3.2. Strategické podnikateľské jednotky

V súčasnosti sa pri vytváraní organizačnej štruktúre odporúčajú:
-jednoduché formy
-autonómnosť a podnikavosť

Autonómnosť, podnikavosť a pružné organizačné štruktúry

Autonómnou podnikateľskou jednotkou (strategická podnikateľská jednotka) sa rozumie pomerne samostatná časť organizačného celu (podniku, závodu, sektora a pod.), ktorému vedenie podniku delegovalo značnú právomoc a zodpovednosť na samostatné uskutočňovanie vnútornej i vonkajšej podnikateľskej činnosti. Tomu zodpovedá aj systém riadenia, organizačná štruktúra a personálne zabezpečenie.
Zvyčajne ide o výrobno-hospodársku činnosť vymedzenú oblasťou výrobného sortimentu a služieb. Sú však známe ja prípady podsystémov, ktoré obsahujú nevýrobné obslužné, pomocné a poradenské činnosti.
Základným poslaním autonómnych podnikateľských jednotiek je efektívne vytvárať a priebežne udržiavať priaznivé predpoklady na rozvoj vonkajšej a vnútornej podnikateľskej činnosti.

Vonkajšou podnikavosťou sa tu rozumie schopnosť objaviť alebo zámerne vytvoriť a efektívne využiť príležitosti, ktoré podnikateľskému subjektu (podniku, závodu, odboru) vznikajú z aktívnej súčinnosti s okolitým svetom (trhom, zákazníkmi, vonkajšími partnermi). Predpokladá sa pritom, že sa vedia zhodnotiť disponibilné zdroje (vlastné či úverované finančné prostriedky, pracovnici, stroje, zariadenia, materiál, plochy, vybavenie budov a pod.), a to v podmienkach podnikateľskej dynamiky zmien a súťaže s konkurentmi.

Vnútorná podnikavosť zahrnuje aktívne, iniciatívne a efektívne využívanie vnútroorganizačných (vnútropodnikových, vnútrozávodných a pod.) príležitosti.

Autonómne podnikateľské jednotky vo svojich teoretických koncepciách predpokladajú rozvíjať integračné väzby medzi vonkajšou a vnútornou podnikateľskou činnosťou a z toho vyplývajú synergické efekty.

Teória a prax autonómnych podnikateľských jednotiek sa snažia poznať a rozvíjať pozitívne stránky korelačných väzieb v trojuholníku „autonómnosť - podnikavosť - pružné organizačné štruktúry". Prax v západných podnikoch ukázala, že autonómne podnikateľské konanie vyžaduje nielen primeranú decentralizáciu riadenia daných činnosti, ale aj veľkú pružnosť používaných organizačných štruktúr, ktoré umožňujú potrebnú rýchlosť reakcie.

Kritériá vytvárania strategických podnikateľských jednotiek

Rozhodujúcimi kritériami na realizáciu autonómnosti sú:

- pomerne uzavretý spôsob vnútorného hospodárenia, založený na zodpovednosti za výsledky svojej podnikateľskej činnosti a na výraznom používaní ekonomických (finančných) metód a samofinancovania. Možnosť uplatnenia zainteresovanosti na zisku z hľadiska kritérii objektivizácie výkonov a skutočných nákladov. Ďalším dôležitým kritériom je miera zisku, veľkosť administratívy a réžia.

- jasne štruktúrovaná výrobná náplň, výrobková resp. servisná príbuznosť vykonávaných činnosti, technologická nadväznosť, oddelenie výrobných činností od servisných činností a pod.

- veľkostný rozsah primeraný nárokom na jednoduché a pružné integrované riadenie, a to vrátane jednoduchých organizačných štruktúr s malým riadiacim štábom.

Výhody a nevýhody strategických podnikateľských jednotiek

K prednostiam procesu autonómnosti podľa doterajších skúsenosti patria:

- priama zodpovednosť za hospodárske výsledky, snaha o hospodárnosť a efektívnosť v činnosti
- zvyšovanie produktivity práce hlavných činnosti, vytvorenie konkurenčného prostredia v oblasti služieb s možnosťou dosahovania výhodnejších cenových relácii
- priehľadnosť v hospodárení menších celkov, vytváranie podnikateľského prostredia v menších kolektívoch, lepšia prispôsobivosť požiadavkám odberateľov. Možnosť postupnej diverzifikácie ďalších činnosti
- zviditeľnenie a sprehľadnenie rezerv v nákladovej i výkonovej oblasti, zvýšenie podnikateľských aktivít v záujme dosiahnutia lepšieho hospodárskeho výsledku
- pomerne jednoduchá, prehľadná a pružná organizačná štruktúra a jej nízka náročnosť na dimenzovanie aparátom administratívneho charakteru.

K nevýhodám autonómnych podnikateľských jednotiek zvyčajne patria:

- možnosť a tendencia neúmerných odklonov od celkovej strategickej politiky firmy, a to najmä v procese realizácie vlastného podnikateľského konania
- neúmerné precenenie vlastných záujmov na úkor ostatných organizačných jednotiek firmy (napr. vonkajšie súťaženie o rovnakých externých zákazníkov, neochota ku kooperácii v rámci firmy)
- nebezpečenstvo kompetenčných sporov pri presadzovaní potrieb integrovaného riadenia firmy, resp. jej organizačnej časti, kde autonómna jednotka patri, možné problémy v komunikačných a kontrolných procesoch riadenia zo strany vrcholného vedenia firmy (napr. veľký počet autonómnych jednotiek, a tým veľké riadiace rozpätie pre niektorých líniových vedúcich, nebezpečenstvo vzniku ďalšej hierarchickej úrovne riadenia)
- môže vzniknúť nekoordinovanosť právnych vzťahov a zodpovednosti za záväzky voči externým partnerom z hľadiska firmy ako celku

Rozbor skúsenosti praktického fungovania autonómnych podnikateľských jednotiek v rade amerických a západoeurópskych firiem poukazuje na výraznú koreláciu predovšetkým k pozitívnemu celkovému hodnoteniu. Stránky výhod obyčajne prevažujú nad zápormi. Z tohto dôvodu v súčasnosti rastie počet organizácii uplatňujúcich túto organizačnú formu.