Členenie obchodu z hľadiska štatistiky

Až do roku 1992 sa v SR používalo členenie hospodárstva na odvetvia tzv. produktívnej a neproduktívnej sféry. Medzi odvetvia hmotnej výroby patrili napr. materiálno-technické zásobovanie, obchod a verejné stravovanie a nákup.

Štatistická komisia OSN v roku 1989 schválila novú verziu medzinárodnej typovej klasifikácie odvetví hospodárskej činnosti. Všetky sú rozčlenené pomocou 4 klasifikačných stupňov: kategória, oddiel, skupina, trieda.

Samostatnú kategóriu tvorí: veľkoobchod, maloobchod, opravy motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru.

Do odvetvia vnútorný obchod patria podnikateľské subjekty s prevažujúcou činnosťou:

- predaj, údržba a oprava motorových vozidiel a motocyklov; maloobchodný predaj pohonných látok;
- veľkoobchod a sprostredkovane veľkoobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov;
- maloobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov; oprava spotrebného tovaru

Ďalším z možných členení obchodu je štatistické členenie EUROSTATU, kde sa rozoznávajú dve hlavné kategórie obchodných podnikov – veľkoobchod a maloobchod, kde sa ďalej členia na tri formy obchodu. A to:

- samostatný, nespojený obchod,
- samostatný, kooperujúci obchod (nekoncentrovaný),
- integrovaný obchod

Termín samostatný maloobchod je definovaný ako kategória maloobchodu, ktorý je finančne a právne samostatný, ale môže byť spojený s obchodnými alebo inými centrálami poskytujúcimi služby. Takéto označenie platí aj pre kooperujúci a nespojený samostatný obchod.

Samostatný kooperujúci obchod je taká forma obchodu, pri ktorej sa samostatné obchodné jednotky spájajú do nákupných spoločností, nákupných centrál alebo dobrovoľných reťazcov. K tejto forme sa zriaďujú i franchisingové systémy.

Základné formy obchodu

Podľa teritória pôsobenia obchodných podnikov členíme (dezagregujeme) obchod na obchod vnútorný/domáci (lokálny, regionálny), zahraničný obchod, medzinárodný obchod, svetový obchod.

Vnútorný obchod – obchod, ktorý uskutočňuje výmenu tovaru v rámci jedného štátu na vnútornom trhu.

Vnútorný trh je oblasť tovarového obehu v rámci národného hospodárstva. Je to výsledok zlúčenia viacerých miestnych trhov do jediného národného trhu.

Pojem trh sa chápe ako sféra obehu tovaru, súhrn kúp a predajov vrátane ich objektívnych a subjektívnych podmienok. Trh vzniká a vyvíja sa ako výsledok vývoja tovarovej výroby a spoločenskej deľby práce.

Zahraničný obchod – obchod, ktorý uskutočňuje výmenu tovaru medzi subjektmi trhov rozličných štátov. Predstavuje vývoz (export) a dovoz (import) cez hranice štátu.

Zahraničný obchod v hospodárskej politike plní nasledujúce funkcie:

- dynamizuje ekonomiku. Nahrádza tým na domácom trhu výrobky, ktoré by ekonomika vyrobila za nevýhodnejších podmienok;
- umožňuje získať technicky dokonalejšie výrobky na ovplyvňovanie národnej produktivity práce.

Podporou rastu produktivity práce umožňuje zahraničný obchod rozšíriť hranice celkového ekonomického rastu na základe toho, že:

- je nenahraditeľným zdrojom informácií;
- je najobjektívnejším kritériom overenia užitočnosti produkcie;
- jedinou z najnáročnejších požiadaviek svetového trhu je pružnosť.

Zahraničnoobchodná politika reguluje množstvo a pohyb tovaru a služieb, ktoré prechádzajú cez hranice do a zo zahraničia.

Medzinárodný obchod je definovaný ako vzájomná zahraničnoobchodná výmena tovaru a služieb medzi všetkými krajinami sveta. Medzinárodný obchod umožňuje
zvýšiť životnú úroveň a blahobyt všetkých participujúcich krajín tým, že každá krajina sa môže špecializovať na výrobu toho tovaru alebo služby, v ktorých dosahuje komparatívnu výhodu.

Zahraničný obchod je definovaný i ako „obeh tovaru formou vývozu a dovozu. Je to jeden zo spôsobov zapojenia národného hospodárstva jednej krajiny do medzinárodnej deľby práce s inými krajinami.“