- Výroba má hromadný charakter – realizácia vyrobenej rovnorodej produkcie vo veľkom rozsahu (výroba múky, piva, mlieka, cukru, atď.), čo umožňuje využívať výkonné stroje a zariadenia, a tým i plynulosť výroby s vysokou úrovňou produktivity práce.
- Do výroby vstupujú veľké množstvá suroviny na spracovanie, a tým aj hotového výrobku – spracováva sa veľké množstvo základnej suroviny na jediný potravinársky výrobok (napr. cukor).
- Potravinársky priemysel je bezprostredne závislý od poľnohospodárskej výroby.
- Potravinársku výrobu ovplyvňuje sezónnosť v dodávaní suroviny a tiež určitá sezónosť v samotnej spotrebe výrobkov (napr. nápoje).
- V podstate takmer všetky produkované potravinárske výrobky a polotovary, suroviny majú veľmi krátku životnosť, čo si vyžaduje rýchle spracovanie, rýchlu dopravu na miesto spotreby v špeciálnych dopravných prostriedkoch, špeciálne metódy spracovania (napr. pri vysokej teplote, sterilizáciou, pasterizáciou a pod.) a zároveň, aby sa spotrebovali v stanovenom časovom rozpätí.
- Biologická podstata suroviny vyvoláva požiadavky na zvláštnosti technického charakteru. Postupy, ako je kvasenie, fermentácia a pod. vyžadujú špeciálne zariadenie pri výrobe aj pri uskladnení hotových výrobkov.
- Potravinárska výroba kladie značné nároky na kvalitu, hygienu a zdravotnú nezávadnosť notových výrobkov a polotovarov (ide najmä o vodu).
- V porovnaní s ostatnými odvetviami priemyslu má potravinárska výroba osobitné nároky na obalovú techniku pre zachovanie kvality výrobkov.
- Z organizačného hľadiska vystupuje do popredia určitá rajonizácia pri zásobovaní výrobných podnikov surovinami (cukrovary cukrovou repou, mliekárne mliekom a pod. ). S tým súvisí aj rozmiestňovanie kapacít, riešenie dopravy atď.
Z hľadiska spôsobu práce a využitia technológie a zariadení môžeme podniky spracovateľského priemyslu rozdeliť na
- podniky s neprerušovaným pracovným procesom (napr. pivovary),
- podniky s prerušovaným pracovným procesom (napr. cukrovary).
Z charakteru dodávanej suroviny pre poľnohospodársku výrobu vyplýva, že ide o suroviny, ktoré si vyžadujú:
- krátkodobý výrobný cyklus – napr. spracovanie mlieka,
- dlhší výrobný cyklus – napr. tabakový priemysel, výroba trvanlivého pečiva a pod.
Výrobné odbory potravinárskeho priemyslu potom možno členiť podľa týchto faktorov do dvoch základných skupín:
- na výrobné odbory s krátkym výrobným cyklom,
- na výrobné odbory s dlhším výrobným cyklom.
Ide len o rámcové rozdelenie, pretože dochádza k vzájomnému prelínaniu oboch procesov. Spomínané špecifické podmienky, ktoré pôsobia na výrobný proces v potravinárskom priemysle tiež ovplyvňujú aj jeho organizačnú štruktúru.
1.2 Rozmiestnenie potravinárskeho priemyslu
Potravinársky priemysel je rovnomerne rozmiestnený po celom Slovensku. Niektoré odbory potravinárskeho priemyslu sú zastúpené prevažne v mestách – teda v mieste spotreby (pivovary, mäsový priemysle, výroba cukroviniek); iné sa viažu na produkčné oblasti (cukrovary, liehovary, konzervárne, vinárske závody).
V súčasnosti sa podieľa na priemyselnej výrobe Slovenska 4,6%. Jedným z najvýznamnejších odvetví je výroba cukru. Cukrovary sú lokalizované v produkčných oblastiach pestovania cukrovej repy. Najviac cukrovarov je na západnom Slovensku na Podunajskej nížine – Trnava, Sereď, Sládkovičovo, Šurany, Dunajská Streda (Juhocukor a. s.), Považský cukrovar a. s. Trenčianska Teplá, ktorý je najstarším cukrovarom na Slovensku. Cukrovary v Nitre, Pohronskom Ruskove a Trebišove boli zatvorené. Melasa ako vedľajší produkt pri výrobe cukru je významnou surovinou pre výrobu liehu. Silnú konkurenciu výrobe cukru na Slovensku vytvára dovoz cukru z Českej republiky a trstinového cukru z Karibiku.
Výrazný vzostup za posledné obdobie zaznamenalo slovenské pivovarníctvo. Ako surovi-nu na výrobu piva využíva kvalitný trnavský, nitriansky a topoľčiansky slad. Najvýznamnejšie pivovary sú v Bratislave (Stein), Hurbanove (Zlatý Bažant), Topoľčanoch (Topvar). Ich produkcia je určená väčšinou na export. Ďalšie pivovary sú v Banskej Bystrici (Urpín), Rimavskej Sobote (Gemer), Martine (Martiner), Bytči (Popper), Nitre (Corgoň), Veľkom Šariši (Šariš), Košiciach (Cassovar) a aj v ďalších mestách. Pivovary sú rovnomerne rozmiestnené po celom území Slovenska. Najstarším slovenským pivovarom je pivovar vo Vyhniach (Steiger). Súčasná výrobná kapacita slovenských pivovarov sa pohybuje okolo 7 mil. ha piva. Značná časť ide na export. Silnú konkurenciu slovenskému pivovarníctvu na domácom aj zahraničnom trhu vytvára české pivo svetoznámych značiek. Vlastníkom pivovarov v Hur-banove, Nitre, Martine a Rimavskej Sobote je holandská spoločnosť Heineken. Pivovarníctvo sa na produkcii potravinárskeho priemyslu podieľa 14%. (Počiatky výroby piva spadajú do 15. storočia.)
