Náklady na držbu peňazí meráme ako rozdiel medzi výnosom iných aktív ( ich úrokovou mierou) a vlastnou úrokovou mierou ( v prípade šekov to môže byť aj 0 ).
M- dopyt po peniazoch v USD
i - úroková miera v % ročne
MD - krivka dopytu po peniazoch














PONUKA PEŇAZÍ A KRIVKA PONUKY PEŇAZÍ
Veličina ponuky peňazí je dôležitým činiteľom vývoja ekonomomiky. Ovplyvňuje ju predovšetkým monetárna politika centrálnej banky.
A- Monetaristi považujú ponuku peňazí ( nominálne množtvo peňazí ) za exogénne danú veličinu, nezávislú alebo len málo závislú od výšky úrokovej miery.
B- V Keynesovskom chápaní vláda nemôže plne determinovať množstvo peňazí v obehu, môže ho len ovplyvňovať.Táto ekonómia priznáva väčšiu závislosť ponuky peňazí od úrokovej miery.
M - ponuka peňazí
i - úroková miera
MS - krivka ponuky peňazí

ROVNOVÁHA NA PEŇAŽNOM TRHU A JEJ FORMOVANIE
Peňažný trh je trh, kde sa poskytujú a vypožičiavajú krátkodobé fondy ( poskytujú krátkodobé úvery a získavjú krátkodobé peňažné pôžičky ), ktorých splatnosť nepresahuje jeden rok. Činnosť inštitúcii peňažného trhu ( banky, poisťovne, peňažné burzy ) je prevažne založená na úverových vzťahoch, takže operácie tohto trhu ( bankové operácie - eskont, reeskont zmenky, lombard a burzové operácie - nákup a ppredaj cenných papierov, predaj valút a devíz) sú procesom neustáleho vznikania a uhrádzannia pohľadávok a záväzkov.
MD - krivka dopytu po peniazoch
E - bod rovnováhy na peňažnom trhu
iE - rovnovážna úroková miera

O stave rovnováhy hovoríme vtedy, keď na peňažnom trhu panujú také podmienky, že nevznikajú žiadne tendencie k zmene jednotlivých veličím.(ceteris paribus). Pri vyššej úrokovej miere by ponuka peňazí prevyšoval dopyt, čo by vyvolávalo tlak na zníženieúrokovej miery. Naopak pri poklese úrokovej miery pod rovnovážnu úroveň by dopyt prevýšil ponuku a úroková miera by bola tlačená smerom hore.




KVANTITATÍVNA TEÓRIA PEŇAZÍ
Vznikla už v 16. st. Jej autorom je francúzsky merkantilista J.Bodin, ktorý v roku 1568 objavil, že rast cien v Európe bol dôsledkom prílevu vzácnych kovov z Nového sveta.
Danú teóriu postupne rozpracovali viacerí ekonómovia najmä : Ch. Montesquieu, J. Locke, D. Ricardo, James Mill a ekonómovia cambridskej školy - A.Marshall, A. C.Pigou.