tézy:
1.vymedzenie nezamestnanosti, podstata a jej meranie
2.príčiny vzniku nezamestnanosti
3.teória rovnovážnej miery nezamestnanosti
4.vzťah nezamestnanosti a inflácie
5.vývoj nezamestnanosti v SR
Nezamestnanosť je sprievodným javom recesie, kde dochádza k tomu, že firmy nevyrábajú toľko, koľko by chceli. Recesia môže vzniknúť:
•problémom reštriktívnou fiškálnou a monetárnou politikou.
•Ďalšou príčinou recesie je, že je nedostatočný dopyt.
Miera nezamestnanosti:
-je základný faktor, ktorý hovorí ako ekonomika využíva výrobný faktor – práce
-porovnávame počet nezamestnaných k počtu pracovných síl x 100 /v %/
-problémom je, koho zadefinujeme ako nezamestnaného – všetko práceschopné obyvateľstvo /od 16 rokov/, ktorý si aktívne prácu hľadá, minimálne 4 týždne musí byť zaregistrovaný na úrade práce a do dvoch týždňov je schopný nastúpiť do práce.
-zamestnaní – všetci, ktorí sú zamestnaní a majú pracovnú zmluvu
-mimopracovná sila – všetci tí, ktorí nepatria ani do prvej ani do druhej skupiny
2 miery nezamestnanosti:
1.miera evidovanej nezamestnanosti – vypočítava ju MPSVR – nie je medzinárodne komparovaný údaj
2.miera nezamestnanosti vypočítaná podľa výberového zisťovania pracovných síl- je medzinárodne komparovaným údajom, vypočítava EUROSTAT, štatistický úrad. Je dôležité, či si posledné štyri týždne hľadal aktívne prácu, bez ohľadu na to, či bol evidovaný na úrade práce, a či je ochotný začať do dvoch týždňov pracovať. Miera nezamestnanosti by mala byť vyššia o 1 – 2 % než pri miere evidovanej nezamestnanosti, u nás je to opačne.
3.miera zamestnanosti – počet zamestnaných k pracovným silám, cieľom je dosiahnuť 70 % mieru zamestnanosti do roku 2010. Tu má SR veľké rezervy, u nás sa pohybuje okolo 57 %. ČR má okolo 67 %.
Príčiny vzniku nezamestnanosti:
-z histórie: o nezamestnanosti sa začalo hovoriť v súvislosti s veľkou hospodárskou krízou, tento problém bol dlhodobý, pretrvávajúci, výrazne sa prejavil vo vyspelých krajinách, kde predtým aktívne pracovné obyvateľstvo nenachádzalo na trhu práce akúkoľvek prácu, to znamená nedobrovoľný charakter. Problémom je práve nezamestnanosť nedobrovoľného charakteru, ale aj štruktúrna je vážny problém.
-musíme sa vrátiť k mikroekonomickým základom tohto problému, za hlavnú príčinu sa považujú nepružnosť miezd smerom nadol, napriek tomu, že trvalo existuje nerovnováha medzi dopytom a ponukou.
-existencia zákona o minimálnej mzde
-činnosť odborov
-efektívnostná mzda
-hľadanie práce
-prvé 3 súvisia s nepružnosťou miezd, posledná – hľadanie práce , súvisí s tým, že ľudia menia stav, miesto bydliska, nesúvisí s vývojom miezd.
Zákony o minimálnej mzde:
-je to väčšinou úroveň 60 % z priemernej mzdy / u nás okolo 39 – 40 %/
-štát zafixuje mzdovú sadzbu na tej úrovni, pod ktorú mzdová sadzba zo zákona nemôže klesnúť
-ak mzdová sadzba minimálnej mzdy je zadefinovaná príliš vysoko, tak v tomto prípade, je príčinou pretrvávajúcej nezamestnanosti v ekonomike
-je vyplácaná len veľmi nízkokvalifikovaným pracovným silám
-M. Friedman považuje práve toto za veľmi vysoký problém
Existencia odborov:
-odborové organizácie sú vlastne združenia pracovníkov, ktoré rokujú so zamestnávateľmi o mzde a o pracovných podmienkach, prípadne o ďalších programoch, ktoré zamestnávatelia budú poskytovať svojim pracovníkom.
-zohrávajú dôležitú úlohu, významne ovplyvňujú úroveň miezd a teda aj úroveň zamestnanosti
-ich cieľom je dosiahnuť rast miezd a lepšie pracovné podmienky pre svojich členov, minimálne v súlade s vývojom inflácie, teda aby reálny mzdy neklesali pod už dosiahnutú úroveň
-úloha odborov v každej ekonomike závisí od toho, ako v každej krajine upravujú zákony činnosť odborov
-ekonómovia nie sú jednotní v tom, či činnosť odborov je negatívna alebo pozitívna
-kritické názory: Kritici činnosti odborov argumentujú hlavne tým, že činnosť odborov výrazne narúša trhový mechanizmus na trhu práce, na strane ponuky sa vytvorí kartelovou dohodou monopol odborov, ktorí obmedzujú súťaživosť na strane ponuky práce, trhu práce. Argumenty smerujú k tomu, že činnosť odborov je nespravodlivá pre tých, čo nie sú členmi odborov. V krajinách, kde sú silné odbory, sú mzdy odborovo organizovaných o 20 % vyššie ako mzdy odborovo neorganizovaných /outsideri/.
-Zástancovia: poukazujú na monopolnú silu a hlavne v určitých regiónoch, ktorí zneužíva na strane dopytu a stláča mzdovú sadzbu, ktorá nezodpovedá ani produktivite, teda výrobnému procesu. Pokiaľ odbory dobre pracujú, v zásade to nie je na škodu, pretože tak sa zamestnávatelia môžu dozvedieť o pracovnej sile, spokojná pracovná sila je produktívnejšia.
Efektívnostná mzda
-je veľmi významnou príčinou nepružnosti miezd smerom nadol
-samotné firmy sú ochotné vyplácať svojim pracovníkom mzdu vyššiu než priemernú mzdu a tým vlastne pomáhajú udržiavať mzdovú sadzbu nad rovnovážnou úrovňou
-firmy vyplácajú svojim pracovníkom vyššie mzdy preto, lebo:
1.zdravie pracovníkov
2.fluktuácia – je vážnym problémom vo firmách, kde je potrebné zapracovanie a vykonať určitú prax, efektívnostnou mzdou sa snažia udržať tých pracovníkov, kde náklady na zapracovanie pracovníka boli vyššie než tá vyplácaná vyššia efektívnostná mzda
3.pracovné úsilie – v tých prípadoch, kde firmy si chce byť istá, že pracovník pracuje s plným nasadením, resp. chce dosiahnuť plné nasadenie, potreba motivácie, teda vyplácanie mzdy vyššej ako rovnovážnej priemernej mzdy. Pracovník pri vysokej mzde má čo stratiť.
4.kvalita pracovníkov – je vzťah medzi výškou akceptovateľnej mzdy a kvalitou pracovníkov. Firmy tým, že zaplatia vyššie mzdy, tak sa snažia prilákať tých najkvalitnejších pracovníkov. Na nízku mzdu zareagujú predsa tí menej kvalitní pracovníci.
Firmy sa snažia zabrániť nevhodnému výberu a morálnemu hazardu.
Prirodzená miera nezamestnanosti-predstavuje len dobrovoľnú nezamestnanosť, pri ktorej sú trhy práce a tovarov a služieb v rovnováhe
-hovoríme, že v ekonomike existuje plná zamestnanosť
-% nie je konštantné, mení sa, pohybuje sa približne od 3 – 10%, toto % sa mení a ten základný vplyv na vývoj prirodzenej miery nezamestnanosti určujú faktory, ktoré ovplyvňujú jednak trvanie nezamestnanosti a frekvenciu nezamestnanosti
-faktory, ktoré ovplyvňujú trvanie nezamestnanosti – závisí od cyklického vývoja a štruktúrnych charakteristík trhu práce, závisí od organizácie trhu práce, od demografickej skladby pracovnej sily /hlavne mladí ľudia a ľudia vo veku od 50 do dôchodku ovplyvňujú prirodzenú mieru nezamestnanosti/, schopnosť a vytrvalosť pracovníkov hľadať si prácu /závisí od podpôr v nezamestnanosti/
-frekvencia nezamestnanosti – je vlastne číslo, koľkokrát sa určitá osoba za obdobie stane nezamestnanou, závisí od variability práce, ovplyvňuje ju aj to, ako rýchlo sa zaraďujú nové pracovné sily do trhu práce
Hysteréza /NAIRU/
-je jav, kedy sa prirodzená miera nezamestnanosti zvyšuje
Vydržiavací pomer-je pomer medzi dôchodkom po zdanení, keď je osoba nezamestnaná a dôchodkom po zdanení, keď je osoba zamestnaná. Práve vysoký vydržiavací pomer je príčinou toho, že je prirodzená miera nezamestnanosti vysoká, teda sa zvyšuje.
TEORETICKÉ PRÍSTUPY K
-vychádzajú z tézy, že na trhu práce môže dochádzať k trvalejším javom nerovnováhy medzi ponukou a dopytom
-M. Friedman hovorí, že k nezamestnanosti môže dochádzať aj pri reálnej mzde rovnajúcej sa rovnovážnej mzde, táto teória sa volá Teória hľadania práce – dlhodobá miera predstavuje trh práce ako trh rovnováhy /Graf – rovnovážna nezamestnanosť a trh práce/. Z dlhodobého hľadiska má krivka ponuky aj dopytu v sebe zakomponované prvky informácií, ... Z dlhodobého hľadiska ako trh rovnováhy. Zlyhanie /M. Friedman/ z krátkodobého hľadiska zadefinoval predošetkým ako zlyhanie na strany ponuky. Správne odhadujú firmy ale nesprávne odhadujú domácnosti o vývoji reálnej mzdy. Práve preto zakomponoval dve krivky ponuky práce a len jednu krivku dopytu práce. Domácnosti nesprávne odhadujú ponuku práce, krivka LS vyjadruje optimálne voľby ľudí v prípade, keď trh práce nezlyháva. Krivka dodatočnej pracovnej sily LS s hviezdičkou – optimálne rozhodnutie ľudí, keď trh práce zlyháva.
-Teória hľadania práce predpokladá, že každý hľadá prácu s platom, ktorý hľadá. Akceptovateľnú mzdu definujeme ako rozdiel medzi hraničnou podporou v nezamestnanosti a hraničnou podporou nákladov hľadania práce. Hraničné náklady hľadania práce predstavujú hodnotu najvyššej ponúkanej mzdy mínus akákoľvek vládna podpora, ktorú si nezamestnaní môže nárokovať. Hraničná podpora v nezamestnanosti sa rovná súčasnej hodnote očakávaných miezd mínus najlepšia ponúkaná mzda.
- Platí, ak rastú podpory v nezamestnanosti s porovnaním mierou rastu miezd, tak prirodzená miera nezamestnanosti vzrastie, ale aj keď sa zvyšujú dane osôb, to vedie k zvýšeniu prirodzenej miery nezamestnanosti.
Vzťah medzi nezamestnanosťou a infláciou
-tento vzťah je považovaný za významný zdroj pre odporúčanie hospodárskej politiky
-vyjadruje Phillipsova krivka
-graf /Jednoduchá Phillipsova krivka – pôvodná/ - mala klesajúci tvar a vyjadrovala nepriamu súvislosť medzi mierou zmeny miezd a mierou nezamestnanosti. Zhruba pri 6 % miery nezamestnanosti, dochádzalo k nulovej zmene miery miezd. Vychádzal z empirických údajov. Považovala sa za významný objav ekonomickej vedy. Zakomponovala ju predovšetkým Keynesova ekonómia. V 60. rokoch sa stala východiskom. Samuelson a Solow v 60. rokoch ju inovovali.
-M. Friedman kritizoval pôvodnú krivku, pretože nedokázala vysvetliť jav stagflácie a stanflácie. Prišiel s myšlienkou, že pôvodná krivka môže byť akceptovaná maximálne v krátkom období a to vtedy, keď uplaňujú ekonomické subjekty na trhu tzv. adaptívne očakávania. Tieto očakávania boli vo vzťahu k inflácie. Potom hovoril o javovej – krátkodobej krivke a o pravej Phillipsovej krivka, ktorá je nepružná. ak je na úrovni prirodzenej miery nezamestnanosti je Pravou Phillipsovou krivkou.
