Vytváranie nových peňazí vďaka čiastočnému krytiu vkladov sa na prvý pohľad  môže zdať nepravdepodobným, pretože vzniká dojem, že banka vytvára peniaze doslova zo vzduchu. Aby sme lepšie pochopili mechanizmus tvorby peňazí, poznamenajme, že keď komerčná banka poskytuje úvery zo svojich rezerv a zvyšuje množstvo peňazí, nevyrába žiadne materiálne hodnoty. Získanie úverov znamená, že u dlžníkov sa objavujú peniaze, a teda aj možnosť získať tovary a služby. Pritom sa však nestávajú bohatšími, pretože peniaze si požičiavajú. Inými slovami, zároveň ako banka dáva peniaze do obehu, zvyšujú sa aj záväzky ich dlžníkov. Výsledkom procesu tvorby peňazí je zvýšenie likvidity ekonomiky v tom zmysle, že sa v nej ob­javuje viac prostriedkov v obehu, ale úroveň bohatstva sa nemení.

Tento proces tvorby nových peňazí bankovým systémom sa označuje ako multi­plikovaná expanzia bankových peňazí. Súhrnne ho môžeme znázorniť v nasledu­júcej tabuľke:

Banka	Prírastok bankových peňazí	Rezervy	Úvery
A (1. generácie)	1 000	100	900
B (2. generácie)	900	90	810
C (3. generácie)	810	81	729
...	...	...	...
Spolu	10 000	1 000	9 000

Multiplikačný proces tvorby ,,nových" vkladov bude pokračovať dovtedy, po­kým existujú relatívne prebytočné bankové rezervy. Keby uvedený proces prebie­hal ideálne až do svojho vyčerpania, potom by čistý prírastok novovytvorených bankových peňazí (∆ M), ktoré sú súčasťou ponuky peňazí, predstavoval:

∆ M = 1 / r . ∆ R

kde:

∆ M je prírastok bankových peňazí,
∆ R - prírastok rezerv v bankovom systéme,
r - miera povinných rezerv (10 % = 0,1),

1 / r - multiplikátor ponuky peňazí (v našom prípade má hodnotu 10, čo znamená, že každá jednotka prírastku rezerv je sprevádzaná desaťnásobným prírastkom vkladov).

Môžeme zhrnúť: Bankový systém založený na čiastočnom krytí vkladov pros­tredníctvom povinných minimálnych rezerv vytvára priestor pre tvorbu banko­vých peňazí,
ktoré rozširujú ponuku peňazí. Prírastok vytvorených vkladov je daný prírastkom rezerv (pôvodného vkladu), vynásobeného multiplikátorom ponuky peňazí, ktorý sa rovná recipročnej hodnote miery povinných rezerv. Schopnosť niekoľkonásobne zvýšiť pôvodné bankové vklady je jednou zo základných vlastnos­tí bankového systému.

Treba však poznamenať, že v bankovej praxi proces tvorby depozitných peňazí neprebieha v takej ideálnej podobe ako v uvedenom príklade. Úplná expanzia vkladov by nastala len vtedy, keby boli splnené dve podmienky:

a) všetky nové peniaze (tržby) sa vracajú do bankového systému a neunikajú do mimobankového obehu;
b) žiadna banka nedrží prebytočné rezervy.

V opačnom prípade nárast vkladov bude menší ako teoreticky vypočítaný.

Uvedený multiplikačný proces môže prebiehať aj v opačnom smere, keď odlev zdrojov redukuje bankové peniaze - tzv. kontrakcia bankových peňazí. Ak vklada­telia (klienti) vyberajú svoje vklady, banky strácajú zároveň rovnaké množstvo re­zerv. Musia potom vytvoriť nové rezervy (napr. redukciou pôžičiek alebo predajom niektorých zo svojich cenných papierov), čím sa však obmedzujú ich úverové mož­nosti; zníži sa peňažný základ a následne sa mnohonásobne zníži množstvo banko­vých peňazí. Pretože ,,ponuka peňazí = obeživo + šekové účty", obmedzenie šekových účtov redukuje celkovú ponuku peňazí.

Na expanziu, či kontrakciu množstva peňazí v obehu pôsobí, samozrejme, aj zmena miery povinných rezerv. Ak sa miera povinných rezerv zníži, vyvolá to prudký rast celkového prírastku vkladov; jej zvýšenie vedie, naopak, k prudkému poklesu ponuky peňazí.

Na ovplyvňovanie činnosti komerčných bánk - regulovanie bankových zdrojov, a tým vytáranie priaznivejších alebo menej priaznivých podmienok na poskytovanie úverov, môže centrálna banka využívať aj operácie na voľnom trhu a diskontnú politiku.