Význam štandandardizácie materiálu a ďalších vstupných prvkov je v tom, že :
· urychľuje technickú prípravu výroby
· zjednodušuje vlastné obstarávanie
· zlepšuje využitie skladových priestorov, znižuje manipulačné náklady , umožňuje rozvinutie skladových systémov
· zhospodarňuje zabezpečenie materiálu, prípravkov, náradia
· zjednodušuje evidenciu, riadenie, inventarizáciu apod.
· vytvára predpoklady pre sériovú výrobu, stavebnicovú výrobu apod.
· pozitívne ovplyvňuje kvalitu a spoľahlivosť vyrábanej produkcie

Metodické prostriedky pre tvorbu materiálového štandartu a jeho racionálneho využitia je:
hodnotová analýza podnecuje kreativitu při voľbe materiálu, výsledkom je výber najefektívnejších riešení vychádzajúcich z funkčného princípu.
Číslovanie materiálu, dielov, súčasti a výrobkov kde je uplatnenie tvarové, technologické, alebo iná charakteristika , čo umožňuje priamu voľbu materiálu jako pre účely konštrukcie či technologie, tak aj pre účely materiálového hospodárstva .
jako príklad funkčného číslovania materiálu môže slúžiť nasledujúce:
skupina ( napr. 4- pomocný materiál )
podskupina ( napr. 5- pomocný materiál )
druh ( vrt do dreva )
východzia surovina ( oceľ, meď ...)
rozmer ( napr. 312 = 3x12 )
číslo skladu
číslo dodávateľa
spôsob dispozície

· metoda ABC je najrozšírenejšia metoda diferenciacie jednotlivých položiek materiálu, event. ostatných obstarávacích prostriedkov. ( viď logistika )

Plánovanie materiálovej spotreby

V podmienkach tržného hospodárstva je potrebné pristupovať k určeniu materiálovej spotreby komplexnejšie. Vyjadrenie spotreby je možné chápať iba z hľadiska základnej funkcie podniku naväzujúcich na zásobovanie t.j. z hľadiska výroby. V súlade s terminologiou u nás obecne používanou budeme túto veličinu nazývať jako spotrebu zatiaľ čo množstvo vytvárajúce podklad pre vlastné objednanie necháme označené jako potreba. Při jej stanovení je potrebné brať do úvahy:
· situaciu na trhu
· stav doposiaľ nesplnených objednávok
· stav zásob

Nie je možné vytvoriť, ani v rámci jedného podniku, jediný spôsob stanovenia spotreby ( bruto - potreby ), čo je dané diferenciáciou položiek, dostupnosťou a kvalitou podkladov apod.

Ide o nasledujúce spôsoby stanovenia spotreby :
· určenie spotreby orientovanej na výrobný program
· určenie spotreby orientované na dané obdobie
Určenie spotreby podľa výrobného programu

Východzím podkladom je výrobná zakázka, objednávka, či požiadavky výroby vyrábané na sklad ( skladové objednávky ), ktoré sú nositeľmi primárnej apotreby
Výrobný manažment má dve hlavné úlohy vo vzťahu k výrobnému systému.
Výrobný manažment totiž vyrobný systém vytvára a ďalej výrobný systém zaisťuje potrebnými činiteľmi a riadi s použitím všetkých nástrojov manažmentu.
Ide tu o otázky úloh výrobného managementu a otázku usporiadania a činnosti výrobného systému.

Úlohy výrobného managementu:
*určovanie cieľov
*presadzovanie cieľov

Management je charakterizovaný jako cieľovo orientované riadenie teda koordinácia všetkých účastníkov riadeného procesu k splneniu daného cieľa, ktorý musí byť formulovaný tak, aby odpovedal :
*hierarchickému stupňu riadiacej hladiny ( top-management a lower-management )
*profesnému zameraniu daného okruhu podnikovej činnosti
*časovému horizontu plneneia úloh podľa príslušnosti k určitej hierarchii riadenia a k charakteru činnosti od dispozičných až po vykonávacie
Východzou úlohou managementu výroby je jednoznačne riadiť systém slúžiaci k vytváraniu vecných statkov a služieb k uspokojeniu potrieb - teda výrobný systém.