Informatika v službách logistiky: útópia alebo nevyhnutnosť?

INFORMATIKA V SLUŽBÁCH LOGISTIKY : UTÓPIA ALEBO NEVYHNUTNOSŤ?
(V PODMIENKACH FRANCÚZSKYCH PODNIKOV)

Informatika a logistika, niekedy je ich spojenie problematické, no podľa autora nemožno pochybovať o jeho nutnosti. Domnieva sa dokonca, že ide o otázku rozvoja a úspechu celej oblasti informácií. V svojej práci nám ponúka typológiu informačných systémov špecifických pre logistiku a ich úrovní použitia. Ďalej, na základe výskumu vo francúzskych firmách, poukazuje na stav informatizácie jednotlivých aktivít podniku. Potom sa autor zajíma o otázku riadenia prepojovacích systémov (interfaces), ktorých zvládnutie je základom celkového riadenia tokov. Nakoniec sa venuje rizikám spojeným s informatizáciou, ako aj predpokladom, etapám realizácie a podmienkam nevyhnutným pre jej úspech. Logistika bola predmetom početných článkov a prác svedčiacich o rôznych prístupoch a koncepciách. Napriek tomu možno hovoriť o relatívne jednotnej definícii : logistika je spôsob tvorby, koordinácie, kontroly a riadenia, v „globálnom“ meradle, súboru tokov produktov a informácií pri zachovaní požadovanej kvality služieb a dosiahnutí minimálnych nákladov. Toto všetko sa realizuje prostredníctvom činností zásobovania, skladovania, výroby, distribúcie a popredajných služieb. Kedže tieto aktivity sa vykonávali už od nepamäti, možno si klásť otázku, prečo zrazu taký záujem o problematiku globálneho riadenia logistických tokov. Aby bolo možné pochopiť tento jav, treba si uvedomiť, že firma kedysi plnila odlišné funkcie ako v súčasnosti. Spočiatku to bola výroba a produktivita, ktoré boli v popredí (Taylorizmus), neskôr prišla éra financií. V súčasnosti, v podmienkach stabilného a konkurenčného trhu, hrajú hlavnú úlohu marketingové a obchodné funkcie. Už nestačilo len vyrábať, bolo treba predať a odlíšiť sa od konkurencie. Začiatkom 70-tych rokov, v období hospodárskej krízy (ropné šoky), keď príjmy spoločností začínajú byť veľmi nepriaznivé, objavuje sa záujem racionalizovať niektoré činnosti, dovtedy považované za „podradnejšie“ (doprava, zásobovanie, skladovanie,...). V rovnakom období sa rozvinul trh a zákazník sa stal náročnejším : spotrebitelia žiadajú produkty, ktoré presne zodpovedajú ich potrebám, pričom si potrpia na ich kvalite a službách zo strany dodávateľa (dodacie podmienky, a pod.). Aby mohli reagovať na tento vývoj, výrobcovia boli nútení čoraz viac diverzifikovať svoje produkty, ponúknuť spotrebiteľovi celý rad variant a možností výberu..

čo malo za následok rozšírenie funkcií a skomplikovanie ich riadenia. Vďaka konkurenčnému boju sa ceny veľmi nezvyšujú, naopak, v niektorých prípadoch sa dokonca znižujú, čo v každom odvetví vyvoláva snahu byť čo najefektívnejší. Pracuje sa tak na dvoch úrovniach súčasne : rozvoj nových technológií a zlepšenie jednotlivých foriem riadenia. To druhé v praxi predstavuje zavádzanie informačných nástrojov umožňujúcich optimalizovať každú časť procesu smerujúceho od zásobovania až po dodávku. Spomedzi všeobecne známych technologických revolúcií poslednej doby možno spomenúť : V oblasti výroby, používanie automatizovaných robotov, programovateľných obrábacích zariadení, zavádzanie flexibilných výrobní.. Podobne napreduje i doprava, najmä vďaka novým dopravným finančným a informačným systémom. Informatika, používanie čiarových kódov a objavenie nových spôsobov manipulácie s tovarom umožňujú smerovanie skladovacích techník k riadeniu v reálnom čase. Súčasne s technikou sa vyvíjajú vďaka informatike metódy optimalizácie a objavuje sa software špecifický pre každú činnosť, umožňujúci zvládnuť :
- kontrolu a riadenie zásob
- dynamické riadenie umiestňovania tovaru v medziskladoch
- organizáciu dodávok
- výpočet potreby doplnenia zásob
- plánovanie dodávok do výrobní
- atď.
S vývojom technológií a riadiacich metód existovalo v každej oblasti (doprava, skladovanie, výroba,...) čoraz viac možností riešenia a ich kombinácií. So zvyšovaním počtu týchto alternatív sa postupne objavila potreba ucelenej globálnej koordinácie, potreba logistiky.
Netreba si ale myslieť, že logistika zjednodušene predstavuje sumu týchto metód a techník špecifických pre každú činnosť. Naopak, je ich prirodzenou výslednicou.
Najlepšia logistická alternatíva nie je tá, ktorá optimalizuje vykonávanie špecifickej aktivity, ale tá, ktorá vychádza z globálneho záujmu systému, v ktorom daná aktivita predstavuje len jeden z mnohých prvkov. Naviac, je nemožné a teda zbytočné v zložitejšom systéme optimalizovať každú jeho časť, pretože mnohé z nich majú kontradikčný charakter. Dôležitejšie je nájsť kompromis medzi jednotlivými zložkami, čo je zárukou optimálneho fungovania celku. Aj keď sa tento princíp zdá ľahko pochopiteľný, jeho uplatnenie v praxi je veľmi komplikované. Aby sa dospelo aspoň k minimálnym pozitívnym výsledkom, bolo nevyhnutné použiť informatiku.
Informatika umožnila uložiť veľké množstvo informácií (názvoslovie produktov, výrobné programy, atď.), brať do úvahy nespočetné vzťahy, a vďaka rôznym simuláciam dopracovať sa k viacerým alternatívam.

Nie je prehnané tvrdenie, že logistika, veda o organizácii a optimalizácii priemyselných systémov, sa zrodila a vyvinula súčasne s informatikou. Veď ako si možno predstaviť, bez informatiky, brať na vedomie všetky premenné, zložité vzťahy medzi nimi, spracovávať tieto informácie, a to všetko v reálnom čase s ohľadom na neustále sa meniace prostredie firmy?.