referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Félix
Streda, 20. novembra 2019
Bankový systém, centrálna banka a multiplikátor bankových peňazí
Dátum pridania: 24.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: KoiTinKa
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 893
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 14.4
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 24m 0s
Pomalé čítanie: 36m 0s
 
Bankový systém

Bankový systém tvorí spravidla centrálna banka a sieť ko­merčných bánk
. Bankové systémy jednotlivých krajín sú rozmanité, ich formovanie je podmienené konkrétnymi historickými a ekonomic­kými podmienkami tej ktorej krajiny.

Na základe jednotlivých kriteriálnych hľadísk začleňujeme bankové systémy do základných typov.

Podľa existencie inštitucionálneho oddelenia centrálnej ban­ky od komerčných bánk rozlišujeme:

a) jednostupňový bankový systém,
b) dvojstupňový bankový systém.

Pre jednostupňový bankový systém je charakteristické, že jedna banková inštitúcia je nositeľom funkcií centrálnej banky a zároveň aj funkcií komerčných bánk. Jednostupňové bankové sústavy sa vysky­tujú obvykle v iných než trhových podmienkach, a preto aj výkon funkcií centrálnej banky a komerčných bánk má formálny charakter.

Jednostupňový bankový systém nevylučuje existenciu viacerých bánk v ekonomike, sú však plne podriadené jednej ,,monobanke". Nepredstavujú samostatné trhové subjekty, ale zabezpečujú len akúsi deľbu práce svojou orientáciou na určitý druh operácií, napríklad v oblasti investičnej, bytovej výstavby, poľnohospodárstva alebo zahraničného obchodu.

Takáto banková sústava bola charakteristická pre bývalé centrálne plánované ekonomiky; u nás existovala v rokoch 1950 - 1990. Centrálnou bankou bola Štátna banka československá (ŠBČS). Existovali aj ostatné banky v spomenutých oblastiach: zahraničný obchod - Československá obchodná banka, sektor obyvateľstva - Česká štátna sporiteľňa a Slovenská štátna sporiteľňa, investičná výstavba - Investičná banka.

Okrem nich existovala ešte Živnostenská banka s pobočkou v Londýne, ktorá zabezpečovala cudzomenový styk pre domácnosti a neziskové organizácie.

Dvojstupňový bankový systém predstavuje štandardnú formu usporiadania moderného bankovníctva. Je charakteristický pre väč­šinu vyspelých krajín. I keď existujú mnohé odlišnosti vo formách, v akých sa jednotlivé bankové systémy vyskytujú, za hlavné považujeme oddelenie centrálnej banky od komerčných bank,
vyjadrené v špe­cifických funkciách a cieľoch komerčných bánk oddelených od funkcií a cieľov centrálnej banky.

Banková sústava na Slovensku

Aj Slovensko má v súčasnosti dvojstupňovú bankovú sústavu.

Centrálnou bankou v SR je Národná banka Slovenska (NBS), ktorá vznikla súčasne so vznikom SR – 1. januára 1993. Je právnickou osobou so sídlom v Bratislave. Podľa pôvodného znenia zákona o NBS hlavnou úlohou NBS bolo zabezpečovanie menovej stability. Takto formulovaný cieľ obsahoval istú dichotómiu. Zahŕňal v sebe dva prvky, a to vnútroštátny a zahraničný cieľ – stabilnú cenovú hladinu a stabilný kurz voči zahraničným menám, pričom tieto dva ciele sa mohli dostať do vzájomného rozporu.

Novela zákona o NBS z roku 2001 (zákon NR SR č. 149/2001 Z.z.) priniesla okrem iného novú formuláciu hlavného cieľa NBS, ktorým sa stalo udržiavanie cenovej stability. Novokoncipovaný hlavný cieľ NBS je jednoznačný a je súčasťou harmonizácie legislatívy SR s legislatívou EÚ.

Najvyšším riadiacim orgánom NBS je osemčlenná banková rada NBS, ktorá sa skladá z guvernéra, 2 viceguvernérov, 2 vrchných riaditeľov a 3 ďalších členov. Guvernéra a viceguvernérov menuje a odvoláva prezident republiky na návrh vlády a po schválení Národnou radou SR. Ostatných členov bankovej rady menuje a odvoláva vláda na návrh guvernéra. Guvernér, viceguvernéri a vrchní riaditelia sú menovaní na 6 rokov, ostatní členovia bankovej rady na 4 roky. Členstvo v bankovej rade môže trvať najviac dve funkčné obdobia nasledujúce po sebe.

Na Slovensku v roku 2004 pôsobilo 21 komerčných bánk (Slovenská sporiteľňa, Všeobecná úverová banka, Tatra banka, ČSOB, ING Bank, HVB Bank Slovakia, Prvá stavebná sporiteľňa, UniBanka, Ľudová banka, Citibank (Slovakia), Dexia banka Slovensko, Istrobanka, OTP Banka Slovensko, Poštová banka, VÚB Wüstenrot, Credit Lyonnais Bank Slovakia, Komerčná banka Bratislava, ČSOB stavebná sporiteľňa, Banka Slovakia, Commerzbank, Slovenská záručná a rozvojová banka a Eximbanka SR (banka založená podľa osobitného zákona). Okrem týchto bánk pôsobí na Slovensku ešte sedem zastúpení peňažných ústavov zo zahraničia. V štruktúre uvedených bánk dominujú banky s univerzálnou licenciou, zastúpené sú tiež  špecializované stavebné sporiteľne.

Vlastníctvo kapitálu v uvedených bankách je súkromné, okrem Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, ktorá disponuje štátnym kapitálom. Vo väčšine bánk je zastúpený zahraničný kapitál. Procesom privatizácie zahraničným investorom zatiaľ neprešla Poštová banka[1].
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: LISÝ, J. a kol.: Ekonómia v novej ekonomike. Bratislava: Edícia ekonómia, 2005. ISBN 80 – 8078 – 063 – 3. použité strany 418 – 425, BEŇOVÁ, E. a kol.: Financie a mena. Bratislava: Edícia ekonómia, 2005. ISBN 80 – 8078 – 031 – 5. použité strany 228 – 232, Národná banka Slovenska, Banky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.