Vplyv centrálnej banky na komerčné banky

Vzájomné pôsobenie medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami je možné vďaka previazanosti bilancií bánk.

Prístup k položkám bilancie v bankovníctve je špecifický, vyžaduje definovať prístup k aktívam a pasívam v centrálnej banke a v komerčnej banke.             

V schematickej bilancii centrálnej banky pasíva predstavujú zdroje, resp. menovú bázu. Aktíva definujeme ako spôsob tvorby zdrojov centrálnej banky.

V komerčnej banke je odlišný prístup k bilancii. Pasíva predstavu­jú zdroje komerčnej banky, aktíva spôsob použitia týchto zdrojov. Na­príklad, ak banka získa zdroje v podobe vkladov vkladateľov, tie predstavujú pasíva banky. Keď tieto zdroje poskytne v podobe úverov klientom, poskytnuté úvery predstavujú aktíva banky. Podobne mož­no interpretovať aj prístup k iným položkám aktív a pasív. Dôležité pritom je, aby sa jednotlivé položky posudzovali z pohľadu banky.

Bilancie bánk sú vzájomne prepojené prostredníctvom systé­mu rezerv bankovej sústavy. Systém rezerv nie je vhodné stotožňo­vať len s povinnými minimálnymi rezervami, lebo ho chápeme širšie ­ako objem zdrojov v bankovej sústave, ktoré sa potenciálne môžu vyu­žívať napríklad na úvery v komerčných bankách.

Centrálna banka		Komerčná banka
Aktíva	Pasíva	Aktíva	Pasíva
1. Úvery komerčným bankám 2. Štátne cenné papiere 3. Zahraničné aktíva	1. Hotovostné obeživo         Rezervy	1.Pokladničná hotovosť 2.Poskytnuté úvery 3.Investície 4.Majetok  Rezervy	1.Vlastné zdroje 2.Cudzie zdroje - od centrálnej banky - od iných bánk - vklady vkladateľov - zdroje získané emisiou CP - ostatné zdroje

Všetky nástroje menovej politiky centrálnej banky vplývajú na zmenu zdrojov v bankovej sústave. Pôsobenie týchto zmien možno zhrnúť do troch základných okruhov:
1. sprostredkovanie nákupu a predaja štátnych cenných papierov centrálnou bankou komerčným bankám,
2. úvery centrálnej banky komerčným bankám,
3. zmena percentuálnej sadzby povinných minimálnych rezerv.

Nákup štátnych cenných papierov komerčnými bankami odčer­páva disponibilné prostriedky z bankového sektora, znižuje množstvo rezerv. Opačný proces, keď dochádza k vyplateniu týchto cenných pa­pierov, zvyšuje množstvo rezerv v bankovom systéme.

Poskytnutie úverov centrálnou bankou komerčným bankám zvyšuje množstvo rezerv v bankovej sústave a naopak, splácanie úve­rov komerčnými bankami znižuje množstvo rezerv v bankovej sústave. Sledovanie zdrojov v bankovej sústave súvisí s potenciálnou schop­nosťou multiplikácie depozít, resp. zdrojov v bankovej sústave.

Multiplikačný proces a multiplikátor depozít

Multiplilkátor depozít má obrátený tvar sadzby povinných mini­málnych rezerv (PMR).

Pôsobenie multiplikátora depozít vysvetľuje príklad:

Pôsobením nástrojov menovej politiky centrálnej banky alebo ras­tu vkladov vkladateľov v bankách sa zvýšia rezervy bankového systému o 100 jednotiek. Ak budú povinné minimálne rezervy 10 %, z týchto 100 jednotiek budú musieť komerčné banky držať 10 jedno­tiek v podobe povinných minimálnych rezerv na účtoch v centrálnej banke a ostatných 90 jednotiek môžu použiť na poskytnutie úverov klientom. Týchto 90 jednotiek sa po vyrovnaní záväzkov medzi rôzny­mi subjektmi dostane na účty v bankách v podobe nových vkladov, z ktorých opäť 10 %, t. j. 9 jednotiek sa dostane na účty povinných minimálnych rezerv a zvyšných 81 jednotiek bude poskytnutých v po­dobe nových úverov. Opakovanie tohto procesu vedie k multiplikácii zdrojov v bankovej sústave a pôvodné zvýšenie zdrojov bankovej sústavy o 100 jednotiek sa ich opakovaným poskytovaním vo väčšej miere prejaví v ponuke peňazí.

Ak bude sadzba povinných minimálnych rezerv 10 %, ponuka peňazí sa zvýši takto:

∆ M = 100 jednotiek × 1 / 10% = 1 000 jednotiek

Ak bude sadzba povinných minimálnych rezerv 5 %, situácia bude nasledovná:

∆ M = 100 jednotiek × 1 / 5% = 2 000 jednotiek

Ak bude sadzba povinných minimálnych rezerv 20 %, ponuka pe­ňazí sa zmení nasledovne:      

∆ M = 100 jednotiek × 1 / 20% = 500 jednotiek

Z príkladov vyplýva, že čím nižšia je sadzba povinných minimál­nych rezerv, tým viac sa zvýši ponuka peňazí.

Multiplikátor depozít vyjadruje potenciálnu schopnosť zvyšovať ponuku peňazí. Predpokladom na to, aby k multiplikácii skutočne došlo, je splnenie dvoch podmienok: ekonomické subjekty uložia svoje disponibilné prostriedky vo forme vkladov do komerčných bánk a banky takto získané zdroje použijú na poskytovanie úverov.

Význam multiplikátora depozít spočíva v jeho schopnosti vyjadriť potenciál úverovej emisie peňazí, na ktorej sa podieľajú komerčné banky.