1 Potravinársky priemysel
1.1 Charakteristika a vývoj potravinárskeho priemyslu
Potravinársky priemysel je úzko spätý s poľnohospodárstvom. V rámci agrokomplexu plní významné funkcie. Zabezpečuje prevzatie, skladovanie a spracovanie poľnohospodárskych produktov, vyrába potravinárske výrobky a zúčastňuje sa na zásobovaní obyvateľstva potravinami. Vyrába okolo 7 – 8 tisíc druhov výrobkov určených pre potreby trhu, vrátane hmotnostného a akostného sortimentu je to potom okolo 10 tisíc druhov výrobkov. Výroba potravinárskych výrobkov v roku 1999 dosiahla hodnotu 70,3 mld. Sk. Obyvatelia SR na nákup potravín ročne vynaložia viac ako 100 mld. Sk, pritom za potraviny dovezené zaplatia 27 – 30 mld. Sk. Uvedené hodnoty sa v najbližších rokoch pravdepodobne výraznejšie nezmenia.
Pre potravinársky priemysel je vo vyspelých krajinách charakteristický vysoký podiel družstevníctva. Toto konštatovanie sa dotýka aj skladovanie poľnohospodárskych výrobkov, ich predaja, zásobovania poľnohospodárskymi potrebami a strojmi, spracovania živočíšnych výrobkov, zemiakov, cukrovej repy, zeleniny, ovocia, hrozna. Rozšírené sú liehovary a niektoré ďalšie činnosti, ktoré zabezpečujú družstevné firmy. Táto družstevná forma bola do roku 1948 typická aj pre našu republiku.
Súčasný stav organizačnej štruktúry i územné rozčlenenie spracovateľských kapacít potravinárskeho priemyslu je výsledkom historického vývoja. Charakteristická je podstatná zmena v počte a veľkosti potravinárskych podnik, závodov a prevádzok. Pred II. svetovou vojnou sme v republike mali viac ako 40 tisíc súkromných potravinárskych podnikov. V roku 1950 klesol ich počet na 28 600, v roku 1955 na 9 300 a v 80. rokoch asi na 2 000 podnikov. Z toho približne jedna tretina bola na Slovensku. Štruktúra, ktorú sme mali do roku 1989 sa stabilizovala v polovici 60. rokov. Do ruku 1989 mal potravinársky priemysel 11 organizačných celkov (mliekarenský, mäsový, hydinársky, vinársky, tabakový, tukový, cukrovarský, liehovarnícky a konzervárenský, pivovarnícky, mlynský a pekárenský, strojárne potravinárskeho priemyslu). Bolo v nich zahrnutých 25 potravinárskych výrobných odborov. Už začiatkom roku 1989 sa rozpadli bývalé VHJ ako stredné články riadenia a z 11 koncernových podnikov vzniklo 26 štátnych podnikov. V priebehu roku 1990 a 1991 sa však i tieto rozčlenili na viac ako 200 podnikov.
V roku 1989 bolo do štruktúry potravinárskeho priemyslu zahrnutých 24 štátnych podnikov. Niektoré spracovateľské organizácie boli začlenené aj do štátnych agrokombinátov. Poľnohospodárske výrobky spracúvali aj niektoré spoločné podniky a ďalšie organizácie. Potraviny začali vyrábať tiež viaceré podniky poľnohospodárskej prvovýroby, ktoré sa orientovali na výrobu cestovín, spracovanie mlieka, mäsa, syrov, nealkoholických a alkoholických nápojov, ďalej na mäsové špeciality, zeleninové polievkové balíčky, lupienky, vločky, pekárenské a iné potravinárske výrobky. Viaceré poľnohospodárske podniky majú aj vlastné predajne potravinárskych výrobkov.
Na začiatku roka 2000 sme evidovali okolo 3 500 subjektov, ktoré podnikali v potravinárstve. Rozhodujúca časť podnikov potravinárskeho priemyslu bola sprivatizovaná v rámci I. vlny privatizácie. V posledných rokoch sa potravinársky priemysel podieľal na tvorbe HDP viac ako 4%. Na zamestnanosti sa podieľa 2,5% a na pridanej hodnote okolo 5%. Je jedným zo 4 odvetví priemyslu, ktoré zaznamenali rast výroby. Potravinárstvo, ktoré sa na priemyselnej výrobe podieľa 13%, zamestnáva 10% pracovníkov priemyslu, vytvára priestor pre ďalšiu zamestnanosť v distribúcii a obchode. Hmotný a nehmotný investičný majetok na začiatku roku 2000 dosiahol hodnotu okolo 55 mld. Sk.
Dnes potravinársky priemysel organizačne členíme na 15 odborov:
1) mliekárenský,
2) mäsový,
3) hydinársky,
4) mlynsko-pekárenský,
5) cukrársko-pečivársky,
6) cukrovarnícky,
7) škrobárenský,
8) konzervárenský,
9) mraziarenský a rybný,
10) tukový a kozmetický,
11) liehovarnícky,
12) pivovarsko-sladovnícky,
13) vinársky,
14) nealkoholické nápoje,
15) tabakový.
Vzhľadom na to, že výroba v odboroch potravinárskeho priemyslu tak z pohľadu suroviny, ako aj technológie spracovania je rôznorodá, možno určiť niekoľko základných odlišností potravinárskeho priemyslu oproti ostatným priemyselným odvetviam v rámci národného hospodárstva. V podstate ide o tieto:
- Výroba má hromadný charakter – realizácia vyrobenej rovnorodej produkcie vo veľkom rozsahu (výroba múky, piva, mlieka, cukru, atď.), čo umožňuje využívať výkonné stroje a zariadenia, a tým i plynulosť výroby s vysokou úrovňou produktivity práce.
- Do výroby vstupujú veľké množstvá suroviny na spracovanie, a tým aj hotového výrobku – spracováva sa veľké množstvo základnej suroviny na jediný potravinársky výrobok (napr. cukor).
- Potravinársky priemysel je bezprostredne závislý od poľnohospodárskej výroby.
- Potravinársku výrobu ovplyvňuje sezónnosť v dodávaní suroviny a tiež určitá sezónosť v samotnej spotrebe výrobkov (napr. nápoje).
- V podstate takmer všetky produkované potravinárske výrobky a polotovary, suroviny majú veľmi krátku životnosť, čo si vyžaduje rýchle spracovanie, rýchlu dopravu na miesto spotreby v špeciálnych dopravných prostriedkoch, špeciálne metódy spracovania (napr. pri vysokej teplote, sterilizáciou, pasterizáciou a pod.) a zároveň, aby sa spotrebovali v stanovenom časovom rozpätí.
- Biologická podstata suroviny vyvoláva požiadavky na zvláštnosti technického charakteru. Postupy, ako je kvasenie, fermentácia a pod. vyžadujú špeciálne zariadenie pri výrobe aj pri uskladnení hotových výrobkov.
- Potravinárska výroba kladie značné nároky na kvalitu, hygienu a zdravotnú nezávadnosť notových výrobkov a polotovarov (ide najmä o vodu).
- V porovnaní s ostatnými odvetviami priemyslu má potravinárska výroba osobitné nároky na obalovú techniku pre zachovanie kvality výrobkov.
- Z organizačného hľadiska vystupuje do popredia určitá rajonizácia pri zásobovaní výrobných podnikov surovinami (cukrovary cukrovou repou, mliekárne mliekom a pod. ). S tým súvisí aj rozmiestňovanie kapacít, riešenie dopravy atď.
Z hľadiska spôsobu práce a využitia technológie a zariadení môžeme podniky spracovateľského priemyslu rozdeliť na
- podniky s neprerušovaným pracovným procesom (napr. pivovary),
- podniky s prerušovaným pracovným procesom (napr. cukrovary).
Z charakteru dodávanej suroviny pre poľnohospodársku výrobu vyplýva, že ide o suroviny, ktoré si vyžadujú:
- krátkodobý výrobný cyklus – napr. spracovanie mlieka,
- dlhší výrobný cyklus – napr. tabakový priemysel, výroba trvanlivého pečiva a pod.
Výrobné odbory potravinárskeho priemyslu potom možno členiť podľa týchto faktorov do dvoch základných skupín:
- na výrobné odbory s krátkym výrobným cyklom,
- na výrobné odbory s dlhším výrobným cyklom.
Ide len o rámcové rozdelenie, pretože dochádza k vzájomnému prelínaniu oboch procesov. Spomínané špecifické podmienky, ktoré pôsobia na výrobný proces v potravinárskom priemysle tiež ovplyvňujú aj jeho organizačnú štruktúru.
1.2 Rozmiestnenie potravinárskeho priemyslu
Potravinársky priemysel je rovnomerne rozmiestnený po celom Slovensku. Niektoré odbory potravinárskeho priemyslu sú zastúpené prevažne v mestách – teda v mieste spotreby (pivovary, mäsový priemysle, výroba cukroviniek); iné sa viažu na produkčné oblasti (cukrovary, liehovary, konzervárne, vinárske závody).
V súčasnosti sa podieľa na priemyselnej výrobe Slovenska 4,6%. Jedným z najvýznamnejších odvetví je výroba cukru. Cukrovary sú lokalizované v produkčných oblastiach pestovania cukrovej repy. Najviac cukrovarov je na západnom Slovensku na Podunajskej nížine – Trnava, Sereď, Sládkovičovo, Šurany, Dunajská Streda (Juhocukor a. s.), Považský cukrovar a. s. Trenčianska Teplá, ktorý je najstarším cukrovarom na Slovensku. Cukrovary v Nitre, Pohronskom Ruskove a Trebišove boli zatvorené. Melasa ako vedľajší produkt pri výrobe cukru je významnou surovinou pre výrobu liehu. Silnú konkurenciu výrobe cukru na Slovensku vytvára dovoz cukru z Českej republiky a trstinového cukru z Karibiku.
Výrazný vzostup za posledné obdobie zaznamenalo slovenské pivovarníctvo. Ako surovi-nu na výrobu piva využíva kvalitný trnavský, nitriansky a topoľčiansky slad. Najvýznamnejšie pivovary sú v Bratislave (Stein), Hurbanove (Zlatý Bažant), Topoľčanoch (Topvar). Ich produkcia je určená väčšinou na export. Ďalšie pivovary sú v Banskej Bystrici (Urpín), Rimavskej Sobote (Gemer), Martine (Martiner), Bytči (Popper), Nitre (Corgoň), Veľkom Šariši (Šariš), Košiciach (Cassovar) a aj v ďalších mestách. Pivovary sú rovnomerne rozmiestnené po celom území Slovenska. Najstarším slovenským pivovarom je pivovar vo Vyhniach (Steiger). Súčasná výrobná kapacita slovenských pivovarov sa pohybuje okolo 7 mil. ha piva. Značná časť ide na export. Silnú konkurenciu slovenskému pivovarníctvu na domácom aj zahraničnom trhu vytvára české pivo svetoznámych značiek. Vlastníkom pivovarov v Hur-banove, Nitre, Martine a Rimavskej Sobote je holandská spoločnosť Heineken. Pivovarníctvo sa na produkcii potravinárskeho priemyslu podieľa 14%. (Počiatky výroby piva spadajú do 15. storočia.)
S rozvojom pivovarníctva je úzko spätá výroba sladu. Trnavský, nitriansky a topoľčiansky slad prestavujú významnú položku nášho zahraničného obchodu.
V produkčných ovocinárskych oblastiach vznikol na Slovensku na Spiši a Liptove sú najväčšími strediskami liehovarníckeho priemyslu Spišská Nová Ves, Levoča a Liptovský Mikuláš (St. Nicolaus a. s., Liptovský Mikuláš). Na výrobe nealkoholických nápojov má dominantné postavenie nadnárodná spoločnosť Coca-Cola.
S potravinárskou veľkovýrobou je spojený mliekárenský priemysel a mäsovýroba. Závody sú budované v produkčných oblastiach v blízkosti spotrebiteľských centier. Najväčšie mäsokombináty sú v Nitre, Trnave, Púchove, Zvolene, Lučenci, Rimavská Sobota a Hrádok mäsokombinát s. r. o. Lučenec. Pracuje len na domácej báze.
Mliekárenský výrobný odbor je na Slovensku stabilizovaný. Okrem veľkých mliekární celoštátneho významu napr. Rajo a. s. Bratislava, pôsobí na Slovensku viac ako 30 menších mliekární regionálneho významu.
Špecializovaná potravinárska výroba je konzervárenstvo. Spracováva ako surovinu ovocie a zeleninu. Okrem produkčných oblastí (Podunajská a Východoslovenská nížina) sú kon-zervárenské závody na Hornej Nitre (Prievidza) a Spiši (Levoča).
Mlyny a pekárne sú sústredené v hlavných obilninárskych oblastiach Slovenska (Trnava, Nitra, Piešťany).
V obilninárskych oblastiach boli vybudované modrené hydinárske závody (Trnava – Cífer, Košice, Žilina).
Výroba čokolády je v Bratislave, Trnave (Jacobs Suchard – Figaro a. s.) a Trebišove (Deva). Mliečnočokoládové výrobky produkuje Nestlé – Food a. s. Prievidza.
Spracovanie vína sa sústredilo do regiónov produkujúcich hrozno. Najväčšie vinárske závody na Slovensku sú v Modre, Pezinku, Rači a Bratislave (malokarpatský región) a v Slovenskom Novom Meste (Tokaj). Šumivé vína vyrába Sereď. Časť produkcie ide na export.
1.2.1 Iné vybrané potravinárske podniky, závody a prevádzky
1) MLIEKÁRENSKÝ PRIEMYSEL:
Levmilk – Levické mliekarne a. s. v Leviciach,
TAMI – Tatranská mliekareň a. s. v Kežmarku,
Prievidzské mliekarne a.s. v Prievidzi,
Senická mliekareň, a.s. v Senici,
Laktis - Žilinské mliekárne, a.s. v Žiline,
MILSY a.s. v Bánovciach nad Bebravou.
2 )MÄSOVÝ PRIEMYSEL:
HRÁDOK Mäsokombinát spol. s.r.o. v Lučenci,
MäsoSpiš spol. s.r.o. Špišská Nová Ves,
MECOM a.s. Humenné,
PM Zbrojníky s.r.o.,
Sereďský mäsový priemysel a.s. Sereď,
3) HYDINÁRSKY PRIEMYSEL:
Hydináreň Bierovce,
HYDINA a.s. Cífer,
Agrorama, s.r.o., Šaľa,
Gamota-agro, s.r.o., Komárno,
AGRO- MOLD a.s. Moldava nad Bodvou.
4) MLYNSKO – PEKÁRENSKÝ PRIEMYSEL:
Framipek, s.r.o. Šenkvice,
Mlyn Pohronský Ruskov a.s.
Mlyn Sládkovičovo a.s. Sládkovičovo,
MLYN TRENČAN spol. s.r.o. Trenčianska Turná.
5) CUKRÁRSKO – PEČIVÁRSKY PRIEMYSEL:
Topoľčianske pekárne a cukrárne a.s. Topoľčany,
Šarišské pekárne a cukrárne a.s. Prešov,
NIPEK a.s., Nitra,
PEZA a.s., Žilina,
Pekárne a cukrárne Rusina s.r.o., Dolný Kubín.
6) CUKROVARNÍCKY PRIEMYSEL:
Slovenské cukrovary a.s. v Rimavskej Sobote,
Eastern Sugar a.s.
Považský cukor a.s. Trenčianska Teplá,
Pečivárne Liptovský Hrádok s.r.o.
7) ŠKROBÁRENSKÝ PRIEMYSEL:
VINIMPEX s. r. o. Trnava,
Dunajškrob a. s. Štúrovo,
GERNER SLOVAKIA s. r. o. Bratislava,
KIBAL, s. r. o. Horná Streda,
Natures s. r. o. Modra.
8) KONZERVÁRENSKÝ PRIEMYSEL:
UNIGAL UNION S.R.O. Bratislava,
Radoma Holding a.s. Bratislava,
Astran s. r. o. Galanta,
Novofruct SK, s.r.o. Nové Zámky,
TASTY, s. r. o. Žilina.
9) MRAZIARENSKO – RYBNÝ PRIEMYSEL:
Mraziarne a.s. Sládkovičovo,
Mraziarne Kovačič, Cífer,
MRAZIARNE a.s., Žilina,
Mraziarne Prešov, s.r.o
10) TUKOVÝ A KOZMETICKÝ PRIEMYSEL:
PALMA-TUMYS a.s. Bratislava,
STAVRO-REAL s. r. o. Bratislava,
SLOVGOLD s. r. o. Vydrany,
AB KOZMETIKA a. s. Bratislava,
PRESOX s. r. o. Lúčenec.
11) LIEHOVARNÍCKY PRIEMYSEL:
GAS Familia, s.r.o. Stará Ľubovňa,
Imperator s.r.o., Trenčín,
OLD HEROLD s.r.o. Trenčín,
PRELIKA Prešov a.s.,
Profdrink, s.r.o., Šamorín.
12) PIVOVARSKO – SLADOVNÍCKY PRIEMYSEL:
Pilsberg s.r.o. Poprad,
Pivovar Popper s.r.o. Bytča,
Pivovar Urpín Banská Bystrica s.r.o.,
SLADOVŇA Michalovce a.s.,
Lycos - Trnavské sladovne, s.r.o. Trnava.
13) VINÁRSKY PRIEMYSEL:
Vinárske závody Topoľčianky s.r.o.,
VÍNO NITRA spol. s.r.o. v Nitre,
Víno - Masaryk s.r.o. Skalica,
Agro-Movino s.r.o. Veľký Krtíš,
TD-TRAX, s. r. o. Bánovce nad Bebravou.
14) NEALKOHOLICKÉ NÁPOJE:
Coca-Cola Slovakia, s.r.o. Bratislava,
Alfarent, spol. s r. o. Nitra,
JAKOL, s.r.o Bratislava,
Tawana a. s. Poprad.
15) TABAKOVÝ PRIEMYSEL:
Imperial Tobacco Slovakia a.s., Bratislava,
INDUS s. r. o. Dunajská Streda,
DUO-MMM,sro, Žilina.
1.3 Výsledky hospodárenia v potravinárskom priemysle
Hodnotenie finančno-ekonomickej situácie podnikov potravinárskeho priemyslu sa vykonalo z údajov rezortného štatistického výkazu POTRAV (MP SR) 1-02, ktorý zahŕňa výrobné potravinárske podniky, okrem podnikov s výrobou kŕmnych zmesí, balenia čaju a kávy a spracovania tabaku. V roku 1999 sa hodnotili výsledky 339 podnikov s počtom 20 a viac zamestnancov. Hospodárenie týchto subjektov skončilo v roku 1999 so stratou -925 mil. Sk s medziročným znížením o polovicu (o 924 mil. Sk).
Z celkového počtu potravinárskych podnikov prevažovali ziskové (57,8%), ktoré však vytvoreným ziskom 1 710 mil. Sk nevykompenzovali stratu –2 635 mil. Sk, ktorú dosiahli stratové podniky (42,2%). Tukovo-kozmetický priemysel bol jediným odborom, v ktorom boli všetky podniky ziskové s medziročnou tendenciou zníženia zisku (o 38 mil. Sk).
Základné ekonomické ukazovatele za potravinársky priemysel v mil. Sk
| Ukazovateľ | 1998 | 1999 | Index 1999/98 | Rozdiel 1999-1998 |
| Výnosy | 94 339 | 98 699 | 104,6 | 4 360 |
| Náklady | 96 188 | 99 624 | 103,6 | 3 436 |
| Hospodársky výsledok | -1 849 | -925 | 50,0 | 924 |
Najvýraznejšie zlepšili hospodársky výsledok podniky priemyslu liehovarníckeho (o 918 mil. Sk), cukrovarníckeho (o 830 mil. Sk), konzervárenského (o 319 mil. Sk), pivovarnícko-sladovníckeho (o 143 mil. Sk) a naopak zhoršili najmä podniky v priemysle výroby nealko-holických nápojov (o 730 mil. Sk), vo vinárskom (o 208 mil. Sk), cukrovinkársko-pečivárenskom (o 150 mil. Sk), mliekarenskom (o 104 mil. Sk). Pritom sa cukrovinkársko-pečivárenský priemysel po niekoľkoročnom ziskovom období dostal v roku 1999 do straty.
1. Mliekarenský, 2. Cukrovarnícky, 3. Cukrovinkársko-pečivárenský a výroba kávovín, 4. Hydinársky, 5. Mäsový, 6. Mlynský, 7. Pekárenský a cukrárenský, 8. Konzervárenský, 9. Škrobárenský, 10. Liehovarnícky, 11. Mraziarenský a rybný, 12. Pivovarnícky a sladovnícky, 13. Nealkoholických nápojov, 14. Tukovo-kozmetický, 15. Vinársky, 16. Ostatné
V priemere na 100 Sk výnosov sa vynaložilo 100,9 Sk nákladov s medziročným znížením nákladovosti o 1,1 Sk. Nákladovosť znížili v liehovarníckom (27,6 Sk), cukrovarníckom (23,0 Sk), konzervárenskom (7,7 Sk) a mierne aj v škrobárenskom, pivovarnícko-sladovníckom, mlynskom a tukovo-kozmetickom priemysle. Najviac zvýšili nákladovosť podniky výroby nealko nápojov (13,6 Sk) a vinárskeho (7,7 Sk) priemyslu.
Výnosy subjektov potravinárskeho priemyslu rástli rýchlejšie (4,6%) ako náklady. Najvyššie zvýšenie výnosov bolo v priemysle výroby nealkoholických nápojov (232%), konzervárenskom (37%), škrobárenskom (21%), cukrovarníckom (13%), naproti tomu pokles výnosov zaznamenal tukovo-kozmetický priemysel (20%), liehovarnícky (15%), mraziarensko-rybný (13%), mlynský (10%).
Rentabilita výnosov sa medziročne zlepšila (o 1,02 boda), s najvýraznejším medziročným zvýšením v podnikoch liehovarníckeho (o 27,6 boda) a cukrovarníckeho (o 23,0 boda) priemyslu a naopak znížením v priemysle výroby nealko nápojov (o 13,6 boda).
Zvýšenie nákladov (v priemere o 3,6%) zaznamenali hlavne v priemysle výroby nealko-holických nápojov (278%), konzervárenskom (27%), škrobárenskom (14%), mliekarenskom (13%). Liehovarnícky priemysel znížil náklady o 34%.
Subjekty výroby potravín dosiahli súhrnne produkciu v hodnote 70 305 mil. Sk, čo predstavovalo zvýšenie o 4,9% oproti roku 1999. Podiel celkovej produkcie na celkových výnosoch bol 71,2 % a s porovnateľným obdobím sa zvýšil o 0,21 boda.
Výroba a tržby v mil. Sk
| Ukazovateľ | 1998 | 1999 | Index 99/98 | Podiel na výnosoch v % 1998 | 1999 | rozdiel podiel
1998/99 |
| Výroba výrobkov | 66 997 | 70 305 | 104,9 | 71,02 | 71,23 | 0,21 |
| Tržby za vlastné výrobky a služby | 67 340 | 68 943 | 102,4 | 71,38 | 69,85 | -1,53 |
| Tržby za predaj tovaru | 16 050 | 18 204 | 113,4 | 17,01 | 18,44 | 1,43 |
Tržby za tovar medziročne vzrástli o 13,4 %, zatiaľ čo tržby za vlastné výrobky a služby len o 2,4 %. Odrazilo sa to aj v ich podiele na výnosoch.
Výraznejší nárast výroby ako výrobnej spotreby sa pozitívne prejavil na zvýšení pridanej hodnoty (o 14,6%) s najväčším zvýšením pridanej hodnoty v cukrovarníckom priemysle (139%), vo výrobe nealko nápojov (96%) a vo vinárskom priemysle (74%). Tým sa znížila náročnosť jej tvorby o 0,39 boda, pritom dokonca v cukrovarníckom priemysle o 4,38 boda. Medziročne sa zvýšila vo výrobe nealko nápojov (o 1,8 boda), v pekárensko-cukrárenskom (o 0,37 boda) a cukrovinkárskom priemysle (0,17 boda).
Pridaná hodnota
| Ukazovateľ | 1998 | 1999 | Index 1999/98 |
| Výroba v mil. Sk | 66 997 | 70 305 | 104,9 |
| Výrobná spotreba v mil. Sk | 56 333 | 57 917 | 102,8 |
| Pridaná hodnota (PH) v mil. Sk | 14 786 | 16 944 | 114,59 |
| Výr. spotr./1Sk PH | 3,811 | 6,944 | 89,8 |
Zlepšenie hospodárenia potravinárskeho priemyslu bolo sprevádzané s miernym nárastom celkového majetku (2,8%). Pozitívnym trendom je zníženie celkovej zadlženosti aktív (o 3,6 boda na 60,4%) s najvýraznejším zlepšením v liehovarníckom priemysle (o 30,9 boda) a na-pak s najvýraznejším zvýšením celkovej zadlženosti aktív vo výrobe nealko nápojov (12,6 boda).
Hmotný a nehmotný investičný majetok (HNIM) sa oproti identickému obdobiu zvýšil (o 3,7%) a dosiahol 36 887 mil. Sk. Medziročný nárast HNIM zaznamenali vo výrobe nealko nápojov (288%), v cukrovinkárskom (18%), pivovarnícko-sladovníckom (11,8%), škrobárenskom (9,1%), vinárskom (5,8%), hydinárskom (5,1%) a pekárensko-cukrárenskom (2,7%) priemysle. Opotrebovanosť HNIM bola v roku 1999 38,7% s medziročným zhoršením 1,8 boda, najviac v priemysle pivovarníckom a sladovníckom (6,3 boda), tukovo-kozmetickom (4,5 boda), pekárensko-cukrárenskom (4,3 boda), mliekarenskom (3,3 boda) a cukrovarníckom (2,7 boda).
Obežné aktíva spolu vzrástli (o 1,6%), pritom zásoby a finančný majetok medziročne poklesli. Pohľadávky spolu s medziročným zvýšením o 4,3% dosiahli 18 030 mil. Sk. Ich zvýšenie zaznamenali najmä vo výrobe nealko nápojov (231%), v pivovarnícko-sladovníckom (45,8%), škrobárenskom (41,5%), vinárskom (31,4%) a hydinárskom (26,1%) priemysle. Najvýraznejšie poklesli v liehovarníckom (38,6%) a tukovo-kozmetickom priemysle (31,5%).
Pozitívne možno hodnotiť nárast vlastného imania (11,0%) na úroveň 26 287 mil. Sk. Vzhľadom na vysokú potrebu modernizácie techniky a technológií je potrebný pre slovenský potravinársky priemysel aj zahraničný kapitál, ktorý sa u hodnotených subjektov oproti roku 1998 zvýšil o 80,9% (9 182 mil. Sk.).
Cudzie zdroje potravinárskych subjektov poklesli (o 2,9% na 44 290 mil. Sk), hlavne vplyvom zníženia bankových úverov a výpomocí (5,7% na 14 748 mil. Sk) a celkových záväzkov (2,5% na 26 951 mil. Sk). Celkové záväzky najvýraznejšie poklesli v liehovarníckom (58,4%) a tukovo-kozmetickom (31,6%) priemysle.
Záväzky po lehote splatnosti sa znížili výraznejšie (16,0%) ako pohľadávky po lehote splatnosti (9,9%), pritom objem pohľadávok po lehote splatnosti (7 848 mil. Sk) bol vyšší ako objem záväzkov po lehote splatnosti (7 165 mil. Sk), čo svedčí o miernej druhotnej platobnej neschopnosti.
Negatívnu tendenciu zaznamenali potravinári v záväzkoch voči poľnohospodárskej prvovýrobe, ktoré sa v roku 1999 zvýšili (17,3%) na 3,3 mld. Sk.
Produktivita práce a mzdy
| Ukazovateľ | 1998 | 1999 | 1999/98 |
| Produktivita práce z výnosov v tis. Sk | 1 763,2 | 1 952,4 | 110,7 |
| Produktivita práce z prid. hodnoty v tis. Sk | 276,3 | 335,2 | 121,3 |
| Mesačná mzda v Sk | 9 163 | 10 294 | 112,3 |
Produktivita práce z výnosov a najmä z pridanej hodnoty sa medziročne zvýšila (10,7%) pri poklese počtu zamestnancov (5,5%) a náraste priemernej celkovej nominálnej mesačnej mzdy na zamestnanca (12,3%).
VÝROBA VÝROBKOV ZA POTRAVINÁRSKY PRIEMYSEL PODĽA ODBOROV
podniky s 20 a viac zamestnancami
| Odbor | 1998 | 1999 | Index 99/98 |
| Mliekarenský p. | 11 961 | 12 750 | 106,3 |
| Cukrovarnícký p. | 2 144 | 2 525 | 117,8 |
| Hydinársky p. | 5 195 | 4 839 | 93,1 |
| Mäsový p. | 11 766 | 12 967 | 110,2 |
| Mlynský p. | 3 299 | 2 987 | 90,3 |
| Pekárenský a cukrárenský p. | 4 613 | 4 381 | 95 |
| Konzervárenský p. | 2 956 | 2 562 | 86,7 |
| Škrobárenský p | 972 | 1 662 | 171 |
| Liehovr.p., výroba droždia, horčice a octu | 1 951 | 2 132 | 169,30 |
| Mraziarenský a rybný p. | 1 696 | 1 849 | 109,1 |
| Pivovarnícky a sladovnícky p. | 5 469 | 5 648 | 103,3 |
| P. výroby nealkoholických nápojov | 1 245 | 4 349 | 349,3 |
| Tukovo-kozmetický p. | 4 518 | 3 748 | 83 |
| Vinársky p. | 2 005 | 2 249 | 112,2 |
| Ostatné | 1 952 | 666 | 34,1 |
| Potravinársky p. | 66 997 | 70 305 | 104,9 |
