Úvod

Kontrola zahrňuje všetky aktivity, ktorými sa zisťuje, či dosahované výsledky odpovedajú výsledkom plánovaným. Rozlišujeme dva druhy kontroly:

Vnútorná kontrola je synonymom pre kontrolné mechanizmy vrámci organizácie. Pre kontrolné mechanizmy, ktoré existujú mimo organizácie, sa používa označenie vonkajšia kontrola. Vzhľadom k tomu, že interní auditori pôsobia vnútri organizácie (kt. však musí reagovať aj na vonkajšie podnety, napr. zákony), používa sa pojem vnútorná kontrola aj na túto formu kontroly.

Cieľom vnútornej kontroly je odhaľovať vo zvolenom čase akékoľvek odchýlky od cieľov stanovených organizáciou a obmedzovať prekvapenie. Kontrola dovoľuje managementu čeliť rýchlemu vývoju ekonomického prostredia a konkurencie, ako aj meniacim sa požiadavkám a prioritám a adaptovať svoju štruktúru pre zaistenie budúceho rastu. Vnútorná kontrola podporuje účinnosť, redukuje riziko strát hodnoty aktív a pomohá zaručovať vernosť (t.j. spoľadlivosť) finančnej situácie a dodržovanie platných zákonov a noriem.

Pretože kontrola je významná pre dosiahnutie dôležitých cieľov, neustále sa zvyšujú požiadavky na disponovanie lepšímy systémami vnútornej kontroly a informovanosti o jej kvalite. Vnútorná kontrola je stále viac považovaná za riešenie početných potenciálnych problémov. Kontrola nemá rovnaký význam pre všetky osoby. To môže byť príčinnou zmätkov medzi podnikateľmi a manažérmi, zákonodárcami atď.


Vnútorná kontrola z pohľadu podnikovej ekonomiky a managementu- klasický prístup

Príkladom vymedzenia kontroly a jej vzťahu k internému auditu môže byť vymedzenie, kt. uvádza G. Wohe v nasledujúcej podobe.

1. Každý pracovný postup sa uskutočňuje podľa stanovených pravidiel vo vopred danom organizačnom systéme. To platí tým viac, čím viac výkonných a menej riadiacich činností je priradených pracovisku. Tiež výnimočné prípady musia byť riadené do tej miery, že sa stanoví, kdo rozhoduje po vzniku výnimočného prípadu a ako sa má pritom postupovať. Je zrejmé, že pracovný postup, ktorého prevedenie je ponechané na ľubovôli zúčastneného pracoviska, sa každej kontrole vymyká. Nútený priebeh pracovných postupov je súčasne predpokladom pre zabudovanie kontrolných zariadení.
2. Musia sa uskutočniť daľekosiahle rozdelenie funkcií, kt. musí byť doplnené jasnými hranicami zodpovednostných oblastí. Zásada oddelovania funkcií a úloh vyžaduje, aby nebol žiadny pracovný postup od začiatku do konca vykonávaný len jedným pracovníkom, ale aby sa na ňom podielalo vždy viacero vzájomne sa kontrolujúcich osôb.
3. Tretiou zásadou je čo najrozsiahlejšie zabudovanie kontrolných zariadení do pracovných postupov, pričom sa musí zabrániť obchádzaniu kontroly.

K nástrojom kontroly patria všeobecné ekonomické opatrenia. Musia existovať organizačné plány, plány rozdeľujúce úlohy, prípadné pracovné návody, plány priebehu práce. Musí tiež existovať formuláŕový systém. Zvlášt prísne musia byť kontrolné opatrenia v účtovníctve. Vedľa účtovnej osnovy musí nevyhnutne existovať smernica pre účtovanie, alebo rozvrh účtov, tiež predpisy o pravidelných kontrolných porovnaniach. Ďalšími nástrojmi kontroly sú kontrolné zariadenia, kt. majú technický charakter, ako napr. pichacie hodiny, počítadlá, zámky, registračné pokladne atď. Súhrn na seba exaktne nadväzujúch nástrov a opatrení vo vnútornej kontrole sa nazýva vnútorný kontrolný systém.

G.Wohe uvádza, že dohľad je vrcholovým pojmom, ktorému su podriadené pojmy kontrola a audit, pojmy audit a revízia sa do značnej miery používajú ako synonymá. Je však nutné rozlíšiť pojmy revízia a kontrola, v tejto súvislosti G.Wohe píše : „ K rozlíšeniu kontroly a revízie ssa v literatúre používajú roôzne kritéria. Zatiaľ sa presadila kritérium závislosti na danej zodpovednostnej oblasti, kt. môže byť priama, alebo nepriama. Priama závislosť znamená závislosť na zodpovednostnej oblasti, nepriama závislosť vzniká , ak osoba priamo závisla na procesu poveruje tretiu osobu, voči kt., má prikazovaciu právomoc. Audit vzniká vtedy, ak je dohľad uskutočňovaný osobou, kt. nie je na sledovanom procese, alebo zodpovednostnej oblasti závislá priamo ani nepriamo. Ide o úlohu prislúchajúcu podnikovému vedeniu, je však spravidla delegovaná na interných alebo externých odborníkov. O kontrole hovoríme vždy vtedy, keď dohľad uskutočňujú osoby, kt. sa vykonávaním úlohy zaoberajú.
Kontrola a audit sa nelíšia svojimi cieľmi. Ich úlohou je pôsobiť predbežne, viesť osoby, kt. sú predmetom dohľadu, k jednaniu odpovedajúcemu predpisom. Majú tiež pôsobiť aj následne, t.j. zisťovať odchýlky. Či je odchýlku nutné odstrániť, alebo nie, nezávisí na druhu dohľadu, ale na druhu daného podnikového procesu.

Dôležité závery plynúce z predchádzajúcej citácie:
-interný audit nie je interná kontrola
-interný audit nenahrádza internú kontrolu

Všetky systémy, procesy, operácie, funkcie a činnosti v rámci orgranizácie podliehajú hodnoteniu interných auditorov.
Kontrola je dôležitou funkciou managementu. Pomocou kontroly manažéri zisťujú, či dosahované výsledky odpovedajú výsledkom plánovaným. Manažérska kontrola môže byť efektívna, ak je možné stanoviť merateľné štandarty pre sledované premenné, ak má k dispozícii potrebné informácie a manažéri môžu použiť korekčné akcie.