Príčiny vzniku nezamestnanosti:

-z histórie: o nezamestnanosti sa začalo hovoriť v súvislosti s veľkou hospodárskou krízou, tento problém bol dlhodobý, pretrvávajúci, výrazne sa prejavil vo vyspelých krajinách, kde predtým aktívne pracovné obyvateľstvo nenachádzalo na trhu práce akúkoľvek prácu, to znamená nedobrovoľný charakter. Problémom je práve nezamestnanosť nedobrovoľného charakteru, ale aj štruktúrna je vážny problém.
-musíme sa vrátiť k mikroekonomickým základom tohto problému, za hlavnú príčinu sa považujú nepružnosť miezd smerom nadol, napriek tomu, že trvalo existuje nerovnováha medzi dopytom a ponukou.
-existencia zákona o minimálnej mzde
-činnosť odborov
-efektívnostná mzda
-hľadanie práce
-prvé 3 súvisia s nepružnosťou miezd, posledná – hľadanie práce , súvisí s tým, že ľudia menia stav, miesto bydliska, nesúvisí s vývojom miezd.

Zákony o minimálnej mzde:

-je to väčšinou úroveň 60 % z priemernej mzdy / u nás okolo 39 – 40 %/
-štát zafixuje mzdovú sadzbu na tej úrovni, pod ktorú mzdová sadzba zo zákona nemôže klesnúť
-ak mzdová sadzba minimálnej mzdy je zadefinovaná príliš vysoko, tak v tomto prípade, je príčinou pretrvávajúcej nezamestnanosti v ekonomike
-je vyplácaná len veľmi nízkokvalifikovaným pracovným silám
-M. Friedman považuje práve toto za veľmi vysoký problém

Existencia odborov:

-odborové organizácie sú vlastne združenia pracovníkov, ktoré rokujú so zamestnávateľmi o mzde a o pracovných podmienkach, prípadne o ďalších programoch, ktoré zamestnávatelia budú poskytovať svojim pracovníkom.
-zohrávajú dôležitú úlohu, významne ovplyvňujú úroveň miezd a teda aj úroveň zamestnanosti
-ich cieľom je dosiahnuť rast miezd a lepšie pracovné podmienky pre svojich členov, minimálne v súlade s vývojom inflácie, teda aby reálny mzdy neklesali pod už dosiahnutú úroveň
-úloha odborov v každej ekonomike závisí od toho, ako v každej krajine upravujú zákony činnosť odborov
-ekonómovia nie sú jednotní v tom, či činnosť odborov je negatívna alebo pozitívna
-kritické názory: Kritici činnosti odborov argumentujú hlavne tým, že činnosť odborov výrazne narúša trhový mechanizmus na trhu práce, na strane ponuky sa vytvorí kartelovou dohodou monopol odborov, ktorí obmedzujú súťaživosť na strane ponuky práce, trhu práce. Argumenty smerujú k tomu, že činnosť odborov je nespravodlivá pre tých, čo nie sú členmi odborov. V krajinách, kde sú silné odbory, sú mzdy odborovo organizovaných o 20 % vyššie ako mzdy odborovo neorganizovaných /outsideri/.
-Zástancovia: poukazujú na monopolnú silu a hlavne v určitých regiónoch, ktorí zneužíva na strane dopytu a stláča mzdovú sadzbu, ktorá nezodpovedá ani produktivite, teda výrobnému procesu. Pokiaľ odbory dobre pracujú, v zásade to nie je na škodu, pretože tak sa zamestnávatelia môžu dozvedieť o pracovnej sile, spokojná pracovná sila je produktívnejšia.

Efektívnostná mzda

-je veľmi významnou príčinou nepružnosti miezd smerom nadol
-samotné firmy sú ochotné vyplácať svojim pracovníkom mzdu vyššiu než priemernú mzdu a tým vlastne pomáhajú udržiavať mzdovú sadzbu nad rovnovážnou úrovňou
-firmy vyplácajú svojim pracovníkom vyššie mzdy preto, lebo:

1.zdravie pracovníkov
2.fluktuácia – je vážnym problémom vo firmách, kde je potrebné zapracovanie a vykonať určitú prax, efektívnostnou mzdou sa snažia udržať tých pracovníkov, kde náklady na zapracovanie pracovníka boli vyššie než tá vyplácaná vyššia efektívnostná mzda
3.pracovné úsilie – v tých prípadoch, kde firmy si chce byť istá, že pracovník pracuje s plným nasadením, resp. chce dosiahnuť plné nasadenie, potreba motivácie, teda vyplácanie mzdy vyššej ako rovnovážnej priemernej mzdy. Pracovník pri vysokej mzde má čo stratiť.
4.kvalita pracovníkov – je vzťah medzi výškou akceptovateľnej mzdy a kvalitou pracovníkov. Firmy tým, že zaplatia vyššie mzdy, tak sa snažia prilákať tých najkvalitnejších pracovníkov. Na nízku mzdu zareagujú predsa tí menej kvalitní pracovníci.

Firmy sa snažia zabrániť nevhodnému výberu a morálnemu hazardu.