referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Félix
Streda, 20. novembra 2019
Bankový systém, centrálna banka a multiplikátor bankových peňazí
Dátum pridania: 24.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: KoiTinKa
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 893
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 14.4
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 24m 0s
Pomalé čítanie: 36m 0s
 
Kreácia bankových peňazí. Multiplikátor ponuky peňazí.

V modernej trhovej ekonomike existujú vo všeobecnosti dvaja ,,výrobcovia" peňazí: centrálna banka a komerčné banky. Zatiaľ čo hotové peniaze (bankovky a mince)
zavádza do obehu centrálna banka na základe svojho zákonného monopolného postavenia, bankové (depozitné) peniaze vznikajú prostredníctvom poskytovania úverov komerčnými bankami, pričom - ako si ukážeme ďalej - centrálna banka tento proces ovplyvňuje pomocou monetárnych nástrojov (operácie na voľnom trhu,
miera povinných rezerv, diskontná politika).

Kreácia bankových peňazí predstavuje špecifický produkt bankovej činnosti, ktorý má bezprostredné a priame dôsledky nielen na peňažný trh, ale aj na reálny výkon
ekonomiky. Komerčné banky, ktoré disponujú bankovými vkladmi, majú schopnosť ovplyvňovať množstvo a štruktúru peňazí v obehu poskytovaním úverov svojim
klientom. Vystupujú ako výrobná firma, ktorá ,,vyrába" peniaze a zhodnocuje aktíva.

V ďalšom výklade opíšeme mechanizmus tvorby nových peňazí bankovým sys­témom. 

Komerčné banky držia časť peňažných prostriedkov, ktoré získajú ako vkla­dy, na účte v centrálnej banke (a nemôžu nimi disponovať). Tieto povinné rezervy sa vytvárajú na základe zákonných požiadaviek[5], a to ako príslušný percentuálny podiel z vkladov (tzv. miera povinných rezerv). Okrem nich môžu komerčné banky držať dodatočné rezervy (prebytok rezerv), ktoré predstavujú najlikvidnejšie ob­chodné aktíva. Slúžia na každodenné obchodné potreby a realizáciu záväzkov ban­ky (napr. pri výbere vkladov klientmi). Keby komerčné banky udržiava1i 100 % krytie vkladov, nemohli by vytvárať bankové peniaze. V tomto prípade by však vkla­dy neprinášali komerčným bankám nijaký výnos, naopak, banky by z nich museli platiť úroky. Skutočnosť vyzerá inak.

Moderné banky uplatňujú systém čiastočného krytia vkladov. Keď banka získa vklad, časť z neho musí povinne držať vo forme zákonných rezerv v centrálnej ban­ke a zvyšnú časť vkladov môže poskytnúť vo forme úverov klientom alebo vynaložiť na portfóliové investície (t. j. na nákup cenných papierov). Poskytnuté prostriedky sa vracajú do bankového systému ako vklad a proces sa opakuje. Do pohybu sa uvádza reťazová reakcia, ktorá v konečnom dôsledku vedie k multiplikácii bankových vkladov a k rozšíreniu množstva peňazí.

Tvorbu peňazí a zvýšenie ponuky peňazí možno ilustrovať na príklade.

Predpokladajme, že banka A (banka 1. generácie) získa vklad 1 000 Sk a miera povinných minimálnych rezerv stanovená centrálnou bankou je 10 %. Potom ban­ka A musí deponovať zákonom požadovaných 100 Sk v podobe povinných banko­vých rezerv a zvyšných 900 Sk predstavuje prebytočné rezervy (z hľadiska zákonných požiadaviek). Tieto rezervy použije banka na poskytnutie úverov svojim zákazníkom, a1ebo na nákup cenných papierov s cieľom získať dodatočný dôcho­dok na základe trhovej úrokovej sadzby.

Bilancia uvedenej operácie banky A bude vyzerať takto:

Aktíva

Sk

Pasíva

Sk

Rezervy

100

Vklady

1000

Pôžičky a investície

900

 

 

Spolu

1000

Spolu

1000



 



Pasíva banky A naďalej tvorí 1 000 Sk, pretože poskytnutím pôžičiek sa záväzky banky voči vkladateľom nezmenili. Banka má však teraz dva druhy aktív: 100 Sk  rezerv v trezoroch a 900 Sk úverov. (Úvery sú záväzkami subjektov, ktoré dostali pôžičku, ale pre banku predstavujú aktíva, pretože tieto subjekty sú povinné ich splatiť.) Naďalej platí, že suma aktív sa rovná sume pasív.

Teraz preskúmajme, čo sa stalo s ponukou peňazí. Pokým banka neposkytovala úvery, množstvo peňazí bolo 1 000 Sk na bežných účtoch. Keď komerčná banka začala
poskytovať úvery, ponuka peňazí sa zvýšila. Vkladatelia majú naďalej na svojich účtoch 1 000 Sk, ale teraz aj dlžníci majú 900 Sk hotovosti (resp. ak bol úver poskytnutý v bezhotovostnej forme - 900 Sk vo forme vkladov). Celkové množstvo peňazí sa zvýšilo a teraz tvorí 1 900 Sk. To znamená, že keď komerčná banka
drží len časť vkladov v podobe rezerv a zvyšnú časť použije na úvery, potom vytvára nové peniaze.

Čo sa stane s 900 Sk, ktoré banka A poskytla ako úver, resp. investovala do cen­ných papierov? Noví držitelia týchto peňazí ich buď uložia priamo do banky, alebo za ne nakúpia tovary a služby (v tom prípade ich ako tržby uložia do bánk predáva­júci týchto statkov). Znamená to, že daná suma nezostane v domácnostiach alebo vo
firmách, ale vracia sa v podobe vkladov do bankového systému (predpokladajme, že do banky B - banky 2. generácie).

Banka B postupuje s vkladom 900 Sk podobne: ponecháva si 1/10 vkladu (90 Sk) v podobe predpísaných minimálnych rezerv a prebytočné rezervy, t.j. 810 Sk, zmení na pôžičky a portfóliové investície. Jej bilancia bude vyzerať takto:

Aktíva

Sk

Pasíva

Sk

Rezervy

90

Vklady

900

Pôžičky a investície

810

 

 

Spolu

900

Spolu

900



 



Pôvodných 1 000 Sk vkladu sa ,,rozmnožilo“ na 2 710 Sk (1000 + 900 + 810) a celý proces reťazovito pokračuje ďalej.

 
späť späť   3  |  4  |   5  |  6  |  7    ďalej ďalej
 
Zdroje: LISÝ, J. a kol.: Ekonómia v novej ekonomike. Bratislava: Edícia ekonómia, 2005. ISBN 80 – 8078 – 063 – 3. použité strany 418 – 425, BEŇOVÁ, E. a kol.: Financie a mena. Bratislava: Edícia ekonómia, 2005. ISBN 80 – 8078 – 031 – 5. použité strany 228 – 232, Národná banka Slovenska, Banky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.