Čo je to ekonomický cyklus?


Makroekonomická rovnováha na trhu tovarov a služieb, ktorá dlhodobo smeruje k plnému využitiu zdrojov, môže byť (najmä krátkodobo) pod aj nad úrovňou potenciálneho produktu.

Reálny produkt môže teda voči úrovni potenciálneho produktu klesať, rásť, alebo sa mu môže rovnať. Ak tieto pohyby HDP nadobudnú určitú pravidelnosť hovoríme o hospodárskom cykle.
Ekonomické premenné je teda potrebne študovať nie len ako agregátne veličiny, ale aj v časovom poradí ich výskytu. Teda vo forme časových radov (množina ekonomických premenných pozorovaná v určitých okamihoch alebo za určité časové intervaly sa nazýva časový rad.)

Definícia podľa A.F. Burnsa a W.C .Mitchella: „Hospodárke cykly sú typom kolísavých pohybov, ktoré nachádzame v agregátnej ekonomickej činnosti národov organizujúcich svoju prácu hlavne v podnikateľských firmách. Cyklus sa skladá s expanzie, ktorá sa vyskytuje asi v rovnakom čase v mnohých ekonomických aktivitách, za ňou nasleduje recesia, zníženie(stiahnutie), a oživenie, ktoré splynie v expanzívnej fáze ďalšieho cyklu; variácia hospodárskych cyklov je od 1 –12 rokov.“
Táto definícia je už dnes v mnohých ohľadoch nepresná. Uviedol som ju skôr pre názornú ukážku.

Hoci ani jeden ekonomický cyklus nie je rovnaký ako druhý, všetky majú určité spoločné črty. Ekonomické cykly v takej forme, ako o nich budem hovoriť, sa vyskytujú len v trhovom ( kapitalistickom) hospodárstve. Najmarkantnejšie sa rozdielny vývoj medzi kapitalistickými a centrálne plánovanými ekonomikami prejavil v rokoch 1929-1933 počas veľkej hospodárskej krízy. Tá postihla celý svet a neobišla ani najsilnejšie ekonomiky ako USA a Nemecko, no vo vtedajšom Sovietskom zväze sa vážnejšie neprejavila. Tam fungovalo totiž rigidné centrálne riadenie , ktoré neumožňovalo spolupôsobenie ponuky, dopytu a cenového systému a neumožnil sa tak prudký hospodársky pokles ( a paradoxne v budúcnosti ani rast). Tento príklad „prednosti“ socializmu pred kapitalizmom bol potom neskôr častokrát zneužívaný na propagandistické účely pri šírení tejto ideológie.

Zložky časového radu :
V časovom rade sa môžu vyskytovať štyri základné zložky.

1. trend,
2. sezónne variácie,
3. cyklické variácie,
4. neregulárne variácie.

Trendom nazývame dlhodobo rastúci alebo klesajúci generálny smer časového radu spôsobený takými základnými faktormi , ako je rast obyvateľstva, technický pokrok , organizačne zmeny a podobne.
Sezónna variácia, rozumieme ňou periodicky opakovaný pohyb pravidelne v 12 mesačných intervaloch. Je spôsobená najmä poľnohospodárskou produkciou, stavebníctvom, cestovným ruchom atď......)
Cyklická variácia, túto variáciu ovplyvňujú všetky ostatne ekonomické činitele ako napr. investície , štátne zásahy, volebný cyklus, ......
Neregulárne (nepravidelné) variácie , spôsobujú ich iné, najmä neekonomické faktory (vojny, pohromy...).
Hoci dlhodobý trend v trhovej ekonomike je rastúci, cyklické výkyvy sa napriek tomu stále nepodarilo úspešne eliminovať.

Fázy ekonomického cyklu.

Približne do polovice 19. storočia rástlo svetové hospodárstvo v podstate lineárne ( ak zanedbáme výkyvy neekonomického charakteru ako morové epidémie, vojnové konflikty...). Ekonomické cykly ako ich poznáme dnes sa začali prvý raz prejavovať až v posledných desaťročiach 19. storočia. Od tej doby sa cykly opakujú v podstate nepretržite, možno však pozorovať postupné skracovanie cyklov rovnako ako je zmenšovanie výkyvov (amplitúd) v rámci jednotlivých cyklov.
Tradične sa ekonomický cyklus delí na štyri základné fázy.

Ekonomický cyklus spravidla začína fázou recesie – ktorá sa vyznačuje poklesom HDP, znížením úrovne aktivity celého makroekonomického systému. Ekonomická teória uvádza , že fáza recesie nastáva vtedy, ak sa zaznamená zníženie HDP za dva po sebe idúce kalendárne štvrťroky. Pokles trvá istý čas, až pokým úroveň HDP nedosiahne lokálne minimum. V rámci tejto fázy poklesu sa dajú rozlišovať dve obdobia a to recesia a depresia. Vysvetlenia jednotlivých pojmov sa však pri rôznych prístupoch líšia, no spravidla sa pod recesiou chápe mierne zníženie výkonnosti hospodárstva a pod depresiou vážne problémy ekonomiky sprevádzané poklesom nezriedka viac ako 15 percent. Recesia má väčšinou krátkodobejší charakter, depresia trvá spravidla dlhšie časové obdobie.
Táto prelomová fáza medzi recesiou a expanziou sa nazýva dno.( angl. trough). Dno predstavuje najnižšiu úroveň HDP, no je zároveň akousi „oddychovou fázou“ keď ekonomika mobilizuje svoje sily pre svoj budúci rast. V tejto fáze samočistiace trhové sily zbavia trh prebytočných výrobkov, prebytočných výrobcov a pracovných síl.
Expanzia(boom, vzostup) – znamená opätovný rast HDP výkonnosti ekonomiky. Niektorí autori rozlišujú v rámci fázy expanzie aj ďalšie subfázy ako oživenie - ktoré je síce sprevádzané rastom HDP, ale miera využívania zdrojov je ešte stále podpriemerná. Táto fáza obvykle nasleduje hneď za fázou dno.

Skutočná expanzia však nastáva až vtedy, keď využívanie výrobných kapacít začne prekračovať priemerné hodnoty. Na túto fázu sa môže napojiť fáza vrcholovej konjunktúry (plató) alebo prehriatie ekonomiky. Kedy sa to stane však závisí od konkrétnych podmienok v danej ekonomike. Empirické pozorovania však jednoznačne ukazujú, že fáza expanzie trvá dlhšie ako recesia.
Vrchol(horný bod zvratu)- ukazovatele nadobúdajú maximálne hodnoty. Je to hraničná fáza medzi obdobím recesie a expanzie.
Ekonomický cyklus má teda dve základné fázy- recesiu a expanziu a dve ohraničujúce fázy -dno a vrchol.