„Rozdiely v odmeňovaní (pay gap)
Rovnaká vzdelanostná úroveň nezabezpečuje ženám rovnaké platové ohodnotenie. Ženy majú v každej kategórii nižšiu mzdu (od 65% do 78% mzdy mužov), a tento rozdiel sa neznižuje ani s rastúcim vzdelaním, ani vekom (tieto disproporcie sa naopak prehlbujú).

Na Slovensku sa tento rozdiel pohybuje okolo 25%, pričom s minimálnymi odchýlkami pretrváva už od začiatku 90 rokov (priemer EÚ je okolo 15%). V niektorých oblastiach tento rozdiel narastá až na viac ako 30% (ženy stredného veku, zákonodarcovia a vedúci pracovníci, nižší administratívni pracovníci).

Mzdové rozdiely majú u žien súvislosť aj s výberom vzdelania (záber na menej platené sektory). Feminizované odvetvia sú s výnimkou peňažníctva a poisťovníctva zároveň odvetviami s najnižšou priemernou mzdou. Ženy sú potom v dôsledku nižších dôchodkov ohrozené chudobou v oveľa väčšom meradle.“

Ani vyššia kvalifikácia nepomáha ženám nájsť si lepšie platené miesta vo vysokých pozíciách. V manažérskych funkciách totiž podľa poslednej správy Európskej únie pracuje iba 32 percent Európaniek, podobne sú na tom aj Slovenky (31,2 percenta).

„Nerovnoprávne sa cítia ženy na celom svete. OSN zaviazala na konferencii v Pekingu presadzovať rovnoprávnosť pohlaví na svete, ponúka samotná organizácia ženám minimálne zastúpenie v dôležitých komisiách, expertných skupinách a na vysokých postoch. Názorným slovenským príkladom z verejnej sféry je kandidátna listina kresťanských demokratov, kde sa prvá žena dostala až na 15. miesto.“

„Podľa sociologičky Magdalény Piscovej je nízky počet žien vo vysokých funkciách pozostatkom socializmu. "Po roku 1948 sa nasadzovali ženy do pracovného procesu. Vydávalo sa to za určité zrovnoprávnenie žien s mužmi, no hlavne to bola lacná pracovná sila," vysvetľuje. Analytik Poštovej banky Miroslav Šmál to odôvodňuje príliš vysokou nezamestnanosťou. "Pri takej vysokej miere nezamestnanosti si podnikateľ vyberá skôr mužov ako ženy," dodáva analytik. Keďže na Slovensku vysoká nezamestnanosť pretrváva, nepredpokladá, že by sa to v blízkej budúcnosti mohlo zásadne zmeniť. Jedno z riešení Šmál vidí vo väčšom využívaní práce na čiastočný úväzok. "U nás je čiastočný pracovný úväzok zatiaľ pomerne málo známy," konštatuje Piscová. Aj podľa štatistík Slovensko za ostatnými európskymi krajinami výrazne zaostáva. Kým napríklad v Holandsku pracuje až 75 percent žien na čiastočný úväzok a v Nemecku 44 percent, na Slovensku sú takto zamestnané necelé štyri percentá žien. Podľa Šmála sú pri čiastočných úväzkoch náklady na odvody pre zamestnávateľa príliš vysoké. "Mala by sa zmeniť legislatíva, aby takéto pozície boli zvýhodnené," myslí si. Hovorca rezortu práce Martin Danko tvrdí, že neexistuje priestor na znižovanie odvodov ani pre tieto skupiny. "Ženy po päťdesiatke, ale aj ženy po materskej dovolenke sú už zaradené medzi znevýhodnené skupiny. Ak zamestnávateľ pre nich vytvorí pracovné miesto, získa príspevok v rámci aktívnej politiky trhu práce," dodáva Danko.“

2.1 Ťažšia pozícia matiek

„Eurokomisár pre sociálne záležitosti Vladimír Špidla konštatuje, že k výraznejšej nerovnosti medzi mužmi a ženami dochádza po založení rodiny. "V Česku má žena, ktorá nemá deti, plat rovnaký ako muž. Keď sa jej narodí prvé dieťa, dôjde k zmene a do konca pracovného života to už nedoženie," vraví Špidla.

Dokazujú to aj štatistiky Eurostatu. Podľa nich pracuje na Slovensku len 59 percent žien - matiek. "Môže to mať niekoľko príčin, vrátane zakrývania nezamestnanosti, ale aj nízkej miery služieb, napríklad nedostatku jasieľ a škôlok," tvrdí Piscová.
Zatiaľ jedinou výhodou žien oproti mužom ostáva priemerná dĺžka života. Európanky sa totiž dožívajú vyše 81 rokov, zatiaľ čo muži iba 75 rokov. Ešte výraznejší rozdiel v dĺžke života je medzi pohlaviami na Slovensku. Ženy sa dožijú 78 rokov a prežijú mužov o osem rokov.“