referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Juraj
Streda, 24. apríla 2024
Ekonomický cyklus
Dátum pridania: 05.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: CiernaPuma99
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 070
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 17.8
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 29m 40s
Pomalé čítanie: 44m 30s
 

Veľmi dlhé cykly- „Storočné cykly „ majú periódu približne sto rokov, ich skutočná existencia je však pochybná.
Dlhé cykly – Kondratievove (resp.: Kuznetzove) vlny , opakujú sa v rozmedzí 30 až 60 rokov a spájajú sa so vznikom zásadne nových objavov zásadnými zmenami vo výrobných technológiách. (1790-1813 parný stroj, 1844-1874 budovanie železníc, 1855-1916 začiatky motorizmu a elektriny). Po každom z takýchto objavov nasleduje zväčša dlhšie obdobie rozvoja súvisiace s využívaním stimulov z týchto objavov. Na týchto vlnách sa spravidla „nesie“ niekoľko stredných menších cyklov. Po 2. sv vojne sa začalo na tieto cykly postupne zabúdať a dokonca sa spochybnila ich samotná existencia , no v dnešnej dobe , keď sa začínajú v mnohých častiach sveta objavovať príznaky možnej recesie, mnohí ekonómovia oživujú teóriu dlhých cyklov.
Kuznetzove hypercykly- majú periódu cca 20 rokov. Príčiny týchto cyklov doteraz nie sú presne objasnené, predpokladá sa, že sú spôsobené zmenami vo výrobe a cenovej hladine. Niekedy sa vôbec neuvádzajú a niekedy sa stotožňujú s Juglarovými cyklami. (pozn.: generácie)
Stredné cykly tzv. Juglarove cykly – v trvaní od 6 do 10 rokov, sú zapríčinené zmenami v úrokovej miere a zmenami v dopyte po investíciách, teda so zmenami reálneho kapitálu ako sú stroje a zariadenia, inovácie , ktoré majú životnosť práve okolo 10 rokov. Existencia týchto cyklov je overená historickým vývojom a prakticky sa ich existencia nespochybňuje.
Krátke cykly tzv. Kitchinov hypocyklus, Mitchelove cykly – označujú sa niekedy aj ako cykly v zásobách. Ich opakovanie súvisí so zmenou stavu zásob hotových výrobkov a medziproduktov v nosných odvetviach hospodárstva, ako dôsledok nesúladu medzi ponukou a dopytom. Trvajú 3 – 5 rokov a venuje sa im v súčasnosti veľká pozornosť.
Krátku periódu majú aj tzv. politicky indukované cykly, ktoré súvisia so 4- ročným volebným obdobím( u nás), kedy sa na začiatku volebného obdobia presadzujú reštriktívne opatrenia a ku koncu sa podporujú zvýšené výdavky na expanziu. Je to spôsobené najmä snahou politikov o znovuzvolenie a preto presadzujú aj také opatrenia v hospodárskej politike , ktoré nie sú potrebné v danej fáze ekonomického cyklu. Tento fakt vystupuje do popredia najmä od čias Keynesa, od vtedy totiž politici disponujú nástrojmi na ovplyvňovanie hospodárstva. Práve tu sa dá pozorovať ako mylne niektorí ľudia dokážu vnímať realitu a akú krátku pamäť majú.

Podľa toho, na ktorej strane trhovej rovnováhy vzniká porucha , ktorá vyvolá odklon skutočného reálneho produktu od potenciálneho, delíme ekonomické cykly na vznikajúce na strane agregátneho dopytu a na strane agregátnej ponuky.

Ekonomické cykly zo strany agregátneho dopytu:

Pokles agregátneho dopytu vyvolá pokles skutočného HDP pod úroveň potenciálneho produktu, čo sa prejaví najmä v znížení nových investícií, poklese pracovných príležitostí a v podobe defláce. Zmena cenovej hladiny sa však rôzne prejaví pri službách ktoré majú rôznu cenovú elasticitu. Klesať budú ceny statkov cenovo elastických, no pri cenovo neelastických statkoch zmena ceny nebude taká badateľná. V snahe zachrániť kapitál môžu firmy naďalej vytvárať dopyt po úveroch takže úrokové sadzby môžu rásť.

AD HDP /i p
Pre fázu expanzie naopak platia opačné procesy.

Ekonomické cykly so strany agregátnej ponuky:

Donedávna sa všeobecne predpokladalo že ekonomické cykly sú spôsobené najmä zmenami v agregátnom dopyte. Zdá sa však že opak bude pravdou.
V nedávnej minulosti sme sa totiž stretli s viacerými šokmi v oblasti produktivity a nákladov. Okrem neúrody v poľnohospodárstve, ktorá bola v minulosti už tradičnou príčinou cyklov sa k nej pridružili aj prudké šoky v cenách ropy a v kurze dolára. Ak nastáva zníženie úrovne skutočného produktu, z dôvodu zníženia AS. Recesia sa prejaví znížením skutočného HDP, znížením úrovne zamestnanosti, rozdiel je však vo vývoji cenovej hladiny táto sa zvýši.

Takáto recesia pri ktorej nastáva rast cenovej hladiny sa nazýva slumpflácia (od 70- tých rokov sa prejavuje pravidelne.)
Ak sa hospodárska politika orientuje len na agregátnu ponuku môžeme si možný priebeh ilustrovať názorne na príklade.

Predpokladajme že to vyvolá výrazný prírastok potenciálneho produktu. Výsledok závisí od tvaru krivky agr. Ponuky v danom bode. Ak sa ekonomika nachádza na relatívne plochej AS teda keynesovskú ekonomiku alebo ekonomiku v recesii s plochou AS. Bude vplyv na skutočný produkt pomerne slabý. Ak by naopak tvar krivky bol v danom bode vertikálnejší spôsobí to výrazný prírastok skutočného produktu. Plynie z toho teda záver že politika orientovaná na agregátnu ponuku je účinná najmä vtedy ak sa krivka AS správa klasicky teda že ceny aj mzdy sú pružné.
Tento prístup je teda veľmi príťažlivý najmä pre nekeynesovských ekonómov. Kritici tohto prístupu zdôrazňujú že touto cestou nie možne zvýšiť ekonomický rast o viac ako niekoľko desatín percente a to aj pri veľkom vynaloženom úsilí (dokumentujú to aj mylné predpoklady Reaganovej administratívy ktoré odhadovali zvýšenie tempa rastu touto cestou až na 4,8 % po dobu štyroch rokov no skutočnosť čoskoro ukázala že sa dosahoval rast len v priemere okolo 2,5 % čo rozhodne nie je nič prevratné).

Dokazujú to aj štúdie Edwarda Denisona ktorý dospel k záveru že zníženie úrokových sadzieb napr.: z 8% na 6 % by v horizonte (povedzme 10 rokov) malo vplyv v na zvýšenie tempa rastu asi len o jednu desatinu percenta. Rovnako rozporuplné sa javí aj tvrdenie že zníženie daní bude mať vplyv na posun krivky AS. V skutočnosti je tento vplyv malý a práve naopak je výrazný na strane AD( najmä v krátkom období). Preto mnohý prišli s návrhom reformy daňových systémov najmä čo sa týka ich progresívnosti a volajú aj po „ponukovo orientovanom znižovaním daní“.

Princíp akcelerátora

Napriek rozdielnym prístupom pri vymedzovaní príčin ekonomického cyklu sa prejavuje v podstate zhoda v názore na úlohy investícií. Investície sa svojimi efektmi prejavujú práve prostredníctvom ekonomického cyklu, v striedaní jeho fáz ako superkumulatívny proces. Tento vzniká spojením akcelerátora a multiplikátora.
Princíp akcelerátora je teóriou determinantov investícií. Spoločenská potreba kapitálu(zásob alebo zariadenie) závisí predovšetkým od úrovne výroby. Zásoba kapitálu sa čistými investíciami zvyšuje len vtedy ak rastie produkt. Obdobie prosperity teda môže skončiť nielen preto, že sa zvýšil dopyt, ale aj preto že výroba a odbyt sa stabilizovali na vysokej úrovni.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Dornbush, R. – Fisher, S. : Makroekonomie. Praha, SPN a Nadácia economics 1994, Felderer, B.- Homburg, S. : Makroekonomika a nová makroekonomika. Bratislava, Elita 1995, Ciapielewsky, Landau a kol. : Hospodárske dejiny sveta. Pravda 1977, Árendáš M. : Základy ekonómie. Nitra 1997, Vincúr a kol. : Hospodárska politika. Kon-press 1997, Husár J. : Makroekónomia, Kartprint 1998, Kovačka M. : Makroekonómia. SPN 1992, Gowland D. : Makroekonómia , Victoria publishing, Samuelson P.A. , Nordhaus W.D. : Ekonómia I. II., Lisý J. a kol. : Ekonómia- všeobecná ekonomická teória, Grohmann, S. a kol. : Makroekonómia. Bratislava , ES EU 1995, Gonda, V. a kol. : Makroekonómia , testy, otázky a príklady
Podobné referáty
Ekonomický cyklus SOŠ 2.9310 6280 slov
Ekonomický cyklus 2.9328 573 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.