Vzájomné pôsobenie medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami je možné vďaka previazanosti bilancií bánk.
Prístup k položkám bilancie v bankovníctve je špecifický, vyžaduje definovať prístup k aktívam a pasívam v centrálnej banke a v komerčnej banke.
V schematickej bilancii centrálnej banky pasíva predstavujú zdroje, resp. menovú bázu. Aktíva definujeme ako spôsob tvorby zdrojov centrálnej banky.
V komerčnej banke je odlišný prístup k bilancii. Pasíva predstavujú zdroje komerčnej banky, aktíva spôsob použitia týchto zdrojov. Napríklad, ak banka získa zdroje v podobe vkladov vkladateľov, tie predstavujú pasíva banky. Keď tieto zdroje poskytne v podobe úverov klientom, poskytnuté úvery predstavujú aktíva banky. Podobne možno interpretovať aj prístup k iným položkám aktív a pasív. Dôležité pritom je, aby sa jednotlivé položky posudzovali z pohľadu banky.
Bilancie bánk sú vzájomne prepojené prostredníctvom systému rezerv bankovej sústavy. Systém rezerv nie je vhodné stotožňovať len s povinnými minimálnymi rezervami, lebo ho chápeme širšie ako objem zdrojov v bankovej sústave, ktoré sa potenciálne môžu využívať napríklad na úvery v komerčných bankách.
Centrálna banka | Komerčná banka | ||
Aktíva | Pasíva | Aktíva | Pasíva |
1. Úvery komerčným bankám | 1. Hotovostné obeživo | 1.Pokladničná hotovosť | 1.Vlastné zdroje |
Všetky nástroje menovej politiky centrálnej banky vplývajú na zmenu zdrojov v bankovej sústave. Pôsobenie týchto zmien možno zhrnúť do troch základných okruhov:
1. sprostredkovanie nákupu a predaja štátnych cenných papierov centrálnou bankou komerčným bankám,
2. úvery centrálnej banky komerčným bankám,
3. zmena percentuálnej sadzby povinných minimálnych rezerv.
Nákup štátnych cenných papierov komerčnými bankami odčerpáva disponibilné prostriedky z bankového sektora, znižuje množstvo rezerv. Opačný proces, keď dochádza k vyplateniu týchto cenných papierov, zvyšuje množstvo rezerv v bankovom systéme.
Poskytnutie úverov centrálnou bankou komerčným bankám zvyšuje množstvo rezerv v bankovej sústave a naopak, splácanie úverov komerčnými bankami znižuje množstvo rezerv v bankovej sústave. Sledovanie zdrojov v bankovej sústave súvisí s potenciálnou schopnosťou multiplikácie depozít, resp. zdrojov v bankovej sústave.
Multiplikačný proces a multiplikátor depozít
Multiplilkátor depozít má obrátený tvar sadzby povinných minimálnych rezerv (PMR).
Pôsobenie multiplikátora depozít vysvetľuje príklad:
Pôsobením nástrojov menovej politiky centrálnej banky alebo rastu vkladov vkladateľov v bankách sa zvýšia rezervy bankového systému o 100 jednotiek. Ak budú povinné minimálne rezervy 10 %, z týchto 100 jednotiek budú musieť komerčné banky držať 10 jednotiek v podobe povinných minimálnych rezerv na účtoch v centrálnej banke a ostatných 90 jednotiek môžu použiť na poskytnutie úverov klientom. Týchto 90 jednotiek sa po vyrovnaní záväzkov medzi rôznymi subjektmi dostane na účty v bankách v podobe nových vkladov, z ktorých opäť 10 %, t. j. 9 jednotiek sa dostane na účty povinných minimálnych rezerv a zvyšných 81 jednotiek bude poskytnutých v podobe nových úverov. Opakovanie tohto procesu vedie k multiplikácii zdrojov v bankovej sústave a pôvodné zvýšenie zdrojov bankovej sústavy o 100 jednotiek sa ich opakovaným poskytovaním vo väčšej miere prejaví v ponuke peňazí.
Ak bude sadzba povinných minimálnych rezerv 10 %, ponuka peňazí sa zvýši takto:
∆ M = 100 jednotiek × 1 / 10% = 1 000 jednotiek
Ak bude sadzba povinných minimálnych rezerv 5 %, situácia bude nasledovná:
∆ M = 100 jednotiek × 1 / 5% = 2 000 jednotiek
Ak bude sadzba povinných minimálnych rezerv 20 %, ponuka peňazí sa zmení nasledovne:
∆ M = 100 jednotiek × 1 / 20% = 500 jednotiek
Z príkladov vyplýva, že čím nižšia je sadzba povinných minimálnych rezerv, tým viac sa zvýši ponuka peňazí.
Multiplikátor depozít vyjadruje potenciálnu schopnosť zvyšovať ponuku peňazí. Predpokladom na to, aby k multiplikácii skutočne došlo, je splnenie dvoch podmienok: ekonomické subjekty uložia svoje disponibilné prostriedky vo forme vkladov do komerčných bánk a banky takto získané zdroje použijú na poskytovanie úverov.
Význam multiplikátora depozít spočíva v jeho schopnosti vyjadriť potenciál úverovej emisie peňazí, na ktorej sa podieľajú komerčné banky.