Obsah:

Úvod.. 2
Základné pojmy a ich definície. 3
Vývoj členenia obchodu.. 5
Schenkova schéma.. 7
Členenie obchodu z hľadiska štatistiky.. 9
Základné formy obchodu.. 10
Veľkoobchod.. 11
Veľkoobchod s úplnou činnosťou.. 12
Veľkoobchod s neúplnou činnosťou.. 12
Maloobchod.. 13
Predajňa.. 14
Zhrnutie. 16
Zdroje: 16

Úvod

Ciele projektu:

- oboznámenie so základnými pojmami
- členenie obchodu podľa rôznych kritérií
- členenie obchodu z hľadiska štatistiky
- jednotlivé formy obchodu a ich bližšie vysvetlenie
- vývoj členenia obchodu
- v závere zhrnuté vlastné myšlienky

Základné pojmy a ich definície

Veľkoobchod:

Veľkoobchod - tovar nakupuje a predáva v nezmenenej úprave alebo po úprave (spotrebiteľské balenie, praženie kávy, dozrievanie ovocia, ...) maloobchodu, iným veľkoobchodom a ostatným zákazníkom.

Veľkoobchodné firmy – nakupujú prevažne od výrobcov a predávajú väčšinou maloobchodníkom, firmám a iným veľkoobchodníkom.

Veľkoobchodná činnosť – zahrňuje aktivity spojené s predajom tovarov a služieb tým, ktorí ich kúpia za účelom ďalšieho predaja alebo pre použitie pri vlastnom podnikaní.

Veľkoobchod – obsahuje všetky činnosti súvisiace s predajom výrobkov a služieb zákazníkom, ktorí nakupujú na ďalší predaj alebo na podnikateľské účely.

Maloobchod:

Maloobchod – charakterizujeme ako súhrn všetkých činností pri predaji tovaru a poskytovaní služieb, ktoré sú určené konečnému spotrebiteľovi na osobnú alebo na určité použitie (dar), nie na podnikateľské použitie. Maloobchod plní úlohu dodávateľa tovaru v spotrebiteľskom množstve konečnému spotrebiteľovi.

Maloobchod – zahrňuje činnosti súvisiace s predajom tovarov a služieb priamo konečnému spotrebiteľovi pre jeho osobné, neobchodné využitie.

Funkcie obchodu:

1. Priestorové pokrytie tovarom - približuje tovar k spotrebiteľovi (budovanie predajní po celom území)
2. Časové pokrytie tovarom - odstraňuje časový nesúlad medzi výrobou a spotrebou
3. Kvantitatívna - obchod prispôsobuje veľkosť, objem podľa potrieb zákazníka (spotrebiteľské balenie)
4. Kvalitatívna - zabraňuje prenikaniu nekvalitných tovarov do spotreby, rozširuje sortiment
5. Poradenská a informačná - technický charakter - nové výrobky, pomoc pri výbere
6. Úverová - platba v hotovosti alebo na úver

Vnútorný obchod:

– obchod, ktorý uskutočňuje výmenu tovaru v rámci jedného štátu na vnútornom trhu.

Zahraničný obchod:

– obchod, ktorý uskutočňuje výmenu tovaru medzi subjektmi trhov rozličných štátov. Predstavuje vývoz (export) a dovoz (import) cez hranice štátu.

Vývoj členenia obchodu

Počas svojho vývoja obchod nadobúdal rôzne formy – vždy adekvátne spoločnosti, pre ktorú a v ktorej podmienkach pracoval. Výsledkom vývoja je nielen rôznorodosť, heterogénnosť firiem obchodu na jednej strene, ale i unifikácia, typizácia, špecializácia na druhej strane. Táto rozmanitosť vlastností, ktoré dávajú obchodu, podľa požiadaviek zákazníkov uspôsobuje vzhľad, umiestnenie, technické procesy, činnosti a podobne, sťažuje jednoznačné začlenenie známych foriem obchodu podľa akokoľvek premyslených kritérií do typových skupín.

Základné formy obchodu v členení podľa M. Kulčákovej z roku 1991:

Kritériá	Členenie
Podľa teritóriá pôsobenia obchodných podnikov	vnútorný/ domáci, zahraničný, medzinárodný, svetový, lokálny, regionálny
Podľa deľby práce v obchodnej činnosti	veľkoobchod, maloobchod, sprostredkovatelia, prostredníci
Podľa legálnosti	legálny obchod, čierny obchod, šedý obchod
Podľa sídla, v ktorom pôsobí mestský, vidiecky	obchodné centrum mesto, okrajové sídliská
Podľa vlastníkov a typu vlastníctva	súkromný (rôzne formy), družstevný, štátny
Podľa komodity, ktorá je predmetom činnosti	obchod s potravinárskym tovarom, obchod s nepotravinárskych tovarom

Toto členenie sme ďalej rozšírili:

Kritériá členenia obchodu
Podľa teritória	vnútorný/ domáci obchod (lokálny, regionálny), európsky, zahraničný, medzinárodný, svetový
Podľa legálnosti	legálny/ nelegálny (čierny obchod, šedý obchod)
Podľa sídla, v ktorom pôsobí	mestský (obchodné centrum, okrajové sídliská), vidiecky, obchodno-spoločenské centrá
Podľa stability umiestnenia	stacionárny, pohyblivý v predajniach, bez predajní

H. O. Schenk vo svojom členení z roku 1991 použil 14 (doplňujúcich) kritérií, čím umožňuje veľmi podrobne členiť obchod. Autor člení obchod podľa realizátora obchodnej činnosti a rozlišuje postavenie obchodu vo funkcii prostredníka a sprostredkovateľa.

Schenkova schéma

Základné kritériá

Trh

Vnútorný obchod

Zahraničný obchod (ZO)

Doplňujúce kritériá

Okruh zákazníkov	Veľkoobchod (združenia produkčného obchodu; poľnohospodárskeho obchodu; maloobchodu)	Exportný obchod Importný obchod Tranzitný obchod	Ťažisko aktivity
Sortiment	„ Obchodný sortiment“ Odborný Špecializovaný	Všeobecný ZO Špecializovaný ZO	Sortiment
Nositeľ funkcií	„ Obchodný obchod“ Výrobný (produkčný) obchod Spotrebiteľský obchod	Teritoriálne orientovaný ZO Tovarovoorientovaný ZO	Ťažisko sortimentu
Priestorové kontraktné väzby cesty	Ambulantný obchod Stacionárny obchod (miestny alebo lokálny obchod; predajne obchodu; dištančný obchod; zásielkový obchod; vlastný,...)	Priamy ZO Nepriamy ZO ZO so surovinami Druh tovaru Zos poloproduktmi ZO s hotovými výrobkami
Obchodný dohovor	Cudzí obchod (agentúra obchodu, komisionársky obchod, komisionárska obchodná agentúra)
Ťažisko trhovej strany	Distribučný obchod
Stanovenie cieľa	Efektívny obchod (reálny obchod špekulatívny)
Výkon	Nákupný obchod Výmenný obchod (Kompenzačný obchod)
Použitie tovaru	Spotrebiteľský obchod Výrobný (produkčný obchod)
Stav tovaru	Nový tovar Použitý tovar Starý tovar
Právna forma	Súkromný obchod
Forma predaja	S obsluhou Samoobsluha
Stupeň závislosti (väzby)	Nespojený obchod Spojený obchod (družstvo) Odbytový systém Predajný systém Podniková koncentrácia
Počet podnikov	Jeden (jednotlivec) podnik Spoločnosť Družstvo (kooperácia obchodná)

Nemecký autor Rudolf Seyffert, uznávaná autorita nemeckej obchodnej vedy, je autorom nasledujúceho návrhu. Systematické usporiadanie vnútorného obchodu podľa Seyfferta z roku 1936.

Obchod realizovaný obchodníkmi	Obchod realizovaný producentmi	Obchod spotrebiteľov
Obchod veľkoobchodu (všeobecné a zvláštne obchodné skupiny) Obchod maloobchodu (všeobecné a zvláštne obchodné skupiny)	Obchod poľnohospodárstva Obchod lesného hospodárstva Obchod rybárstva Obchod priemyslu Obchod remesiel Obchod reštaurácií Sprostredkovateľský obchod Sprostredkovanie obchodu vo všeobecnosti Sprostredkovateľský veľkoobchod Sprostredkovateľský maloobchod	Obchod konzumentov Obchod spotrebných družstiev Štátny obchod

Členenie podľa Seyfferta je veľmi zaujímavé samotnými kritériami, veľmi jasne člení obchod na:

Funkčný = obchod realizovaný producentmi
Inštitucionálny = obchod realizovaný obchodníkmi

Členenie obchodu z hľadiska štatistiky

Až do roku 1992 sa v SR používalo členenie hospodárstva na odvetvia tzv. produktívnej a neproduktívnej sféry. Medzi odvetvia hmotnej výroby patrili napr. materiálno-technické zásobovanie, obchod a verejné stravovanie a nákup.

Štatistická komisia OSN v roku 1989 schválila novú verziu medzinárodnej typovej klasifikácie odvetví hospodárskej činnosti. Všetky sú rozčlenené pomocou 4 klasifikačných stupňov: kategória, oddiel, skupina, trieda.

Samostatnú kategóriu tvorí: veľkoobchod, maloobchod, opravy motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru.

Do odvetvia vnútorný obchod patria podnikateľské subjekty s prevažujúcou činnosťou:

- predaj, údržba a oprava motorových vozidiel a motocyklov; maloobchodný predaj pohonných látok;
- veľkoobchod a sprostredkovane veľkoobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov;
- maloobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov; oprava spotrebného tovaru

Ďalším z možných členení obchodu je štatistické členenie EUROSTATU, kde sa rozoznávajú dve hlavné kategórie obchodných podnikov – veľkoobchod a maloobchod, kde sa ďalej členia na tri formy obchodu. A to:

- samostatný, nespojený obchod,
- samostatný, kooperujúci obchod (nekoncentrovaný),
- integrovaný obchod

Termín samostatný maloobchod je definovaný ako kategória maloobchodu, ktorý je finančne a právne samostatný, ale môže byť spojený s obchodnými alebo inými centrálami poskytujúcimi služby. Takéto označenie platí aj pre kooperujúci a nespojený samostatný obchod.

Samostatný kooperujúci obchod je taká forma obchodu, pri ktorej sa samostatné obchodné jednotky spájajú do nákupných spoločností, nákupných centrál alebo dobrovoľných reťazcov. K tejto forme sa zriaďujú i franchisingové systémy.

Základné formy obchodu

Podľa teritória pôsobenia obchodných podnikov členíme (dezagregujeme) obchod na obchod vnútorný/domáci (lokálny, regionálny), zahraničný obchod, medzinárodný obchod, svetový obchod.

Vnútorný obchod – obchod, ktorý uskutočňuje výmenu tovaru v rámci jedného štátu na vnútornom trhu.

Vnútorný trh je oblasť tovarového obehu v rámci národného hospodárstva. Je to výsledok zlúčenia viacerých miestnych trhov do jediného národného trhu.

Pojem trh sa chápe ako sféra obehu tovaru, súhrn kúp a predajov vrátane ich objektívnych a subjektívnych podmienok. Trh vzniká a vyvíja sa ako výsledok vývoja tovarovej výroby a spoločenskej deľby práce.

Zahraničný obchod – obchod, ktorý uskutočňuje výmenu tovaru medzi subjektmi trhov rozličných štátov. Predstavuje vývoz (export) a dovoz (import) cez hranice štátu.

Zahraničný obchod v hospodárskej politike plní nasledujúce funkcie:

- dynamizuje ekonomiku. Nahrádza tým na domácom trhu výrobky, ktoré by ekonomika vyrobila za nevýhodnejších podmienok;
- umožňuje získať technicky dokonalejšie výrobky na ovplyvňovanie národnej produktivity práce.

Podporou rastu produktivity práce umožňuje zahraničný obchod rozšíriť hranice celkového ekonomického rastu na základe toho, že:

- je nenahraditeľným zdrojom informácií;
- je najobjektívnejším kritériom overenia užitočnosti produkcie;
- jedinou z najnáročnejších požiadaviek svetového trhu je pružnosť.

Zahraničnoobchodná politika reguluje množstvo a pohyb tovaru a služieb, ktoré prechádzajú cez hranice do a zo zahraničia.

Medzinárodný obchod je definovaný ako vzájomná zahraničnoobchodná výmena tovaru a služieb medzi všetkými krajinami sveta. Medzinárodný obchod umožňuje
zvýšiť životnú úroveň a blahobyt všetkých participujúcich krajín tým, že každá krajina sa môže špecializovať na výrobu toho tovaru alebo služby, v ktorých dosahuje komparatívnu výhodu.

Zahraničný obchod je definovaný i ako „obeh tovaru formou vývozu a dovozu. Je to jeden zo spôsobov zapojenia národného hospodárstva jednej krajiny do medzinárodnej deľby práce s inými krajinami.“Veľkoobchod

Základnou úlohou veľkoobchodu je preklenovanie rozdielov medzi špecializovanou a koncentrovanou výrobou tovarov a decentralizovanými spotrebiteľmi reprezentovanými decentralizovanou sieťou maloobchodu, ktorej sortimentná náplň je daná požiadavkami spotrebiteľského dopytu. Veľkoobchod zahŕňa všetky činnosti spojené s predajom tovarov a služieb tým, ktorí ich predávajú ďalej, alebo tým, ktorí ich potrebujú na obchodné účely. Zaplatením vybavených objednávok veľkoobchodník financuje finančný tok výroby, preberá časť obchodného rizika. Súčasne veľkoobchodník umožňuje kupujúcim získať výrobky nezávisle od miesta a času produkcie.

Hlavné funkcie veľkoobchodu:

- pretváranie sortimentu výrobcov na obchodný,
- hromadenie zásob produktov, ktoré tvoria obchodný sortiment,
- ukončovanie predaja a dodávky do maloobchodných jednotiek,
- ponuka ziskových podmienok nákupu maloobchodníkov,
- tvorba a rozširovanie trhu predaja priemyselných podnikov

Veľkoobchodný podnik nakupuje tovar vo veľkom od výrobcov, importérov alebo od iných obchodníkov vo vlastnom mene a na vlastný alebo cudzí účet, aby ho potom v nezmenenej podobe alebo po bežných manipuláciách predal ďalším obchodným podnikom, spracovateľom alebo veľkospotrebiteľom.

Výkon veľkoobchodu pozostáva z nasledujúcich oblastí:

- predaj a obchodná promotion
- transformácia množstva
- doprava
- prevzatie rizika
- služby a poradenský manažment
- nákup a tvorba sortimentu
- skladovanie
- financovanie
- informácie o trhu

Podľa toho, aké z uvedených oblastí činnosti veľkoobchodník vykonáva intenzívnejšie alebo ktoré vynecháva, resp. ktorými expanduje, možno veľkoobchod členiť na:

- veľkoobchod s úplnou činnosťou (skladový veľkoobchod)
- veľkoobchod s neúplnou činnosťou

Veľkoobchod s úplnou činnosťou je tradičná forma veľkoobchodu. Skladuje tovar, objednávky dodáva zákazníkovi na miesto určenia, zabezpečuje podporu predaja, školí i personál odberateľa, zabezpečuje technické služby, zabezpečuje ekonomické služby.

Veľkoobchod s neúplnou činnosťou

- Traťový (agentúrny) tranzitný realizuje akvizičnú distribúciu. Jeho funkcia a činnosť spočívajú v organizovaní dodávok tovaru odberateľom

- Predajné sklady (demigrosisti) môžu byť organizačnou jednotkou výrobcu, ale i obchodným podnikom. Predmetom obchodovania je tovar, ako napr. palivá, stavebné materiály, dosky, rezivo.

- Veľkoobchod so samoobsluhou (samoobslužný veľkoobchod). Tento typ distribučného orgánu skladuje tovar, ale nevybavuje objednávky ani nezabezpečuje ich dodávku, nevystavuje faktúry. Je určený drobným maloobchodníkom, remeselníkom i živnostníkom, ale aj konečnému spotrebiteľovi, ktorí si sami tovar vyberú z
regálov alebo paliet či kontajnerov, sami si ho naložia, v hotovosti naložia, v hotovosti zaplatia a odvezú svojím dopravným prostriedkom.

- Regálový veľkoobchod nie je skutočný veľkoobchod, je iba názov na činnosť veľkoobchodníka v maloobchode.

Podľa ekonomických a organizačných článkov veľkoobchodu na maloobchod, resp. na výrobu, kategorizuje sa veľkoobchod na samostatný a integrovaný.

Samostatný veľkoobchod/ nezávislý plní výlučne veľkoobchodné funkcie. Ide o ekonomicky, organizačne a právne samostatnú hospodársku jednotku. Samostatní, nezávislí veľkoobchodníci vytvárajú v európskom veľkoobchode najdôležitejšiu skupinu. Sú odmeňovaní sumou, ktorú si pripočítavajú k nákupnej cene.

Integrovaný veľkoobchod je známy predovšetkým ako spojenie veľkoobchodu s maloobchodom. Jeho najjednoduchšou formou je veľkoobchod spĺňajúci v určitom rozsahu i maloobchodné funkcie. Vyšším stupňom je veľkoobchod ekonomicky a organizačne spojený s maloobchodom.

Súbor veľkoobchodných skladov umiestnených na určitom území, navzájom sa líšiacich stupňom špecializácie, kapacitou, úlohou v obehu tovaru je veľkoobchodná
sieť.

Podľa špecializácie sa rozdeľuje veľkoobchodná sieť na sieť potravinárskych a nepotravinárskych skladov, ktoré sa ďalej členia podľa druhu tovaru napr. na sklady ovocia a zeleniny, domácich potrieb, odevov, drogériového tovaru a pod.Maloobchod

Výraz maloobchod znamená obchod v malom, predaj v malých množstvách. Maloobchodnú činnosť môže vykonávať tak výrobca, ako i obchodník.

Inými slovami - maloobchodnú činnosť (všetky činnosti spojené s predajom tovaru, služieb individuálnemu, konečnému spotrebiteľovi) môžu vykonávať v rôznej miere rôzne subjekty.

Maloobchod je výsledkom deľby práce v obchode. Maloobchod predáva tovar konečným individuálnym spotrebiteľom, realizuje tovar.

Hlavné funkcie maloobchodu:

- organizovanie fyzického pohybu produktov od výrobcov a veľkoobchodníkov k finálnym kupujúcim (odberateľom),
- umožnenie a uľahčenie kupujúcim ukončenie výberu a nákupu produktov,
- udržiavanie zásob produktov na dlhodobé uspokojovanie potrieb klientov,
- znášanie rizika predaja a dosahovanie prebytku príjmov nad nákladmi,
- dosiahnutie stabilnej spojenosti s klientmi,
- robenie reklamy predávaným produktom.

Maloobchodný proces pozostáva z mnohých špecializovaných oblastí činností. Patria medzi ne:

- nákup tovaru na ďalší predaj spotrebiteľovi,
- predaj a podpora predaja,
- preprava tovaru,
- prevzatie podnikateľského rizika,
- finančné operácie,
- získavanie informácií na rozhodovací proces.Predajňa

Väčšinu maloobchodného procesu zabezpečujú maloobchodníci.

Rozhodujúca časť maloobchodných transakcií sa uskutočňuje v maloobchodných predajniach. Obchodný slovník z roku 1982 definuje predajňu ako ,,organizačnú jednotku, v ktorej sa uskutočňuje predaj tovaru obyvateľstvu a ďalšie činnosti s ním spojené. Vykonávaním týchto činností plní predajňa hlavné funkcie obchodného podniku, a preto je jeho základnou prevádzkovou jednotkou." Poľský Leksykon marketingu z roku 1998 definuje predajňu ako stabilný architektonický objekt správne naprojektovaný a zariadený, ktorý predáva tovar spotrebiteľom. Základným ukazovateľom veľkosti predajne je jej predajná plocha, počet pracovníkov, výška denného predaja tovarov, počet obslúžených klientov za určitú časovú jednotku, počet predajných miest alebo počet ponúkaných druhov tovaru, sortimentu.

Pojem predajňa možno definovať pomocou troch základných prvkov:

- spotrebitelia a ich potreby, resp. trhový segment (dopyt),
- tovar a služby, resp. serdukt (ponuka),
- obchodný priestor.

Typológia maloobchodných prevádzkových jednotiek - predajní by sa teda mohla kreovať na základe týchto kritérií:

- obchodný sortiment - potrtravinárske, nepotravinárske, zmiešané, stupeň špecializácie sortimentu
- forma, spôsob predaja - individuálna obsluha, samoobsluha, voľný výber, predaj podľa vzoriek, automatový predaj, zásielkový predaj, ambulantný predaj, kombinácia niekoľkých foriem predaja
- rozsah a štruktúra služieb - úplná ponuka služieb (pred, súčasne, po predaji), neúplná ponuka služieb
- alokácia - stanovište predajne - obchodná ulica, obchodné centrum, obchodno-spoločenské centrum, mesto, vidiek, predajňa bez predajne
- stavebná forma objektu
- druh predajne - predajňa, veľkopredajňa, obria veľkopredajňa (hypermarket), obchodný dom, butik, výstavná sieň, nákupné stredisko, diskontná predajňa, virtuálna predajňa.
- veľkosť, kapacita, tržby, frekvencia zákazníkov, štandard podľa Eurostatu
- cena - štandardné ceny, vysoké ceny, nízke až jednotkové ceny (diskont)
- stavebno-technické riešenie objektu, v ktorom je umiestnená predajňa - solitér, polyfunkčná stavba, monotematická stavba.Zhrnutie

Dozvedeli sme sa, že členenie obchodu má široké spektrum. Či už ide o členenie obchodu podľa M. Kulčákovej z roku 1991, H. O. Schenka takisto z roku 1991 alebo podľa nemeckého autora Rudolfa Seyfferta z roku 1936. Členenie obchodu má veľa kritérií, ktoré rozdeľujú obchod. Takisto ako aj členenie obchodu aj základné formy obchodu sú dosť rozsiahle. No i napriek tomu, že obchod je dosť zložitý, ak berieme do úvahy jeho členenie a formy dá sa ľahko pochopiť a naučiť. Nie je to nič také,
pri čom by ste potrebovali slovník do ruky a pokúšali sa pochopiť, čo ktoré slovo a spojenie znamená. A napokon je to aj celkom zaujímavé.

Kontrolná otázka:

Stručne vysvetlite, aký je rozdiel medzi vnútorným a zahraničným obchodom.

Vnútorný obchod - obchod, ktorý uskutočňuje výmenu tovaru v rámci jedného štátu na vnútornom trhu.

Zahraničný obchod - obchod, ktorý uskutočňuje výmenu tovaru medzi subjektmi trhov rozličných štátov. Predstavuje vývoz a dovoz cez hranice.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Členenie obchodu, vývoj členenia obchodu, jednotlivé formy obchodu