V rámci organizácie finančného hospodárenia spoločnosti existuje účelové určenie určitých finančných prostriedkov, ktoré nie je modifikovateľné ani spoločenskou zmluvou. Z tejto skutočnosti vyplýva aj zákaz použitia základného imania a rezervného fondu na výplatu zisku. Ide o majetkové hodnoty zaručujúce istú majetkovú dôveryhodnosť a sú na tento účel nepoužiteľné. Splatený vklad sa stáva zápisom do obchodného registra, majetkom spoločnosti a preto spoločníci nemôžu počas trvania spoločnosti žiadať jeho vrátenie. Vrátenie vkladu nemožno požadovať ani pri zániku spoločnosti. Majetkovou hodnotou, ktorú spoločník obdrži, je podiel na likvidačnom zostatku. Orgány spoločnosti

V rámci štruktúry orgánov tohto typu obchodnej spoločnosti nie je dozorná rada obligatórnym orgánom. Valné zhromaždenie je najvyšším orgánom /orgán tvorby vôle/, pričom právna úprava je kogentná, tzn. že valné zhromaždenie nemôže delegovať na iné orgány pôsobnosť, ktorá mu je zákonom daná. Nie je možné pôsobnosť valného zhromaždenia zužovať. Určité modifikácie pri rozhodovacej technike valného zhromaždenia môžu určovať stanovy. Jednou zo súčastí valného zhromaždenia je aj menovanie a odvolanie prokuristu. Valné zhromaždenie ako najvyšší orgán spoločnosti môže rozhodovať o akýchkoľvek otázkach týkajúcich sa života spoločnosti. Nemôže však byť štatutárnym orgánom spoločnosti. Je spôsobilé prijímať svoje rozhodnutia za splnenia podmienky určitého kvóra, ktorým je taký počet spoločníkov, ktorí reprezentujú aspoň polovicu všetkých hlasov. Taktiež toto zákonom určené hlasovacie kvórum je inak upraviteľné v spoločenskej zmluve. Pre rozhodovanie o odmietnutí úkonov vykonaných zakladateľmi pred vznikom spoločnosti, schvaľovanie stanov a ich zmien, rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy, zvýšení a znížení základného imania a zrušenie spoločnosti, je potrebná kvalifikovaná väčšina všetkých hlasov. Pre rozhodovanie o ostatných otázkach je princípom jednoduchá väčšina, s možnosťou, aby spoločenská zmluva určila pre rozhodnutie vyšší počet hlasov. Valné zhromaždenie zvláva konateľ ako štatutárny orgán spoločnosti. Vzhľadom k tomu, že valné zhromaždenie je najvyšší orgán spoločnosti a rozhoduje otázky koncepčného charakteru, nevyžaduje zákon príliš veľkú frekvenciu jeho zvolávania. Na druhej strane však požaduje minimálny interval - najmenej jeden krát ročne. Povinnosť zvolať valné zhromaždenie vyplýva pre konateľov v prípade, ak klesne rezervný fond pod polovicu hodnoty v porovnaní s hodnotou ku dňu konania posledného valného zhromaždenia.