referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Juraj
Streda, 24. apríla 2024
Ekonomický cyklus
Dátum pridania: 05.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: CiernaPuma99
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 070
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 17.8
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 29m 40s
Pomalé čítanie: 44m 30s
 

Príčiny ekonomického cyklu:

Hoci sa jednotlivé ekonomické teórie výrazne navzájom odlišujú v otázke príčin ekonomického cyklu, za jednu z hlavných príčin sa dnes všeobecne pokladá princíp akcelerátora a multiplikátora, ktorý vyžaduje pre udržanie určitej úrovne investícií určitú dynamiku finálnej spotreby. Podobne teórie založené na cyklickom správaní sa zásob poukazujú na to, že znížený dopyt vedie k hromadeniu zásob, čo je podnetom pre znižovanie výroby. Príčiny môžu byť endogénne – monetárne , psychologické, inovačné, politické.... a exogénne – vojny, pohromy, obavy, demografia....

Prejavy ekonomického cyklu:

Tak ako sa počas cyklu menia hodnoty HDP, menia sa aj hodnoty nezamestnanosti, mení sa dĺžka pracovného času, výška miezd, inflácie, salda platobnej bilancie, ziskovosti firiem, ceny účastín, úrokovej miery.........mení sa objem predaja spotrebných statkov, či osobných automobilov.......mení sa objem zásob......
Vzťah medzi zmenami HDP a zamestnanosťou vyjadruje Okunov zákon. Tento zákon bol sformulovaný na základe empirických pozorovaní (Arthur Okun 1929-1979 bol členom rady ekonomických poradcov CAE J.F. Kennedyho). Vyplýva z neho, že ak klesá skutočný produkt pod 2 % potenciálneho produktu, narastá nezamestnanosť o polovicu tejto hodnoty. Ekonómovia zaoberajúci sa vzťahom ekonomického rastu a nezamestnanosti, ďalej zistili, že ak sa má ekonomický rast prejaviť v raste zamestnanosti, musí nadobudnúť hodnotu minimálne 2,25 % ročne. Zmenu nezamestnanosti môžeme potom vyjadriť vzorcom:

dU = - 0,5 x (Y-2,25)

- tento vzorec niektorí ekonómovia vysvetľujú nákladmi, ktoré vznikajú firmám pri prepúšťaní alebo prijímaní pracovníkov, častokrát firmy namiesto prepúšťania alebo prijímania pracovníkom skracujú alebo predlžujú ich pracovný čas.

Jedným z ďalších možných vysvetlení tohoto vzťahu môže byť samotný charakter vzorca na výpočet nezamestnanosti, kde v menovateli nie je počet obyvateľov, ale počet práceschopných či tzv. civilnej pracovnej sily. Pri expanzii však môže dochádzať k tomu, že za určitých podmienok sú do pracovných vzťahov vťahovaní aj ľudia, ktorí predtým neuvažovali o práci a ani si ju aktívne nehľadali. Mení sa teda aj menovateľ zlomku .

Ako hovorí výrok klasika „...musíme bežať, aby sme boli na tom isto mieste...“
Všeobecne platí, že sa ekonomické ukazovatele v štádiu expanzie vyvíjajú pozitívne- nezamestnanosť je nízka, HDP rastie, zvyšuje sa často aj exportná výkonnosť, štátny rozpočet napĺňa svoje plánované príjmy... neplatí to však o inflácii. Inflácia v období expanzie totiž „naberá na obrátkach“ a v období recesie ceny naopak klesajú. Tento zjednodušený model platil v podstate až do 70- tých rokov, do obdobia tzv. ropných šokov. Od tejto doby môžeme pozorovať v podstate nepretržitý rast cenovej hladiny, čo platí pre celý vyspelý svet. Je to spôsobené najmä neustálym rastom cien vstupov čiže tzv. nákladovou infláciou a čiastočne aj zabudovávaním inflačných očakávaní do všetkých prepočtov v hospodárstve čo de facto vyvoláva infláciu , ktorá by za normálnych okolností nemusela nastať , prípadne by mohla byť miernejšia. Z toho vyplynulo, že ekonómovia už dnes považujú infláciu za samozrejmú súčasť hospodárskej reality , zdôrazňujú však, že je nutné ju udržiavať na prijateľnej úrovni.

Dôležitou charakteristikou ekonomického cyklu sú zmeny v nákupe investičných statkov a statkov dlhodobej spotreby. Počas recesie prudko klesá najprv nákup práve týchto produktov. Je to pochopiteľné, pretože vieme, že v takejto situácii môžeme odložiť kúpu nového stroja či továrne a predĺžiť životnosť toho starého. Naopak spotrebu životne dôležitých komodít nemožno odložiť, pokým sa nezlepší daná situácia. Práve preto aj rôzne odvetvia hospodárstva reagujú na cyklické výkyvy rozdielne. Najskôr a najsilnejšie sú postihnuté odvetvia ťažkého priemyslu a tie, ktoré produkujú investičné statky. Menej naopak ľahký priemysel napr.: potravinársky a pod..

Ukazovatele hospodárskeho cyklu:

Na meranie rytmickosti výkyvov môžeme teoreticky používať tisíce ukazovateľov. V praxi však narábame s niekoľkými desiatkami tých najdôležitejších. Zmeny v hodnotách jednotlivých ukazovateľov nemusia byť v jednotlivých fázach cyklu pre rôzne ukazovatele spoločné. Z tohto hľadiska ich môžeme rozdeliť do troch skupín hlavné, súbežné, oneskorujúce sa.

Hlavné ukazovatele, (leading indicators) majú tendenciu stúpať alebo klesať ešte pred všeobecným vzostupom alebo poklesom hospodárskej činnosti( dosahujú krajné hodnoty ešte predtým ako maximálne výchylky dosiahne samotný cyklus.) Preto sú z hľadiska reálnej hospodárskej politiky najdôležitejšie , lebo umožňujú čiastočne predvídať situáciu v blízkej budúcnosti a ak sa správne rozpoznajú včas je možné vhodne zakročiť nástrojmi anticyklickej politiky a tým aspoň čiastočne zmierniť jeho dôsledky. Hlavných ukazovateľov je dvanásť.
Pohyb súbežných ukazovateľov (angl. coincident indicators) je takmer paralelný, simultánny s ekonomickou činnosťou.
Oneskorujúce sa ukazovatele (angl. lagging indicators) dosahujú svoj vrchol alebo dno až po tom, keď túto úroveň dosiahne cyklus.

Index hlavných ukazovateľov pozostávajúci z meraní rôznej ekonomickej činnosti je vlastne skoro rok vopred vypracovaný projekt budúceho predvídania ekonomickej aktivity. Pôvodný projekt sa aspoň raz reviduje. Index súbežných ukazovateľov odzrkadľuje bežné ekonomické podmienky.

Druhy ekonomického cyklu:

Hospodársky cyklus možno charakterizovať podľa rôznych kritérií. Cykly môžu mať rôzne príčiny, prejavy, dĺžku, veľkosti výchyliek, dĺžku jednotlivých častí cyklu.......
Podľa dĺžky trvania cyklu rozlišujeme tieto tri základné druhy cyklov (toto zaužívané delenie je podľa Jozefa Schumpetera).
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Dornbush, R. – Fisher, S. : Makroekonomie. Praha, SPN a Nadácia economics 1994, Felderer, B.- Homburg, S. : Makroekonomika a nová makroekonomika. Bratislava, Elita 1995, Ciapielewsky, Landau a kol. : Hospodárske dejiny sveta. Pravda 1977, Árendáš M. : Základy ekonómie. Nitra 1997, Vincúr a kol. : Hospodárska politika. Kon-press 1997, Husár J. : Makroekónomia, Kartprint 1998, Kovačka M. : Makroekonómia. SPN 1992, Gowland D. : Makroekonómia , Victoria publishing, Samuelson P.A. , Nordhaus W.D. : Ekonómia I. II., Lisý J. a kol. : Ekonómia- všeobecná ekonomická teória, Grohmann, S. a kol. : Makroekonómia. Bratislava , ES EU 1995, Gonda, V. a kol. : Makroekonómia , testy, otázky a príklady
Podobné referáty
Ekonomický cyklus SOŠ 2.9310 6280 slov
Ekonomický cyklus 2.9328 573 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.