1. Legislatívny rámec

„Všeobecný základ princípu rovnosti príležitostí žien a mužov nájdeme v čl. 12, odsek 2 Ústavy SR, ktorý je ďalej rozpracovaný v pracovno-právnej legislatíve (Zákonník práce) a taktiež zahrnutý v zákonoch o štátne službe a o verejnej službe.“
„Paragraf 6 tzv. antidiskriminačného zákona v prvom odseku stanovuje, že "sa v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje diskriminácia osôb z dôvodu ich pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.“

Podľa druhého odseku to vyslovene platí v oblasti "prístupu k zamestnaniu, povolaniu, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii vrátane požiadaviek pri prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do zamestnania".

Národný právny rámec: všeobecné ustanovenia
“Veľmi všeobecný náznak zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu a za prácu rovnakej hodnoty môže byť odvodený z Ústavy Slovenskej republiky. Táto zásada je ďalej rozpracovaná v pracovnoprávnej legislatíve, a to predovšetkým v Zákonníku práce. Zásada rovnakej odmeny za rovnakú prácu a za prácu rovnakej hodnoty je tiež implicitne obsiahnutá v legislatíve týkajúcej sa výkonu práce vo verejnom záujme a štátnej služby.”

Článok 12 ods. 2 Ústavy SR hovorí, že „základné práva a slobody sa zaručujú všetkým bez ohľadu na pohlavie, rod, sociálny pôvod, majetok alebo iné postavenie (okrem ďalších dôvodov). Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať“. Článok 12 predstavuje všeobecné ustanovenie pre uplatňovanie všetkých základných práv a slobôd, ktoré sú uvedené v ústave. Preto článok 36, ktorý okrem iného zakotvuje právo na odmenu za vykonanú prácu, tiež spadá pod toto všeobecné antidiskriminačné ustanovenie. Okrem toho článok 36 b) obsahuje špecifické ustanovenie o ochrane proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní, čo sa nepochybne týka aj odmeňovania.

„Európska legislatíva týkajúca sa rovnosti príležitostí mužov a žien v zamestnaní je veľmi všeobecná. Dotýka sa takých rôznorodých oblastí, ako je rovnaké zaobchádzanie v rámci systému sociálneho zabezpečenia, rovnaký plat za rovnakú prácu, rodičovské voľno, rovnaké zaobchádzanie v prístupe k zamestnaniu, odborné vzdelanie a postup v zamestnaní, pracovné podmienky, aproximácia práva členských štátov v oblasti rovnosti a i. Od roku 1997 navyše už osoba, ktorá bola vystavená diskriminácii na pracovisku na základe svojho pohlavia, nemusí na súde dokazovať, že sa skutočne stala obeťou takejto diskriminácie. Takéto dokazovanie bolo vždy veľmi ťažké. V súčasnosti je na osobe obžalovanej z takejto formy diskriminácie, aby dokázala, že k diskriminácii nedošlo.“

2. Ženy na trhu práce

„Skúmanie rozdielov medzi mužmi a ženami v každom odbore činnosti ukazuje, že diskriminácia žien je stále ešte zjavná. To poukazuje na potrebu vzdelávacích a školiacich programov, špecificky zameraných na ženy, aby sa dosiahla rovnováha. Aj keď si ženy v čoraz väčšej miere vyberajú typicky „mužské“ profesie, sú stále nadmerne zastúpené v tradične „ženských“ zamestnaniach, napríklad ako sekretárky, ošetrovateľky, kým v zamestnaniach a profesiách s veľkými právomocami sú stále zastúpené nedostatočne. Dokonca aj v oblastiach, v ktorých ženy dominujú, ako napríklad v zdravotníctve, väčšina riaditeľov nemocníc a primárov sú muži.“

„V Európe sú ženy pri hľadaní pracovného miesta ešte stále menej úspešné ako muži. V 25 členských krajinách Európskej únie zostáva bez práce v priemere 9,8 percenta žien, naproti tomu iba 7,9 percenta mužov.
V Spojených štátoch rozdiely medzi evidovanými uchádzačkami a uchádzačmi o prácu prakticky neexistujú a v Japonsku sú iba minimálne, tvrdia štatistici. Na počet nezamestnaných v Európe podstatnou mierou vplýva aj geografická poloha jednotlivých štátov. V Grécku sa o prácu bez úspechu uchádza 15,5 percenta žien, avšak iba 6,2 percenta mužov. Najmenšie rozdiely ukázali štatistiky v krajinách ako Dánsko, Fínsko, Švédsko a Holandsko. Tieto krajiny vykazujú všeobecne nižšiu mieru nezamestnanosti a do pracovného procesu je už tradične zapojených viac žien. Opačnú situáciu, keď v roku 2005 bolo bez práce viac mužov ako žien potvrdili štatistiky z Británie, Írska, Estónska a Lotyšska.“
„Rozdiely v odmeňovaní (pay gap)
Rovnaká vzdelanostná úroveň nezabezpečuje ženám rovnaké platové ohodnotenie. Ženy majú v každej kategórii nižšiu mzdu (od 65% do 78% mzdy mužov), a tento rozdiel sa neznižuje ani s rastúcim vzdelaním, ani vekom (tieto disproporcie sa naopak prehlbujú).

Na Slovensku sa tento rozdiel pohybuje okolo 25%, pričom s minimálnymi odchýlkami pretrváva už od začiatku 90 rokov (priemer EÚ je okolo 15%). V niektorých oblastiach tento rozdiel narastá až na viac ako 30% (ženy stredného veku, zákonodarcovia a vedúci pracovníci, nižší administratívni pracovníci).

Mzdové rozdiely majú u žien súvislosť aj s výberom vzdelania (záber na menej platené sektory). Feminizované odvetvia sú s výnimkou peňažníctva a poisťovníctva zároveň odvetviami s najnižšou priemernou mzdou. Ženy sú potom v dôsledku nižších dôchodkov ohrozené chudobou v oveľa väčšom meradle.“

Ani vyššia kvalifikácia nepomáha ženám nájsť si lepšie platené miesta vo vysokých pozíciách. V manažérskych funkciách totiž podľa poslednej správy Európskej únie pracuje iba 32 percent Európaniek, podobne sú na tom aj Slovenky (31,2 percenta).

„Nerovnoprávne sa cítia ženy na celom svete. OSN zaviazala na konferencii v Pekingu presadzovať rovnoprávnosť pohlaví na svete, ponúka samotná organizácia ženám minimálne zastúpenie v dôležitých komisiách, expertných skupinách a na vysokých postoch. Názorným slovenským príkladom z verejnej sféry je kandidátna listina kresťanských demokratov, kde sa prvá žena dostala až na 15. miesto.“

„Podľa sociologičky Magdalény Piscovej je nízky počet žien vo vysokých funkciách pozostatkom socializmu. "Po roku 1948 sa nasadzovali ženy do pracovného procesu. Vydávalo sa to za určité zrovnoprávnenie žien s mužmi, no hlavne to bola lacná pracovná sila," vysvetľuje. Analytik Poštovej banky Miroslav Šmál to odôvodňuje príliš vysokou nezamestnanosťou. "Pri takej vysokej miere nezamestnanosti si podnikateľ vyberá skôr mužov ako ženy," dodáva analytik. Keďže na Slovensku vysoká nezamestnanosť pretrváva, nepredpokladá, že by sa to v blízkej budúcnosti mohlo zásadne zmeniť. Jedno z riešení Šmál vidí vo väčšom využívaní práce na čiastočný úväzok. "U nás je čiastočný pracovný úväzok zatiaľ pomerne málo známy," konštatuje Piscová. Aj podľa štatistík Slovensko za ostatnými európskymi krajinami výrazne zaostáva. Kým napríklad v Holandsku pracuje až 75 percent žien na čiastočný úväzok a v Nemecku 44 percent, na Slovensku sú takto zamestnané necelé štyri percentá žien. Podľa Šmála sú pri čiastočných úväzkoch náklady na odvody pre zamestnávateľa príliš vysoké. "Mala by sa zmeniť legislatíva, aby takéto pozície boli zvýhodnené," myslí si. Hovorca rezortu práce Martin Danko tvrdí, že neexistuje priestor na znižovanie odvodov ani pre tieto skupiny. "Ženy po päťdesiatke, ale aj ženy po materskej dovolenke sú už zaradené medzi znevýhodnené skupiny. Ak zamestnávateľ pre nich vytvorí pracovné miesto, získa príspevok v rámci aktívnej politiky trhu práce," dodáva Danko.“

2.1 Ťažšia pozícia matiek

„Eurokomisár pre sociálne záležitosti Vladimír Špidla konštatuje, že k výraznejšej nerovnosti medzi mužmi a ženami dochádza po založení rodiny. "V Česku má žena, ktorá nemá deti, plat rovnaký ako muž. Keď sa jej narodí prvé dieťa, dôjde k zmene a do konca pracovného života to už nedoženie," vraví Špidla.

Dokazujú to aj štatistiky Eurostatu. Podľa nich pracuje na Slovensku len 59 percent žien - matiek. "Môže to mať niekoľko príčin, vrátane zakrývania nezamestnanosti, ale aj nízkej miery služieb, napríklad nedostatku jasieľ a škôlok," tvrdí Piscová.
Zatiaľ jedinou výhodou žien oproti mužom ostáva priemerná dĺžka života. Európanky sa totiž dožívajú vyše 81 rokov, zatiaľ čo muži iba 75 rokov. Ešte výraznejší rozdiel v dĺžke života je medzi pohlaviami na Slovensku. Ženy sa dožijú 78 rokov a prežijú mužov o osem rokov.“
Priemerná hodinová mzda na Slovensku v podnikateľskej sfére (4. štvrťrok, v Sk)
                                 2000     2001      2002    2003    2004     2005
Muž                           89,48    100,44   107,59  116,13 126,64 136,07
Žena                         69,92      74,86     81,16   87,27   92,3     98,84
Zdroj: Trexima

3.Ženy v únii

„Dôvodom pre nižšie zastúpenie žien na pracovnom trhu nie je nedostatok vzdelania. Takmer vo všetkých členských krajinách EÚ má viac žien ako mužov ukončené minimálne stredoškolské vzdelanie, a ženy tvoria väčšinu študentov vysokých škôl. Vysokoškolské štúdium absolvuje takmer dvakrát viac žien ako mužov, hoci častejšie než technické odbory, ktoré skôr vedú k priamemu zamestnaniu, študujú humanitné smery a spoločenské vedy.”

Ženy v Európskej únii sú v priemere lepšie vzdelané ako muži, napriek tomu sa to neodráža ani na ich pracovných pozíciách, ani na výške platu. Zatiaľ čo v celej únii tvoria 55 percent študentov práve ženy, ich podiel medzi manažérmi je menší ako tretina - 32 percent. Ženy k tomu zarábajú v priemere o 15 percent menej ako ich mužskí kolegovia. Vyplýva to zo štúdie o živote mužov a žien v EÚ, ktorú zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat.

Najvyššie podiely žien vo vedúcich firemných pozíciách vykazujú podľa Eurostatu baltické štáty:
V Lotyšsku bolo v 2. štvrťroku 2005 zamestnaných 44 percent žien-manažérok, v Litve 43 percent a v Estónsku 38 percent.
Rakúsko dopadlo v tomto porovnávaní s 27-percentným podielom o čosi lepšie ako jeho západný sused Nemecko (26,4 percenta) a čosi horšie ako Fínsko (29,7 percenta) a Švédsko (29,8 percenta). Najnižší podiel žien vo vrcholovom manažmente vykázal Cyprus (13,6 percenta), Malta (14,5 percenta) ako aj Dánsko (23 percent).

Veľké rozdiely v platoch pre mužov a ženy sú medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ. Zatiaľ čo ženy na Slovensku, Cypre a v Estónsku zarobia asi o štvrtinu menej ako ich mužskí kolegovia, na Malte, v Portugalsku a Belgicku je rozdiel len vo výške 4 až 6 percent. V Rakúsku je toto číslo na úrovni 18 percent, a tým spolu so Švédskom, Fínskom, Holandskom či Dánskom zreteľne vyššie ako priemer celej únie.

V minulom roku v EÚ 80 % žien vo veku 20 až 24 rokov minimálne stredné (školské alebo odborné) vzdelanie oproti 75 % mužom. Podiel žien s vyšším vzdelaním pritom prevažuje vo všetkých členských krajinách EÚ okrem Českej republiky a Veľkej Británie, kde boli podiely rovnaké. V Rakúsku má maturitu alebo výučný list 87,6 % žien v porovnaní s 84,1 % mužov.
Čo sa týka študentov, ženy prevažujú takmer vo všetkých členských štátoch únie okrem Nemecka a Cypru, je kde podiel mužov a žien približne rovnaký. Úplne inak to však vyzerá v študijných smeroch zameraných na prírodné vedy, kde je podiel zastúpených žien len 37 %. Výnimky tu tvoria Taliansko a Portugalsko, kde študuje matematiku či informatiku takmer rovnaký počet žien ako mužov.

„Štatistika
•V Európskej únii ako celku ženy, ktoré vykonávajú tú istú prácu ako muži, dostávajú len 76 % hrubej hodinovej mzdy, ktorú zarobí muž.
•Zamestnanosť žien predstavuje 51,2 %, v porovnaní so zamestnanosťou mužov, ktorá je 70,8 %.
•83 % osôb zamestnaných na čiastkový úväzok v EÚ sú ženy.“

4.Ženy na pracovnom trhu na Slovensku

„Podiel zamestnaných žien na pracovnom trhu Slovenska je 50,8 % oproti 64,1% mužov; nezamestnaných žien je na Slovensku v porovnaní s mužmi viac: 16,6% ku 15,2%. Avšak zo všetkých evidovaných nezamestnaných je podiel 45,7% žien oproti 54,3% u mužov. Na pracovnom trhu sú v segmente žien najviac znevýhodnené rómske ženy a ženy s nižšou kvalifikáciou.
Ženy oveľa častejšie pracujú v tzv. nestabilných zamestnaniach (dočasná, príležitostná a sezónna práca) a na čiastočný pracovný úväzok (3,9% žien oproti 1,2% mužov). V prvom prípade však v poslednej dobre badať posilňovanie podielu žien v stabilnom zamestnaní.

Muži sa viac angažujú v súkromnom sektore (ženy tu majú len 41% podiel), ženy vo verejnom sektore, najmä v štátnej správe (60% všetkých miest ). V skupine podnikateľov ženy tvoria len 25%, zatiaľ čo v rámci skupiny vypomáhajúcich členov domácnosti ich zastúpenie tvorí viac ako 70%.“

Úroveň vzdelania u žien a mužov je na Slovensku približne vyrovnaná, i keď ženy sú o nejaké to percento vzdelanejšie.
„Ženy sú vzdelanejšie ako muži. Vlani malo podľa štatistík vyššie ako stredoškolské vzdelanie 92 percent mladých Sloveniek vo veku 20 až 24 rokov. Porovnateľne vzdelaných Slovákov sú o dve percentá menej. Celkovo je aj v Európskej únii viac vzdelaných žien ako mužov. V únii má vyššie ako stredoškolské vzdelanie viac ako 80 percent mladých žien oproti 75 percentám Európanov.

Aj napriek vzdelaniu zaberajú Slovenky len necelých 32 percent manažérskych či iných vyšších postov a zarábajú menej až o 24 percent ako muži. Kým vlani zarobili muži v podnikateľskej sfére v priemere 136 korún za hodinu, mzda žien dosiahla iba 98 korún. Rozdiel v platoch sa tak za posledných šesť rokov zvýšil – vlani zarábali ženy priemerne menej o 40 korún, kým v roku 2000 to bolo „len“ dvadsať korún. Podobný trend prevláda v celej únii. Horšie ako Slovenky sú na tom len Cyperčanky, ktoré zarábajú o 25 percent menej ako muži, rovnako ako Slovenky sú na tom Estónky. Najbližšie sú mužským platom obyvateľky Malty, kde zarábajú „iba“ o štyri percentá menej ako muži, v Portugalsku (o päť percent menej) a v Belgicku (o šesť percent menej). „

Ženy významne percentuálne prevažujú najmä v skupinách stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaných, muži skôr v skupine vyučení bez maturity (ŠÚ SR, 2001). Z hľadiska štruktúry je vidieť, že ženy častejšie študujú v oblasti humanitných a spoločenských vied (54,3%), zatiaľ čo muži v oblasti matematiky, prírodných vied a IKT (66%).

4.1 Horizontálna a vertikálna zamestnanecká segregácia

„Na Slovensku existujú oba typy rodovej segregácie. Horizontálna sa vzťahuje na tendenciu pracovať v iných sektoroch povolaní, vertikálna na nerovnaké obsadzovanie dobre platených miest s vysokým statusom. Vertikálna segregácia sa zvykne spájať s lievikovitým efektom – čím vyššia pozícia, tým menej je zastúpené jedno pohlavie, ktorý je aj na Slovensku dosť silný. Medzi mužmi je najviac pracovníkov sekundárnom sektore (43,9%), zatiaľ čo ženy sa koncentrujú prevažne v sektore služieb – 70% (najmä verejné služby), v niektorých odvetviach hospodárstva je to až 80% (školstvo, zdravotníctvo, sociálne služby, ľahký priemysel a reštauračné služby). Ide o tzv. feminizované odvetvia a dokonca aj v nich sa na riadiacich a vedúcich pozíciách vyskytujú prevažne muži. Ženy taktiež dominujú medzi vedeckými a odbornými pracovníkmi (62,1 %), naopak muži medzi zákonodarcami a vedúcimi a riadiacimi pracovníkmi (69,2%). Zo všetkých zamestnancov na ministerstvách a úradoch tvoria ženy v riadiacich pozíciách len 27%. Žien manažérok je len približne 32%.“

4.2Verejná mienka

„Celkovo 77% žien a 80% mužov si myslí, že ženy aj muži majú rovnaké šance na získanie stredoškolského a vysokoškolského vzdelania. Z výskumu IVO (2002) vyplýva, že u žien v súvislosti s prácou a s odmeňovaním zaujímajú popredné miesto problémy s odmeňovaním (27%), nezamestnanosť (16%), diskriminácia pri získavaní zamestnania (15%). Podľa mužov a žien, v druhovej diskriminácii žien na Slovensku prevláda diskriminácia v práci a zamestnaní.“
4.3 Návrh opatrení smerujúcich k rodovej rovnosti s dôrazom na trh práce

Identifikované boli nasledujúce kľúčové aktuálne problémy v oblasti rodovej problematiky:
•udržiavajú sa nepriaznivé trendy názorov a postojov verejnosti k rodovým otázkam. Svedčí to o pretrvávaní rodových stereotypov a otvára to otázku, čo sa skutočne zmenilo za ostatné roky v zmysle faktov
•pretrvávajú všeobecné rodové stereotypy, v rámci ktorých sú ženy považované za primárne poskytovateľky starostlivosti o deti a rodinu,
•rodovo stereotypná výchova pretrváva v škole a často aj v rodine - rodovo stereotypné vnímanie mužskosti a ženskosti je typické pre celú štruktúru spoločnosti
•diskriminácia žien na trhu práce, ako aj celkovo téma rodovej rovnosti je dlhodobo podcenená,
•osobitne závažný problém predstavuje dlhodobá nezamestnanosť žien, najmä v nadväznosti na ich sociálnu znevýhodnenosť,
•ženy sú nútené konfrontovať sa s „objektívnou“ dilemou voľby medzi na jednej strane rodinou/deťmi a na druhej strane prácou vo všeobecne prevažujúcom hodnotovom rámci konzumnej spoločnosti, kým muži nie sú pred túto voľbu postavení,
-jednou z najčastejších príčin diskriminácie žien na trhu práce je fakt, že celé bremeno starostlivosti o deti a ďalších odkázaných členiek a členov rodiny je rodovo stereotypne prisúdené ženám. Tento problém viac pociťujú ženy s vyšším počtom detí a ženy s malými deťmi,

Je potrebné otvoriť všeobecnú diskusiu o problematike:
-neodôvodnených rozdielov v odmeňovaní mužov a žien,
-dôvodov vertikálnej a horizontálnej segregácie na trhu práce.
-zapojiť do realizácie princípu rovnosti príležitostí mužova žien, ako aj zosúlaďovania práce a rodiny všetkých relevantných aktérov, vrátane sociálnych partnerov (odbory a zamestnávatelia).

Návrhy opatrení / odporúčania
Pre prax - na úrovni ministerstiev a verejnej správy
•v agende úradov práce viac diferencovať medzi rôznymi typmi nezamestnaných a pracovať s nimi v odlišných schémach, tak aby sa zvýšila efektívnosť nástrojov pomoci, analyzovať nástroje evidencie úradov práce,
•zvyšovať profesionalitu a odborné a osobné predpoklady pracovníkov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Zvyšovať ich citlivosť na rodovú problematiku,
•posilniť kompetencie a monitoring práce (zo strany štátnej kontroly, Inšpektorát práce...) a umožniť úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vstupovať do kontrolných činností,
•vytvoriť lepšie podmienky pre kvalitnejší vstup absolventov/tiek na trh práce,
•zlepšiť podmienky pri návrate do práce po prerušení zamestnania, predovšetkým z dôvodu materskej a rodičovskej dovolenky. •zároveň vytvárať viac príležitostí pre uchovanie kontaktov zo zamestnaním aj počas materskej a rodičovskej dovolenky.

Záver

Ženy sú na pracovnom trhu oveľa viac znevýhodnené ako muži. Napriek porovnateľnému, ba dokonca u žien vyššiemu vzdelaniu, sa v neprospech žien trvalo prejavuje 25% rozdiel v odmeňovaní (tento práve s rastúcim vekom rastie), z čoho neskôr vyplývajú nižšie dôchodky a hrozba chudoby pre staršie vekové skupiny žien. V slovenskej praxi teda naďalej pretrváva diskriminácia žien založená na pohlaví a na veku.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Diskriminácia žien na trhu práce