Generálny sekretariát

Predsedníctvu pomáha generálny sekretariát, ktorý pripravuje prácu Rady a zabezpečuje jej hladké fungovanie na všetkých úrovniach.

V roku 2004 bol do funkcie generálneho tajomníka Rady opätovne menovaný Javier Solana. Je taktiež vysokým splnomocnencom pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP) a z tejto funkcie pomáha koordinovať činnosť EÚ v celosvetovom meradle. Podľa novej ústavnej zmluvy by vysokého splnomocnenca nahradil minister zahraničných vecí EÚ.

Generálnemu tajomníkovi pomáha zástupca generálneho tajomníka, ktorý je zodpovedný za riadenie generálneho sekretariátu.

Európska komisia

Komisia je nezávislá od národných vlád. Jej úlohou je zastupovať a presadzovať záujmy EÚ ako celku. Vypracúva návrhy na nové európske právne predpisy, ktoré predkladá Európskemu parlamentu a Rade.

Je aj výkonným orgánom EÚ – inak povedané, je zodpovedná za implementáciu rozhodnutí Parlamentu a Rady. To znamená každodenné riadenie záležitostí Európskej únie: implementáciu jej politík, uskutočňovanie jej programov a čerpanie jej finančných prostriedkov.

Rovnako ako Parlament a Rada aj Európska komisia bola založená v 50. rokoch minulého storočia na základe zakladajúcich zmlúv EÚ

Nová Komisia je menovaná každých päť rokov do šiestich mesiacov po voľbách do Európskeho parlamentu. Postup je nasledovný:

- Vlády členských štátov sa navzájom dohodnú, koho vymenujú za nového predsedu Komisie.
- Vymenovaného predsedu Komisie potom schváli Parlament.
- Vymenovaný predseda Komisie si po diskusii s vládami členských štátov vyberie ostatných členov Komisie.
- Rada schváli zoznam nominovaných členov kvalifikovanou väčšinou a predloží ho na schválenie Európskemu parlamentu.
- Parlament má potom pohovor s každým nominovaným členom a hlasovaním vyjadruje svoje stanovisko k celej Komisii.
- Po schválení Parlamentom na základe hlasovania Rada kvalifikovanou väčšinou oficiálne vymenuje novú Komisiu.

Funkčné obdobie súčasnej Komisie trvá do 31. októbra 2009. Jej predsedom je José Manuel Barroso z Portugalska.

Komisia je politicky zodpovedná Parlamentu, ktorý má právomoc rozpustiť celú Komisiu tým, že jej vysloví nedôveru. Jednotliví členovia Komisie musia odstúpiť, ak ich o to požiada predseda a ostatní komisári s tým súhlasia.

Komisia sa zúčastňuje na všetkých zasadnutiach Parlamentu, na ktorých vysvetľuje a zdôvodňuje svoje politiky. Taktiež pravidelne odpovedá na písomné a ústne otázky členov EP.

Každodennú prácu Komisie zabezpečujú administratívni pracovníci, odborníci, prekladatelia, tlmočníci a pracovníci sekretariátov. Spolu je to približne 25 000 európskych štátnych zamestnancov. Môže sa to zdať veľa, ale v skutočnosti je to menej ako je počet zamestnancov typickej mestskej rady stredne veľkého mesta v Európe.

Komisia sídli v Bruseli (Belgicko), ale úrady má aj v Luxemburgsku, zastúpenia vo všetkých krajinách EÚ a delegácie v mnohých hlavných mestách celého sveta.

Čo Európska komisia robí?

1.Navrhovanie nových právnych predpisov

Komisia má „právo iniciatívy“. Inými slovami, Komisia je sama zodpovedná za vypracúvanie návrhov nových európskych právnych predpisov, ktoré potom predkladá Parlamentu a Rade. Cieľom týchto návrhov musí byť obrana záujmov Únie a jej občanov, nie záujmov jednotlivých krajín alebo odvetví.

Pred vypracovaním každého návrhu si musí Komisia uvedomiť nové situácie a problémy, pred ktorými stojí Európa, a musí zvážiť, či je právny predpis EÚ najlepším spôsobom ich riešenia. Práve preto je Komisia v nepretržitom kontakte s mnohými záujmovými skupinami a dvomi poradnými orgánmi – s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov. Takisto zisťuje stanoviská národných parlamentov a vlád.

Komisia navrhne opatrenie na úrovni EÚ, iba ak skonštatuje, že sa daný problém nedá účinnejšie vyriešiť na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Princíp riešenia problémov na najnižšej možnej úrovni sa nazýva „princíp subsidiarity“.

Ak však Komisia príde k záveru, že sú potrebné právne predpisy EÚ, vypracuje návrh, ktorým sa podľa jej presvedčenia daný problém účinne vyrieši a uspokojí sa čo najširší okruh záujmov. S cieľom dosiahnuť technickú presnosť detailov konzultuje Komisia s odborníkmi prostredníctvom rôznych výborov a skupín.

2. Implementácia politík a rozpočtu EÚ

Ako výkonný orgán Európskej únie je Komisia zodpovedná za riadenie a implementáciu rozpočtu EÚ. Rozpočet väčšinou reálne čerpajú vnútroštátne a miestne orgány, ale Komisia je zodpovedná za jeho kontrolu – pod pozorným dohľadom Dvora audítorov. Cieľom obidvoch inštitúcií je zabezpečiť dobré finančné riadenie. Parlament udelí Komisii absolutórium na plnenie rozpočtu, iba ak je spokojný s výročnou správou Dvora audítorov.

Komisia má taktiež riadiť politiky, ktoré prijali Parlament a Rada, ako je spoločná poľnohospodárska politika. Ďalším príkladom je politika hospodárskej súťaže, pri ktorej má Komisia právomoc povoliť alebo zakázať fúzie spoločností. Komisia má taktiež zabezpečiť, aby krajiny EÚ nedotovali svoje podniky a odvetvia takým spôsobom, ktorý by narušoval hospodársku súťaž.

Ako príklady programov, ktoré riadi Komisia, možno uviesť programy „Interreg“ a „Urban“ (pomáhajúce vytvárať cezhraničné partnerstvá medzi regiónmi a oživiť upadajúce mestské oblasti) a program celoeurópskej výmeny študentov „Erasmus“.

3. Presadzovanie Európskeho práva

Komisia pôsobí ako „strážca zmlúv“. To znamená, že Komisia je spolu so Súdnym dvorom zodpovedná zabezpečiť, aby sa právo EÚ správne uplatňovalo vo všetkých členských štátoch.

Ak Komisia zistí, že niektorá krajina EÚ neuplatňuje právo EÚ, a teda neplní svoje právne záväzky, podnikne kroky na nápravu situácie.

Najprv začne proces, ktorý sa nazýva „konanie o porušení“. To znamená, že Komisia pošle vláde oficiálny list, v ktorom uvedie, prečo sa domnieva, že daná krajina porušuje právo EÚ, a stanoví termín, do ktorého očakáva doručenie podrobnej odpovede.

Ak sa týmto postupom nepodarí zjednať nápravu, musí Komisia postúpiť danú vec Súdnemu dvoru, ktorý má právomoc vyvodiť postih. Rozsudok Súdneho dvora je pre členské štáty a inštitúcie EÚ záväzný.

4. Zastupovanie EÚ na medzinárodnej scéne

Európska komisia je na medzinárodnej scéne významným hovorcom Európskej únie. Umožňuje členským štátom prehovoriť „jedným hlasom“ na medzinárodných fórach ako je napríklad Svetová obchodná organizácia.

Komisia je taktiež zodpovedná za rokovanie v mene EÚ o medzinárodných dohodách. Príkladom je Dohoda z Cotonou, v ktorej sa stanovujú podmienky významnej pomoci a obchodného partnerstva medzi EÚ a rozvojovými krajinami Afriky, Karibskej oblasti a Tichomoria.

Obmedzenie počtu členov Komisie

Komisia s príliš veľkým počtom členov nemôže spoľahlivo pracovať. V súčasnosti má každá krajina EÚ jedného komisára. Po pristúpení Bulharska a Rumunska bude mať Európska únia 27 členských štátov. Vtedy Rada jednomyseľným rozhodnutím pevne stanoví maximálny počet komisárov. Musí ich byť menej ako 27 a ich štátna príslušnosť sa určí rotačným systémom, ktorý je absolútne spravodlivý voči všetkým krajinám.