Ženy oveľa častejšie pracujú v tzv. nestabilných zamestnaniach (dočasná, príležitostná a sezónna práca) a na čiastočný pracovný úväzok (3,9% žien oproti 1,2% mužov). V prvom prípade však v poslednej dobre badať posilňovanie podielu žien v stabilnom zamestnaní.

Muži sa viac angažujú v súkromnom sektore (ženy tu majú len 41% podiel), ženy vo verejnom sektore, najmä v štátnej správe (60% všetkých miest ). V skupine podnikateľov ženy tvoria len 25%, zatiaľ čo v rámci skupiny vypomáhajúcich členov domácnosti ich zastúpenie tvorí viac ako 70%.“

Úroveň vzdelania u žien a mužov je na Slovensku približne vyrovnaná, i keď ženy sú o nejaké to percento vzdelanejšie.
„Ženy sú vzdelanejšie ako muži. Vlani malo podľa štatistík vyššie ako stredoškolské vzdelanie 92 percent mladých Sloveniek vo veku 20 až 24 rokov. Porovnateľne vzdelaných Slovákov sú o dve percentá menej. Celkovo je aj v Európskej únii viac vzdelaných žien ako mužov. V únii má vyššie ako stredoškolské vzdelanie viac ako 80 percent mladých žien oproti 75 percentám Európanov.

Aj napriek vzdelaniu zaberajú Slovenky len necelých 32 percent manažérskych či iných vyšších postov a zarábajú menej až o 24 percent ako muži. Kým vlani zarobili muži v podnikateľskej sfére v priemere 136 korún za hodinu, mzda žien dosiahla iba 98 korún. Rozdiel v platoch sa tak za posledných šesť rokov zvýšil – vlani zarábali ženy priemerne menej o 40 korún, kým v roku 2000 to bolo „len“ dvadsať korún. Podobný trend prevláda v celej únii. Horšie ako Slovenky sú na tom len Cyperčanky, ktoré zarábajú o 25 percent menej ako muži, rovnako ako Slovenky sú na tom Estónky. Najbližšie sú mužským platom obyvateľky Malty, kde zarábajú „iba“ o štyri percentá menej ako muži, v Portugalsku (o päť percent menej) a v Belgicku (o šesť percent menej). „

Ženy významne percentuálne prevažujú najmä v skupinách stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaných, muži skôr v skupine vyučení bez maturity (ŠÚ SR, 2001). Z hľadiska štruktúry je vidieť, že ženy častejšie študujú v oblasti humanitných a spoločenských vied (54,3%), zatiaľ čo muži v oblasti matematiky, prírodných vied a IKT (66%).

4.1 Horizontálna a vertikálna zamestnanecká segregácia

„Na Slovensku existujú oba typy rodovej segregácie. Horizontálna sa vzťahuje na tendenciu pracovať v iných sektoroch povolaní, vertikálna na nerovnaké obsadzovanie dobre platených miest s vysokým statusom. Vertikálna segregácia sa zvykne spájať s lievikovitým efektom – čím vyššia pozícia, tým menej je zastúpené jedno pohlavie, ktorý je aj na Slovensku dosť silný. Medzi mužmi je najviac pracovníkov sekundárnom sektore (43,9%), zatiaľ čo ženy sa koncentrujú prevažne v sektore služieb – 70% (najmä verejné služby), v niektorých odvetviach hospodárstva je to až 80% (školstvo, zdravotníctvo, sociálne služby, ľahký priemysel a reštauračné služby). Ide o tzv. feminizované odvetvia a dokonca aj v nich sa na riadiacich a vedúcich pozíciách vyskytujú prevažne muži. Ženy taktiež dominujú medzi vedeckými a odbornými pracovníkmi (62,1 %), naopak muži medzi zákonodarcami a vedúcimi a riadiacimi pracovníkmi (69,2%). Zo všetkých zamestnancov na ministerstvách a úradoch tvoria ženy v riadiacich pozíciách len 27%. Žien manažérok je len približne 32%.“

4.2Verejná mienka

„Celkovo 77% žien a 80% mužov si myslí, že ženy aj muži majú rovnaké šance na získanie stredoškolského a vysokoškolského vzdelania. Z výskumu IVO (2002) vyplýva, že u žien v súvislosti s prácou a s odmeňovaním zaujímajú popredné miesto problémy s odmeňovaním (27%), nezamestnanosť (16%), diskriminácia pri získavaní zamestnania (15%). Podľa mužov a žien, v druhovej diskriminácii žien na Slovensku prevláda diskriminácia v práci a zamestnaní.“