Teoretické a empirické vymedzenie peňazí - existujú dva prístupy k vymedzeniu peňazí, a to teoretický a empirický.
Teoretický prístup - definuje peňažnú zásobu využitím ekonomickej teórie. V podstate odpovedá na otázku, ktoré z aktív by mali byť začlenené do vymedzenia peňazí.
Empirický prístup - jeho podstata spočíva v tom, že o najlepšom vymedzení peňazí sa rozhoduje na základe pozorovania, ktorá veličina najlepšie slúži ako indikátor inflácie a hospodárskeho cyklu.
2. Peniaze a ich podstata
Peniaze sú tovar, ktorého špecifickou vlastnosťou je vymieňať sa za akýkoľvek iný tovar. Táto vlastnosť sa nazýva likvidita. Tá je u peňazí najvyššia, čo ich stavia v tovarovom svete do úlohy všeobecného ekvivalentu. V ekonomickom zmysle pod peniazmi rozumieme všetko to, čo ľudia všeobecne prijímajú pri platení za tovar, poskytnuté služby a pod. Za peniaze považujeme všetko, čo slúži ako všeobecne prijímaný výmenný prostriedok alebo platidlo. Ľudia často spájajú peniaze s pojmom bohatstvo. Nie je to však presné. Bohatstvo sa týmto definovaním nevyčerpáva. Bohatstvo zahŕňa všetky aktíva človeka: peniaze v hotovosti, cenné papiera, nehnuteľnosti, spotrebné predmety dlhodobého používania atď. Dokonca v istých prípadoch hotovostná forma bohatstva nemusí byť najdôležitejšia. Osobitne to platí v období vysokej inflácie. Peniaze treba odlišovať aj od dôchodku (príjmu). Základný rozdiel spočíva z časového hľadiska v tom, že peniaze sú stavovou veličinou - hovoria o tom, aké množstvo peňazí má človek v danom okamžiku, zatiaľ čo dôchodok vyjadruje tok príjmov za isté časové obdobie.
3. Vývoj foriem peňazí
V ranom období mali peniaze formu tovarov, ale časom sa vyvinuli mince, papierové peniaze, bankové peniaze, „kvázi peniaze". Všetky tieto formy majú rovnakú podstatnú vlastnosť: prijímajú sa ako platby pri nákupe statkov a služieb. Používanie peňazí prešlo niekoľkými historickými etapami. Postupnosť výmenného obchodu, tovaru, papierových peňazí a napokon bankových peňazí ukazuje, ako sa peniaze vyvíjali v čase.
3.2 Výmenný obchod a používanie peňazí
Výmenný obchod znamená výmenu statkov za iné statky, a nie výmenu statkov za všeobecne prijímaný výmenný prostriedok čiže peniaze. Aj keď je výmenný obchod určite nepohodlný, predstavuje veľký krok vpred oproti stavu úplnej sebestačnosti, keď každá domácnosť vyrábala všetko, čo potrebovala, pričom každý musel vedieť všetko, ale nič nevedel poriadne. Výmenný obchod má však veľké nevýhody. Rozvinutá deľba by bola nemysliteľná bez zavedenia veľkého zlepšenia - použitia peňazí.
Keď ekonomika opustí najprimitívnejšie štádia, ľudia nevymieňajú priamo jeden statok za druhý. Predajú jeden statok za peniaze a potom peniaze použijú na to, aby si kúpili statky, ktoré potrebujú. Na prvý pohľad sa zdá, že to veci skôr komplikuje ako zjednodušuje, pretože jednu transakciu nahradíme dvoma. V skutočnosti opak je pravdou: dve transakcie sú jednoduchšie než jedna.. Aby sme použili klasickú ekonomickú frázu, namiesto dvojnásobnej zhody potrieb bude pravdepodobne existovať potreba zhody. Teda ak hladný krajčír nenatrafí náhodou na farmára, ktorý má potraviny a potrebuje nohavice, ani jeden z nich nemôže urobiť obchod. Keďže spoločnosti, ktoré robili len veľmi jednoduché obchody, nemohli prekonať obrovské nevýhody výmenného obchodu, začal sa používať všeobecne akceptovaný výmenný prostriedok - peniaze. Tým sa zabezpečil, že farmár mohol kúpiť nohavice od krajčíra, ktorý kúpil topánky od obuvníka, a ten zasa kožu od farmára.
