referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Estera
Piatok, 12. apríla 2024
Ekonomický cyklus
Dátum pridania: 05.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: CiernaPuma99
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 070
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 17.8
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 29m 40s
Pomalé čítanie: 44m 30s
 

Ukážeme si to na teoretickom príklade textilne fabriky.
Firma udržuje stav svojho strojového zariadenia vždy na úrovni dvojnásobku svojho ročného odbytu.(abstahujeme od budov, zmien úrokových sadzieb...) Ak bol odbyt za rok napr.: 30 mil bude vykazovať 60 mil SK strojového parku(20 strojov á 3 mil Sk), pričom každý rok sa jeden stroj vyraďuje a jeden dopĺňa(3 mil SK). Keďže nahradenie vyjadruje len amortizáciu firma nerealizuje nijaké čisté investície ani nehromadí úspory. Predpokladajme teraz, že v štvrtom roku odbyt vzrastie na 45 mil Sk. Ak sa má zachovať predchádzajúci pomer, teba zvýšiť počet strojov z 20 na 30. V tomto roku treba teda namiesto jedného stroja kúpiť strojov 11. Ako vidíme odbyt vzrástlo len o 50 %. Investície do strojov o 1000%. Takáto akcelerovaná reakcia investícií na zmenu outputu sa nazýva princíp akcelerátora.
Zatiaľ nám princíp akcelerátora nespôsobil žiadne ťažkosti. Podľa tohto princípu však ak majú ostať investície nezmenené musí odbyt rásť rovnakým tempom. Ak sa odbyt ustáli na tejto vyššej hladine(napr. 75 mil sk) čisté investície klesnú na nulu a hrubé investície budú tiež nízke. Môžeme teda povedať že zastavenie rastu odbytu (nie jeho pokles) malo za následok pokles čistých investícií o 100 % a pokles hrubých investícií o 90 %. Princíp akcelerátora môže teda pôsobiť oboma smermi. Tento princíp sa teda významnou mierou podieľa na nestabilnom cyklickom vývoji ekonomiky.

Vzájomné pôsobenia akcelerátora a multiplikátora.

Preskúmajme teda že poklesne produkcia v odvetví vyrábajúce stroje. Dôsledkom bude zníženie dôchodkov a výdavkov na potraviny a oblečenie a z toho niekoľkonásobné zmeny v outpute. To môže opäť znížiť napríklad produkciu textilu čo spätne vyvolá pokles investícií. V určitom bode však investície dosiahnu svoj najnižší bod. Keď output klesne rýchlo, princíp akcelerátora bude vyžadovať negatívne investície. Investície do budov a zariadenie však sotva môžu byť negatívne a práve táto skutočnosť vytvára hranicu po ktorú až investície môžu klesnúť (predaj investičných zariadení je v tomto období možný len v menšej miere). Pokles tak v sebe obsahuje zárodok svojho vlastného ozdravenia. Keď už investície dosiahli svoj najnižší bod , pokles sa musí zastaviť. Potom sa musí zastaviť aj pokles produktu. Postupne sa hrubé investície začnú zvyšovať čím nastane ekonomický obrat. Potom začne celý proces pôsobiť presne opačným smerom a urýchľovať takto rast.

Neskôr sa rast opäť spomalí nastane opačný obrat a akcelerátor a multiplikátor začnú pôsobiť proti expanzii.

Anticyklická politika:

K najvýznamnejším formám hospodárskej politiky modernej ekonomike patrí práve stabilizačná(anticyklycká) politika. Jej vysoká účinnosť sa prejavila najmä v 50 tých a 60 tých rokoch, kedy vychádzala z keynesovského prístupu ktorý chápe ekonomiku ako vnútorne nestabilnú. Neskôr sa však ukázalo že práve štátne zásahy môžu pôsobiť destabilizujúco pretože prichádzajú opozdene a v neprimeranej forme (častokrát aj nečakane).
Vo všeobecnosti by však mala pôsobiť reštrikčne vo fáze expanzie a expanzívne vo fáze reštrikcie. Zdalo sa, že takto je možné odstrániť cyklické výkyvy, nasmerovať hospodárstvo na trvalý rastový trend a trvalo tak predchádzať krízam ako sme ich poznali z minulosti. Vývin v 70 tých a 80 tých rokoch nás však presvedčil o opaku

Zmiernenie dôsledkov cyklických výkyvov:

Medzi faktory, ktoré v súčasnosti modifikujú vzájomné vzťahy agregátnej ponuky a dopytu a vplývajú na hospodársky cyklus patria napr.: Rastie podiel terciárneho sektora, ktorý je menej citlivý na cyklické výkyvy a klesá podiel primárneho a sekundárneho sektora.
To je okrem iného aj z toho dôvodu, že počet pracovníkov terciárneho sektora rastie i v období depresie a služby majú malú cenovú pružnosť dopytu.
Mení sa odvetvová štruktúra ekonomiky tým spôsobom, že dochádza k väčšej diverzifikácii odvetvových činností. To znižuje účinok vplyvov recesie na ekonomiku.
Pohyb cien hotových výrobkov v období recesie nereaguje na zníženie dopytu, takže zníženie zisku je dané predovšetkým poklesom objemu výroby. Úroveň miezd v depresii neklesá a preto neklesá zodpovedajúcim spôsobom ani spotreba.
Riadenie zásob znižuje vplyv tohto faktora na finančnú situáciu firiem.

Uvedené faktory zmierňujú ekonomické dôsledky cyklických výkyvov. Na druhej strane, existuje celý rad vplyvov, ktoré pôsobia opačne – rast vnútorného dlhu zužuje priestor pre štátne výdavky, vysoká nezamestnanosť obmedzuje stimulačné účinky súkromnej spotreby a podobne.
Vývoj potvrdzuje, že trh určuje ceny a prostredníctvom nich, čo vyrábať a ako vyrábať, zatiaľ čo štát musí regulovať nedostatky trhu pomocou svojich programov zdaňovania, vládnych výdavkov, usmerňovania a pod., t.j. štátnou makroreguláciou. Voľba konkrétnych metód a foriem makroregulácie je však vždy výsledkom zložitých makroekonomických rozhodovacích procesov.

Z hľadiska priebehu hospodárskeho cyklu ich úlohou je pôsobiť
- anticyklicky a
- antiinflačne

Použitie stabilizačnej politiky štátu

Použitie stabilizačnej politiky je zdanlivo celkom jednoduché; v recesii je treba použiť expanzívnu monetárnu a fiškálnu politiku; pri konjunktúre a príliš vysokej inflácii je nutné zvoliť reštriktívnu politiku. Keby ale boli opatrenia stabilizačnej politiky také jednoduché, boli by recesie vzácne a krátke a inflácia by bola vždy nízka. Nie je to však také jednoduché. Je to spôsobené tým, že sa ciele udržať súčasne nízku infláciu a nezamestnanosť dostávajú často do rozopru.

Makroekonomické rozhodovacie procesy a ich účinnosť všeobecne podmieňuje prepojenosť na ciele, o ktoré sa štát usiluje a miera intenzity využitia nástrojov, ktoré má k dispozícii. Jeho kľúčové subjekty tvorí parlament (Národná rada SR) a vláda, ktorá riadi ďalšie štátne inštitúcie. Štátnou hospodárskou politikou sa snažia vplývať na rôzne záujmové skupiny a využiť ich na plnenie vytýčených cieľov v podmienkach efektívnosti, rovnováhy a stability ekonomického systému a prispieť k stabilnému rozvoju národného hospodárstva, ktorým sa rozumie podporovanie stáleho a plynulého ekonomického rastu a rozvoja bez zbytočných výkyvov a sociálnych otrasov. Jeho súčasťou je zabezpečovanie cenovej stability pri vysokej zamestnanosti. Samozrejme podmienkou toho je aj vyrovnanosť vzťahov národného hospodárstva so zahraničím, čo si vyžaduje pôsobenie štátu na rovnováhu platobnej bilancie a na stabilitu menových kurzov.
Uvedené základné oblasti, za ktorých priaznivý vývoj garantuje štát, reguluje spravidla súčasne a využíva na to základné nástroje hospodárskej politiky:
-monetárnu politiku,
-fiškálnu politiku,
-dôchodkovú politiku,
-vonkajšiu menovú a obchodnú politiku, atď.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6    ďalej ďalej
 
Zdroje: Dornbush, R. – Fisher, S. : Makroekonomie. Praha, SPN a Nadácia economics 1994, Felderer, B.- Homburg, S. : Makroekonomika a nová makroekonomika. Bratislava, Elita 1995, Ciapielewsky, Landau a kol. : Hospodárske dejiny sveta. Pravda 1977, Árendáš M. : Základy ekonómie. Nitra 1997, Vincúr a kol. : Hospodárska politika. Kon-press 1997, Husár J. : Makroekónomia, Kartprint 1998, Kovačka M. : Makroekonómia. SPN 1992, Gowland D. : Makroekonómia , Victoria publishing, Samuelson P.A. , Nordhaus W.D. : Ekonómia I. II., Lisý J. a kol. : Ekonómia- všeobecná ekonomická teória, Grohmann, S. a kol. : Makroekonómia. Bratislava , ES EU 1995, Gonda, V. a kol. : Makroekonómia , testy, otázky a príklady
Podobné referáty
Ekonomický cyklus SOŠ 2.9310 6280 slov
Ekonomický cyklus 2.9328 573 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.