku a zdroje uvoľnené pri zmenách majetkovej a finančnej štruktúry podniku. Externým zdrojom sa budem podrobne venovať v nasledujúcej kapitole.
2.Externé zdroje financovania podniku.V podmienkach trhového hospodárstva môžu podniky na financovanie svojich činnosti využívať širokú škálu zdrojov. Na financovanie podnikových aktivít sa často využívajú externé zdroje, hovoríme o externom financovaní. Za externé zdroje financovania sa považujú všetky zdroje, ktoré do podniku prichádzajú zvonka od iných subjektov, a to bez ohľadu na to, čí ide o iné podniky, banky poisťovne, čí štát.
K externým zdrojom financovania patrí:
- vklad majiteľa a jeho ďalšie zvyšovanie
- dlhodobé a strednodobé úvery
- krátkodobé úvery
- osobitné formy financovania ako sú leasing, faktoring, forfaiting
- dotácie
2.1 Vklad majiteľa.
Základným externým zdrojom, ktorým podnik získava vlastný kapitál pri svojom vzniku, je vklad majiteľa. Ak v priebehu činnosti podniku vznikne ďalšia potreba kapitálu a podnik nemá k dispozícii dostatočné vlastné zdroje, môže dôjsť k zvýšeniu vkladu majiteľov. Pričom forma vkladu a jeho prípadné zvyšovanie závisí od právnej formy podniku. V prípade individuálneho podnikania rozsah základného kapitálu a jeho zvyšovania závisí výhradne od finančných možností a rozhodnutí samotného majiteľa.
Ak individuálny podnikateľ nemá potrebný vlastný kapitál na základné vybavenie, prípadne na zvýšenie kapitálovej základne, môže potrebný kapitál získať od tzv. tichého spoločníka. Podnik jednotlivca tým nadobúda formu tichej spoločnosti. Takéto zapojenie kapitálu sa robí na základe vzájomnej písomnej dohody. Pri založení spoločnosti sa majetok vytvára z vkladov spoločníkov, pričom tieto vklady nemusia byt rovnaké.
2.2 Dlhodobé úvery.
Úver je pre podnik návratnou formou získavania cudzích externých zdrojov. Je to ekonomický vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý vzniká pri odovzdaní konkrétnej
hodnoty na dočasné použitie, t. j. s podmienkou návratnosti. Za dlhodobé úvery sa považujú finančné zdroje získavané podnikmi úverovou formou na dobu prekračujúcu 4-6 rokov. Medzi dlhodobé úvery patria:
- úvery získané emisiou podnikových obligácií
- finančné úvery
- dlhodobé pôžičky na dlžný úpis
2.2.1 Obligácie.
Obligácie sú cenné papiere vyjadrujúce dlžnícky záväzok podniku, ktorý ich vydal. Vydávajú sa spravidla na 10 - 20 rokov, ale inflácia dobu splatnosti skracuje. V priebehu dlhoročného využívania podnikových obligácií ako formy získavania dlhodobých finančných zdrojov, sa vyvinulo viacero ich foriem. Obligácie ako cenný papier musia mat isté náležitosti, ktoré sú uvedené na jej plášti. Sú to:
- názov a sídlo eminenta
- názov obligácie a jej číselné označenie
- nominálna hodnota obligácie
- spôsob určenia výnosu
- vyhlásenie eminenta, že dlhuje nominálnu hodnotu obligácie jej majiteľovi
- záväzok eminenta splatiť nominálnu hodnotu v istom termíne, vyplácať určený výnos v stanovených termínoch, spôsob týchto výplat a určenie platobného miesta
- pri obligáciách znejúcich na meno aj meno prvého majiteľa
- dátum vydania obligácie a podpisy oprávnených predstaviteľov eminenta
- údaj o povolení emisie príslušným orgánom
Finančné úvery sú charakteristické tým, že sa poskytujú a prijímajú v peňažnej forme na základe úverovej zmluvy medzi veriteľom a dlžníkom.
Rozdelenie obligácii:a)podľa spôsobu stanovenia úrokového výnosu:
- priamo na obligácie je vyznačený úrokový výnos percentom z nominálnu.
- obligácia s meniacou sa úrokovou mierou - mení sa každé 3 - 6 mesiacov, ale len v určených hraniciach.
b)podľa splácania obligácii:
- splatenie obligácii v termíne pevne stanovenom pri emisii.
- splatenie obligácii pred uplynutím doby splatnosti.
c)osobitné druhy obligácii
- konvertibilné obligácie - majiteľ obligácii ich môže vymeniť za iné cenné papiere vydané eminentnom
- ziskové obligácie - majitelia obligácii majú právo na určitý podiel na zisku nad kupónovú úrokovú mieru
- obligácie s dvojitou menou - emisiou získané prostriedky a úroky sa platia v inej mene v akej sa uskutoční splatenie obligácie
- zamestnanecké obligácie - podnik ich edituje pre zamestnancov
- rizikové obligácie- obligácie s vysokou úverovou mierou, ktoré editujú podniky s nízkym hodnotením úverovej schopnosti
- medzinárodné obligácie - patria sem zahraničné obligácie a euro obligácie.
2.3 Krátkodobé úvery.
Krátkodobé úvery sú určené na krátkodobé preklenovanie nesúladu medzi potrebu zdrojov financovania a ich disponibilnou výškou. Lehota splatnosti je do 1 roka. Medzi hlavné formy krátkodobých úverov patrí:
- obchodný úver
- stále pasíva
- preddavky od odberateľov
- komerčné papiere
- krátkodobé bankové úvery
Obchodný úver ako najstaršia forma úveru, je charakteristický tým, že odberateľ zaplatí dodávateľovi za tovar alebo služby až po uplynutí dohodnutej lehoty. Písomným dokladom o zavretí tejto zmluvy je faktúra, v ktorej sú uvedené okrem druhu, množstva a ceny tovaru aj konkrétne platobné podmienky. V prípade obchodného úveru ide o presné dohodnutie oneskoreného termínu platenia. Obchodný úver má výhody tak pre dodávateľa ako aj pre odberateľa (nemusí mat okamžite k dispozícii peňažné prostriedky). Pri obdobnom úvere je úrok zakalkulovaný do ceny tovaru. Krátkodobé bankové úvery poskytujú podnikom obvodné banky v týchto hlavných formách:
- kontokorentný úver
- krátkodobá účelová pôžička
- lombardný úver
- neskonaný úver
- prevzatie úverovej záruky
Kontokorentný úver slúži predovšetkým na prekonanie krátkodobých platobných ťažkosti, t. j. na krátkodobé zlepšenie platobnej schopnosti a likvidity podniku. Poskytuje sa na bežnom úcte podniku tým, že podnik môže do dohodnutej výšky ísť do debetu. O poskytnutie účelovej pôžičky musí podnik banku požiadať. Z toho, že sa poskytuje na konkrétny účel vyplýva, že banka musí každú žiadosť hodnotiť samostatne a v závislosti od miery rizika určuje aj spôsob ručenia a úrokovú mieru.
Lombardný úver poskytuje banka podnikom proti záruke obchodovateľného majetku. Ak podnik nespláca úver v dohodnutých termínoch, môže banka lombard predať a
výnos použiť na splatenie úveru. Zárukou na lombardný úver môžu byt cenné papiere, zmenky zásoby.
Neskonaný úver sa poskytuje odkúpením zmenky, znejúcej na rad klienta pred termínom jej splatnosti. Banka teda neberie zmenku do úschovy, ale tým, že sa zaručí
za jeho záväzky, zvýši úverovateľnosť podniku a umožní mu získať peňažné prostriedky od iného subjektu. Banka preberá riziko, že ak podnik úver nesplatí, bude ho musieť splatiť sama. Za znášanie rizika si banka účtuje provízie.
3.Osobitné formy financovania podniku.
3.1 FaktoringPri faktoring ide o odkúpenie krátkodobých pohľadávok ktoré vznikajú prevažne pri dodávkach bežného obchodného tovaru konečnej spotreby a pri dodávkach pre bežnú výrobnú spotrebu. Podnik predá svoju pohľadávku ešte pred jej splatnosťou faktorov (špeciálna finančná inštitúcia alebo banka). Pričom dohoda medzi faktorom a jeho zákazníkom môže byt rôzna.
Poznáme dva typy faktoring:
a.) skrytý - dlžník nevie o predaji jeho záväzku veriteľom faktorov, platí veriteľovi a ten sústreďuje platby na osobitnom úcte faktora
b.) otvorený - veriteľ odpredaj pohľadávky faktorov oznámi dlžníkovi. Faktor uhradí nominálnu hodnotu pohľadávky, zníženú o náklady faktoring.
Faktoring sa považuje za spôsob krátkodobého financovania, ktorý je spojený s obchodným úverom.
3.2 Leasing.
Leasing možno definovať z dvoch hľadísk. Z vecného hľadiska ide o prenájom tovaru dlhodobej spotreby zákazníkom, ktorí ho používajú za úplatu. Z finančného hľadiska predstavuje leasing špeciálnu formu úverového krytia dlhodobých potrieb nájomcov.
Leasing poznáme:
a.) operatívny - je typom transakcie, pri ktorej sa určitá zložka majetku prenajíma na obdobie kratšie, než je životnosť prenajímaného majetku. Po uplynutí doby, na ktorú sa leasingová zmluva uzavrela, neprechádza predmet leasingu do vlastníctva nájomcu
b.) finančný - možno charakterizovať dlhodobostou nájomného vzťahu. Doba prenájmu zhŕňa podstatnú časť doby životnosti prenajímaného majetku a v zásade končí jeho prevodom do vlastníctva nájomcu. Prenajímateľ prenáša podstatnú časť doby životností prenajímaného majetku a v zásade končí jeho prevodom do vlastníctva nájomcu. Prenajímateľ prenáša na nájomcu rizika plynúce z vlastníctva.
Leasingovú zmluvu nemôže žiadny z partnerov jednostranným konaním zrušiť.
3.3 Dotácie.
Dotácie sú nenávratné zdroje financovania, sú zároveň ekonomickým nástrojom, prostredníctvom ktorého štát alebo iný územný celok podporuje presadzovanie svojich zámerov. Formy a spôsoby poskytovania dotácií môžu byt rôznorodé, spravidla ich členíme na priame a nepriame. Priame dotácie znamenajú prísun peňažných prostriedkov do podniku a môže ísť o:
- cenové príplatky, ktoré zvyšujú tržby podniku, používajú sa hlavne pri intervenovaní ciev poľnohospodárskych produktov
- exportné prémie, ktoré vyrovnávajú exportérom rozdiel medzi cenou na svetových a domácich trhoch
- investičné dotácie, ktoré nemajú za ciel podporovať aktivitu investorov
Nepriame dotácie znamenajú zníženie podnikových výdavkov.
Hlavné formy sú:
- daňové úľavy, t. j. zníženie alebo úplné odpustenie platenia dane. Zvýhodnenie sa robí najčastejšie tak, že sa určia čiastočné alebo úplne odpočítateľné položky z daňového základu.
- bezúročné pôžičky a pôžičky so zníženou úrokov sadzbou, pri ktorých sa zo štátneho rozpočtu príslušným úverujúcich inštitúciám uhradzuje rozdiel medzi normálnou výškou úrokov a zvýhodnenou sumou úrokov
- štátne garancie úverov poskytovaných podnikom do málo výnosných odborov podnikania.
4. Príklad na cudzie zdroje.Cudzie zdroje mesta Trnava.
-zdroje z európskej únie 3 620 tis.Sk
-dotácie zo štátnych fondov a ministerstiev 18 000 tis. Sk
Nekomerčné úvery 9 590 tis. Sk
-Úver na kanalizáciu 6 380 tis. Sk
Úver bol v schválený už v roku 2000. Vzhľadom k tomu, že financovanie kanalizácie bolo doteraz realizované z iných zdrojov, čerpanie úveru sa časovo posunulo do roku 2002.
-Úverový rámec na investičné akcie mesta 114 510 tis. Sk
-Príspevok od Národného úradu práce 500 tis. Sk
Príspevok je mestu poskytnutý pre pracovníkov, ktorí vykonávajú pre mesto verejno-prospešné práce .
5. Záver.Financovanie cudzími zdrojmi je tvorené úvermi a záväzkami. Riziko financovania cudzími zdrojmi je späté a možnosťou nesplácania úrokov (pre veriteľov) a v prípade zaistenia úveru predstavuje hrozbu pre existenciu podniku. Ďalšie riziká možno spojiť s neistotou zákazníkov, dodávateľov a s nákladmi možnej likvidácie. Pozitívna stránka financovania z cudzích zdrojov pre akcionárov spočíva v tom, že v prípade plnenia finančných záväzkov predstavuje možnosť vyššieho zhodnotenia vložených finančných prostriedkov akcionárov. Všeobecne trhová hodnota podniku nie je závislá na štruktúre jeho kapitálu. V skutočnosti však rast finančnej páky znižuje váhové náklady kapitálu a v dôsledku toho dochádza k zvyšovaniu trhovej hodnoty podniku.
