4.3 Návrh opatrení smerujúcich k rodovej rovnosti s dôrazom na trh práce

Identifikované boli nasledujúce kľúčové aktuálne problémy v oblasti rodovej problematiky:
•udržiavajú sa nepriaznivé trendy názorov a postojov verejnosti k rodovým otázkam. Svedčí to o pretrvávaní rodových stereotypov a otvára to otázku, čo sa skutočne zmenilo za ostatné roky v zmysle faktov
•pretrvávajú všeobecné rodové stereotypy, v rámci ktorých sú ženy považované za primárne poskytovateľky starostlivosti o deti a rodinu,
•rodovo stereotypná výchova pretrváva v škole a často aj v rodine - rodovo stereotypné vnímanie mužskosti a ženskosti je typické pre celú štruktúru spoločnosti
•diskriminácia žien na trhu práce, ako aj celkovo téma rodovej rovnosti je dlhodobo podcenená,
•osobitne závažný problém predstavuje dlhodobá nezamestnanosť žien, najmä v nadväznosti na ich sociálnu znevýhodnenosť,
•ženy sú nútené konfrontovať sa s „objektívnou“ dilemou voľby medzi na jednej strane rodinou/deťmi a na druhej strane prácou vo všeobecne prevažujúcom hodnotovom rámci konzumnej spoločnosti, kým muži nie sú pred túto voľbu postavení,
-jednou z najčastejších príčin diskriminácie žien na trhu práce je fakt, že celé bremeno starostlivosti o deti a ďalších odkázaných členiek a členov rodiny je rodovo stereotypne prisúdené ženám. Tento problém viac pociťujú ženy s vyšším počtom detí a ženy s malými deťmi,

Je potrebné otvoriť všeobecnú diskusiu o problematike:
-neodôvodnených rozdielov v odmeňovaní mužov a žien,
-dôvodov vertikálnej a horizontálnej segregácie na trhu práce.
-zapojiť do realizácie princípu rovnosti príležitostí mužova žien, ako aj zosúlaďovania práce a rodiny všetkých relevantných aktérov, vrátane sociálnych partnerov (odbory a zamestnávatelia).

Návrhy opatrení / odporúčania
Pre prax - na úrovni ministerstiev a verejnej správy
•v agende úradov práce viac diferencovať medzi rôznymi typmi nezamestnaných a pracovať s nimi v odlišných schémach, tak aby sa zvýšila efektívnosť nástrojov pomoci, analyzovať nástroje evidencie úradov práce,
•zvyšovať profesionalitu a odborné a osobné predpoklady pracovníkov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Zvyšovať ich citlivosť na rodovú problematiku,
•posilniť kompetencie a monitoring práce (zo strany štátnej kontroly, Inšpektorát práce...) a umožniť úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vstupovať do kontrolných činností,
•vytvoriť lepšie podmienky pre kvalitnejší vstup absolventov/tiek na trh práce,
•zlepšiť podmienky pri návrate do práce po prerušení zamestnania, predovšetkým z dôvodu materskej a rodičovskej dovolenky. •zároveň vytvárať viac príležitostí pre uchovanie kontaktov zo zamestnaním aj počas materskej a rodičovskej dovolenky.

Záver

Ženy sú na pracovnom trhu oveľa viac znevýhodnené ako muži. Napriek porovnateľnému, ba dokonca u žien vyššiemu vzdelaniu, sa v neprospech žien trvalo prejavuje 25% rozdiel v odmeňovaní (tento práve s rastúcim vekom rastie), z čoho neskôr vyplývajú nižšie dôchodky a hrozba chudoby pre staršie vekové skupiny žien. V slovenskej praxi teda naďalej pretrváva diskriminácia žien založená na pohlaví a na veku.