2. ZÁKLADNÉ TYPY ORGANIZAČNEJ ŠTRUKTÚRY

2.1. Funkcionálna organizačná štruktúra

Funkcionálna organizačná štruktúra je základnou organizačnou formou, v ktorej sa pracovníci združujú podľa podobnosti úloh, zodpovedností alebo aktivít.

Funkcionálna organizačná štruktúra sa uplatňuje:

•v malých podnikoch
•v podnikoch rozličnej veľkosti so stabilnou stratégiou a stabilitou produkcie – pri výrobe jedného druhu výrobku alebo pri výrobe niekoľko málo výrobkov, ktoré sú veľmi podobné a pri miestnej koncentrácii výrobných jednotiek.

Nevýhody funkcionálnej organizačnej štruktúry:

•nedostatok jednoty vedenia
•koordinácia je veľmi sťažená – vedúci každej funkcie si myslí, že jeho funkcia je najdôležitejšia, a preto okrem najvyššieho vedúceho nikto nekoordinuje činnosti funkcionálnych útvarov
•ak nie je vedúci pracovník zodpovedný za výsledok, je ťažké hodnotiť jeho zásluhy

2.2. Divízna organizačná štruktúra

Divízna organizačná štruktúra vzniká vytvorením samostatných divízii, ktoré sa členia podľa: výrobkov, územia, zákazníka/odberateľa.

Divízna organizácia je forma decentralizovaného riadenia. Vedúci divízií sú podriadení vedeniu podniku.

Popri divíziách existujú centrálne/funkčné oblasti: financie, účtovníctvo, personalistika, plánovanie, a iné. Ich úlohou je:

1.podpora jednotlivých divízií v určitých funkciách alebo poskytovanie služieb odborom, ktoré ich nemôžu uskutočňovať tak efektívne vo vlastnej réžii
2.polenie všeobecných podnikových úloh a štábnych služieb pre vedenie podniku
3.uskutočňovanie riadiacich, koordinačných a kontrolných funkcií vo vzťahu k divíziám

Divízna organizačná štruktúra sa uplatňuje:

•vo veľkých podnikoch, ktoré vyrábajú viac druhov výrobkov na rôznych miestach, príp. zväčšujú svoj objem výroby vzájomne nesúvisiaceho sortimentu
•v podnikoch, ktoré sú rozptýlené, alebo sa ďalej územne rozčleňujú

Zoskupovanie divízií

Niektoré podniky majú taký veľký počet divízií, že podriadenosť jednému riaditeľovi by spôsobila veľmi široké rozpätie riadenia. Preto sa v podnikoch zriaďujú funkcie námestníkov skupín, ktorí sú nadriadení dvom alebo viacerým divíziám.

Poznáme zoskupovanie divízií podľa:

•výrobkov (napr.: divízia pre výrobu súčiastok, divízia pre príslušenstvo, divízia pre automobily)
•územia (napr., ak má spoločnosť úplne odlúčenú svoju činnosť na rôznych územiach)
•odberateľa/zákazníka (divízie môžu byť orientované napr. na zákazníkov: železnice, letecká doprava, pošta)

Vo veľkých spoločnostiach je dnes bežné, že dochádza k právnemu osamostatneniu divízií. Takto vznikajú dcérske spoločnosti. Tieto odvetvové spoločnosti sa považujú za čiastkové koncerny.

Vo všetkých systémoch divizionálneho usporiadania hospodársky výsledok samostatných divízií slúži ako meradlo úspešnosti manažmentu. Zisk sa odvádza do centra, kde o ňom rozhodujú vlastníci. Základný zmysel zriaďovania divízií tkvie v tom, že sprehľadňuje podnikateľský úspech jednotlivých divízií a veľmi jasne ukazuje, akým dielom sa jednotlivé divízie podieľajú na celkovom zisku spoločnosti.

Vo vzťahu k divíziám, vrcholový manažment plní strategickú a operatívnu úlohu:

operatívnu: má zabezpečiť a kontrolovať, aby boli divízie schopné dosahovať čo najlepšie výsledky
strategickú: posudzuje existujúce zdroje a rozdeľuje ich na divízie s cieľom dosahovať dlhodobo optimálne efekty

Pri presadzovaní jednotnej politiky, na zabezpečenie koordinácie medzi divíziami, podnik využíva účinné nástroje, ktoré obmedzujú rozhodovaniu kompetenciu:

a)systém plánovania

Plány, po ich schválení, sú nástrojom samokontroly divízie a periodického porovnávania plnenia úloh vedením podniku.

b)výhradné rozhodnutia vedenia podniku

Do kompetencie divízií nepatria rozhodnutia strategického významu: vývoj nových výrobkov, investície, a pod. Tie sú v rukách vrcholového manažmentu podniku.

c)činnosti centrálnych funkčných oblastí

Centralizácia určitých funkcií slúži na realizáciu úspor, získanie výhod zo spojenia, na presadenie jednotnej podnikovej politiky.