Klasická ekonómia

Jednou z krajín, ktoré najviac získali zemepisnými objavmi a následným rozvojom svetového obchodu, bolo Anglicko. Vybudovalo si veľkú koloniálnu ríšu a nahromadilo obrovské množstvá kapitálu. Uskutočnením agrárnej revolúcie získalo veľký počet voľných pracovných síl. Rozvinula a prehĺbila sa spoločenská deľba práce a vo vznikajúcich manufaktúrach aj technická deľba práce. Samostatný význam obchodného kapitálu klesal, rástol vplyv priemyselného kapitálu. To všetko viedlo k prekonaniu merkantilistickej politiky a vytvoreniu podmienok na vznik ekonómie ako samostatnej vedy. Jej základy položila klasická ekonómia, ktorá vznikla v druhej polovici 18. storočia a trvala do sedemdesiatych rokov 19. storočia. Bezprostredným predchodcom klasickej ekonómie bol William Petty, vyvrcholenie predstavovali Adam Smith a David Ricardo a jej ďalší vývoj pokračoval predovšetkým v diele Johna Stuarta Milla a Jeana Babtistu Saya.

Predstavitelia klasickej ekonómie preniesli pozornosť z oblasti medzinárodného obchodu do oblasti materiálnej výroby. Predpokladali, že národné hospodárstvo má svoj vlastný poriadok a zákony, ktoré sú nezávislé od rozhodovacích procesov. Vystupovali proti neustálemu zasahovaniu do hospodárstva. Boli stúpencami politiky hospodárskeho liberalizmu. Predmetom ich skúmania boli makroekonomické subjekty: sektory národného hospodárstva, celkové bohatstvo spoločnosti a jeho rozdeľovanie medzi sociálne triedy, ktoré určovali podľa vlastníctva výrobných faktorov. Klasici pozerali na ekonomické procesy z dlhodobého hľadiska a zaujímal ich rast jednotlivých veličín. Veľký význam v klasickej ekonómii mala aj analýza medzinárodnej deľby práce. Na názory v tejto oblasti nadväzuje aj súčasná teória medzinárodného obchodu.

David Ricardo

David RICARDO (1772-1823) neabsolvoval dlhé univerzitné štúdium, ale dostal výchovu potrebnú na vykonávanie práce burzového makléra, aby mohol pokračovať v šľapajach svojho otca. Najprv pracoval pod jeho vedením na londýnskej burze. Ako 22-ročný sa osamostatnil a za niekoľko rokov získal veľký majetok. Začal sa venovať štúdiu, najprv prírodných vied a neskôr politickej ekonómie. Roku 1817 vyšla jeho najdôležitejšia práca „On the Principles of Political Economy and Taxation" (Zásady politickej ekonómie a zdaňovania), jedno z najvýznamnejších diel ekonomickej teórie vôbec. Jeho spis vyvolal hneď po vyjdení veľkú pozornosť, nestretol sa však s takým jednoznačným súhlasom ako Smithovo Bohatstvo národov. Roku 1819 bol zvolený za člena Dolnej snemovne, kde vystupoval proti pozemkovým vlastníkom, tzv. landlordom. Bojoval hlavne za zrušenie obilných zákonov a slobodu obchodu.

V období, v ktorom Ricardo žil a tvoril, prebiehala priemyselná revolúcia, začínala sa továrenská výroba a vznikala robotnícka trieda. Spolu s rýchlym rastom anglického obyvateľstva v 18. storočí a napoleonskými vojnami to vyvolalo veľký dopyt po potravinách. Takáto situácia vyhovovala landlordom, a preto roku 1815 prijali obilné zákony (Corn Laws), ktorými na dovážané obilie uvalili clo, a tým pomohli udržať vysoké ceny obilia. Tento stav bol nepriaznivý pre podnikateľov, pretože vysoké ceny obilia mali za následok vyššie mzdy, čím sa znižovali zisky. V anglickej spoločnosti preto v tom čase vystupoval do popredia rozpor medzi priemyselnými podnikateľmi a pozemkovými vlastníkmi. Ricardo sa v tomto spore jednoznačne postavil na stranu podnikateľov.

Ricardovo dielo, na rozdiel od Smithovho, tvorí jednoliaty celok. Vyplýva to z metód, ktoré vo svojej vedeckej činnosti používal. Je to predovšetkým metóda abstrakcie, ktorá u neho dosahuje až taký stupeň, že stotožňoval všeobecnú abstraktnú formu s jej konkrétnou osobitnou formou prejavu. Neskúmal sprostredkujúce články a preto ak boli empirické fakty v konflikte s teóriou, považoval to za výnimku zo všeobecného pravidla. Okrem abstrakcie používal aj hypotetickú metódu, ktorú potom od neho prevzala matematická škola. Jeho analýza mala kvantitatívny charakter.

Za základnú úlohu ekonomickej teórie považoval stanovenie zákonov, ktorými sa riadi rozdeľovanie. Spoločenský výrobok sa rozdeľuje medzi tri triedy vo forme mzdy, zisku a renty. Podiel jednotlivých tried závisí najmä od skutočnej úrodnosti pôdy, od akumulácie kapitálu a rastu obyvateľstva, ako aj od zručnosti, vynachádzavosti a od nástrojov používaných v poľnohospodárstve. Tento podiel sa na rôznych stupňoch vývoja mení.

Hodnota v Ricardovom chápaní je priamo úmerná množstvu práce a nepriamo úmerná produktivite práce. Závisí od práce bezprostredne vynaloženej na výrobu tovaru i od práce stelesnenej v spotrebovaných výrobných prostriedkoch. Hodnota teda závisí od práce živej i mŕtvej. Rozlišoval úžitkovú hodnotu a výmennú hodnotu. Úžitkovú hodnotu považoval za nevyhnutný predpoklad výmennej hodnoty. Hovoril tiež o prirodzenej cene a trhovej cene. Prirodzená cena je výmenná hodnota vyjadrená v peniazoch. Trhová cena kolíše okolo prirodzenej, vytvára sa pod vplyvom ponuky a dopytu.