čo malo za následok rozšírenie funkcií a skomplikovanie ich riadenia. Vďaka konkurenčnému boju sa ceny veľmi nezvyšujú, naopak, v niektorých prípadoch sa dokonca znižujú, čo v každom odvetví vyvoláva snahu byť čo najefektívnejší. Pracuje sa tak na dvoch úrovniach súčasne : rozvoj nových technológií a zlepšenie jednotlivých foriem riadenia. To druhé v praxi predstavuje zavádzanie informačných nástrojov umožňujúcich optimalizovať každú časť procesu smerujúceho od zásobovania až po dodávku. Spomedzi všeobecne známych technologických revolúcií poslednej doby možno spomenúť : V oblasti výroby, používanie automatizovaných robotov, programovateľných obrábacích zariadení, zavádzanie flexibilných výrobní.. Podobne napreduje i doprava, najmä vďaka novým dopravným finančným a informačným systémom. Informatika, používanie čiarových kódov a objavenie nových spôsobov manipulácie s tovarom umožňujú smerovanie skladovacích techník k riadeniu v reálnom čase. Súčasne s technikou sa vyvíjajú vďaka informatike metódy optimalizácie a objavuje sa software špecifický pre každú činnosť, umožňujúci zvládnuť :
- kontrolu a riadenie zásob
- dynamické riadenie umiestňovania tovaru v medziskladoch
- organizáciu dodávok
- výpočet potreby doplnenia zásob
- plánovanie dodávok do výrobní
- atď.
S vývojom technológií a riadiacich metód existovalo v každej oblasti (doprava, skladovanie, výroba,...) čoraz viac možností riešenia a ich kombinácií. So zvyšovaním počtu týchto alternatív sa postupne objavila potreba ucelenej globálnej koordinácie, potreba logistiky.
Netreba si ale myslieť, že logistika zjednodušene predstavuje sumu týchto metód a techník špecifických pre každú činnosť. Naopak, je ich prirodzenou výslednicou.
Najlepšia logistická alternatíva nie je tá, ktorá optimalizuje vykonávanie špecifickej aktivity, ale tá, ktorá vychádza z globálneho záujmu systému, v ktorom daná aktivita predstavuje len jeden z mnohých prvkov. Naviac, je nemožné a teda zbytočné v zložitejšom systéme optimalizovať každú jeho časť, pretože mnohé z nich majú kontradikčný charakter. Dôležitejšie je nájsť kompromis medzi jednotlivými zložkami, čo je zárukou optimálneho fungovania celku. Aj keď sa tento princíp zdá ľahko pochopiteľný, jeho uplatnenie v praxi je veľmi komplikované. Aby sa dospelo aspoň k minimálnym pozitívnym výsledkom, bolo nevyhnutné použiť informatiku.
Informatika umožnila uložiť veľké množstvo informácií (názvoslovie produktov, výrobné programy, atď.), brať do úvahy nespočetné vzťahy, a vďaka rôznym simuláciam dopracovať sa k viacerým alternatívam.