referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Juraj
Streda, 24. apríla 2024
Ekonomický cyklus
Dátum pridania: 05.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: CiernaPuma99
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 070
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 17.8
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 29m 40s
Pomalé čítanie: 44m 30s
 

Na tento účel má k dispozícii tzv.
-vstavané stabilizátory a
-zámerné (diskrétne opatrenia)

Vstavané stabilizátory sú opatrenia predovšetkým fiškálnej politiky, ktoré po svojom zavedení pôsobia v ekonomike automaticky a nevyžadujú žiadne ďalšie rozhodnutia štátnych orgánov. Sú to napr.:
-progresívna daň z príjmov,
-príspevky v nezamestnanosti,
-štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov,
-subvencie k cenám poľnohospodárskej produkcie a pod.

Diskrétne opatrenia sú opatrenia, ktoré si vyžadujú jednorazové rozhodnutie príslušného štátneho orgánu.

Sú to napr.:
-zmena daňových sadzieb,
-zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu,
-zmeny vo výške jednotlivých položiek rozpočtových výdavkov.

Vrcholné štátne orgány musia vždy schváliť, aké dane a v akej výške sa budú vyberať, podobne aj štruktúru rozpočtových výdavkov a ich výšku.
Uvedené zmeny majú dosah na vývoj agregátnej ponuky a dopytu, ktoré napokon vyvolávajú i zmeny vo veľkosti vytváranej produkcie (HDP).
Ako príklad použitia vstavaných stabilizátorov a diskrétnych opatrení možno uviesť prípad keď štátne orgány schvália zákon o podpore v nezamestnanosti a jej výšku. To je diskrétne rozhodnutie. Dňom, keď tento schválený zákon nadobudne platnosť, začne pôsobiť v nezamestnanosti ako vstavaný stabilizátor. Jeho stabilizačnou funkciou je vyrovnávať výkyvy v agregátnom dopyte, spôsobenými výkyvmi v zamestnanosti v súvislosti s vývojom hospodárskeho cyklu. Vo fáze expanzie zamestnanosť spravidla rastie, pričom rastie i agregátny dopyt. Vo fáze recesie rastie nezamestnanosť a agregátny dopyt klesá.

Tu sa vynára otázka, ako voliť medzi uplatňovaním fiškálnej a monetárnej stabilizačnej politiky. Ukazuje sa, že to závisí od citlivosti dopytu po tovaroch a službách a od citlivosti peňazí na úrokové sadzby. Spravidla platí: čím viac reaguje dopyt po peniazoch na úrokovú mieru, tým efektívnejšia je fiškálna politika a tým menej efektívna je monetárna politika. Čím citlivejší je dopyt po tovaroch a službách na úrokové sadzby, tým bude účinnejšia monetárna politika a tým menej účinná bude ponukovo orientovaná fiškálna politika.

V praxi však použitie monetárnej a fiškálnej politiky k stabilizácii ekonomiky čelí viacerým prekážkam. Jedným z problémov je, že monetárna a fiškálna politika nemajú na ekonomiku okamžité účinky, ale pôsobia so značným oneskorením. Monetárna politika ovplyvňuje agregátny dopyt zmenou úrokových mier, ktoré ďalej ovplyvňujú výdavky, najmä investície do bytovej výstavby a investície podnikateľov. Mnoho domácností a firiem si však plánuje svoje výdavky dopredu. Dôsledkom toho je, že účinky zmeny úrokových sadzieb na agregátny dopyt po tovaroch a službách vyžadujú nejaký čas. Mnoho štúdií naznačuje, že zmeny monetárnej politiky začínajú na agregátny dopyt pôsobiť asi až po šiestich mesiacoch.

Fiškálna politika pôsobí s oneskorením kvôli zdĺhavému politickému procesu, ktorým sa menia výdavky a dane. Aby bolo možné previesť zmenu fiškálnej politiky, je potreba, aby zákon prešiel vládou, rôznymi parlamentnými výbormi, samotným parlamentom a bol podpísaný aj prezidentom. Navrhnúť, presadiť a previesť významnú zmenu fiškálnej politiky môže trvať roky.
Kvôli týmto dlhým oneskoreniam sa politici, ktorí chcú stabilizovať ekonomiku, musia dívať dopredu a odhadnúť, aké ekonomické podmienky budú prevládať, až sa ich rozhodnutie začne prejavovať. Nanešťastie sú ekonomické predpovede často veľmi nepresné, z časti preto, lebo šoky spôsobujúce výkyvy ekonomiky sú nepredvídateľné.

Takže ak politici menia monetárnu a fiškálnu politiku, musia sa spoliehať na odborné odhady budúcich ekonomických podmienok.
Dosť často sa stáva, že politici usilujúci sa o stabilizáciu ekonomiky robia pravý opak. Ekonomické podmienky sa v čase medzi prijatím rozhodnutia a okamihom keď začnú pôsobiť, môžu ľahko zmeniť. Kvôli tomu môžu politici ekonomické výkyvy neúmyselne zosilniť namiesto toho, aby ich zmiernili.( Niektorí ekonómovia tvrdia, že príčiny mnohých vážnych výkyvov ekonomiky, vrátane Veľkej depresie 30. rokov, možno pripísať destabilizujúcim politickým opatreniam.- Mne sa zdá toto tvrdenie však neopodstatnené.)

Štát je dnes koncepciou svojej hospodárskej politiky a nástrojov riadenia garantom úspešnosti nastúpenej cesty. Celkovo možno povedať, že príčinou pokojnejšieho a plynulejšieho hospodárskeho vývoja v povojnovom období, a s tým spojený i rýchlejší rast a rozvoj ekonomík je nesporne: vyšší podiel štátnych zásahov do rastu a rozvoja celkovej výroby a tvorby HDP, štrukturálny posun ekonomiky od priemyslu k rozvoju terciárneho sektora, podstatne menšie vonkajšie rušivé vplyvy a zásahy, nepomerne väčšia finančná stabilita, dôsledná konjunkturálna politika štátu, postupné vybudovanie a použitie veľkého počtu ekonomických stabilizátorov do chodu ekonomiky.
Pravdepodobne rovnako dôležité a v literatúre menej spomínané sú i ďalšie 3 faktory vývoja: zmeny v oblasti štruktúry investícií, ktoré podstatne zoslabili ich multiplikačný a akceleračný vplyv, silnejúce postavenie odborov, fázový posun cyklických výkyvov najdôležitejších priemyselných štátov, ktorý zabraňuje, aby národné konjunkturálne vplyvy prebiehali úplne súbežne.

Rastúci podiel štátnych zásahov možno veľmi jednoznačne sledovať prostredníctvom štatistických údajov napr. o verejnej spotrebe a štátnych investíciách. Dokazujú ich sústavne narastajúci podiel.
Štrukturálne zmeny, smerujúce k rozvoju terciárneho sektora, sa vyznačujú menšou náročnosťou na investície, znižujúcou bezprostrednosť väzby vyťaženosti kapacít a procesov investovania. Väzba je voľnejšia ako v sekundárnom sektore a tým je i akceleračný vplyv investícií na tvorbu hospodárskeho cyklu menej účinný. Aj dopyt po službách v oveľa menšej miere ovplyvňujú výkyvy disponibilných príjmov ako dopyt po dlhodobých statkoch.

Veľký význam na zmiernenie hospodárskych výkyvov majú i produkčné metódy, vyznačujúce sa dnes výraznými technologickými zmenami. Štrukturálne presuny od ťažkého k spracovateľskému priemyslu spôsobujú menšiu náročnosť na investície, vedúcu k poklesu miery investícií, a rýchlosť technologických zmien zasa pôsobí na skracovanie životnosti fixných fondov.
 
späť späť   2  |  3  |  4  |   5  |  6    ďalej ďalej
 
Zdroje: Dornbush, R. – Fisher, S. : Makroekonomie. Praha, SPN a Nadácia economics 1994, Felderer, B.- Homburg, S. : Makroekonomika a nová makroekonomika. Bratislava, Elita 1995, Ciapielewsky, Landau a kol. : Hospodárske dejiny sveta. Pravda 1977, Árendáš M. : Základy ekonómie. Nitra 1997, Vincúr a kol. : Hospodárska politika. Kon-press 1997, Husár J. : Makroekónomia, Kartprint 1998, Kovačka M. : Makroekonómia. SPN 1992, Gowland D. : Makroekonómia , Victoria publishing, Samuelson P.A. , Nordhaus W.D. : Ekonómia I. II., Lisý J. a kol. : Ekonómia- všeobecná ekonomická teória, Grohmann, S. a kol. : Makroekonómia. Bratislava , ES EU 1995, Gonda, V. a kol. : Makroekonómia , testy, otázky a príklady
Podobné referáty
Ekonomický cyklus SOŠ 2.9310 6280 slov
Ekonomický cyklus 2.9328 573 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.