Preprava cez Poľsko je výhodnejšia aj z hľadiska prekročenia nižšieho počtu hraníc, čiže automaticky aj nižších poplatkov za prepravu, ktorých výška závisí aj medzinárodných zmlúv a dohôd. V prípade Českých dráh bol tento pokles objemu nákladnej prepravy menší. V roku 1991 České dráhy prepravili 156 mi. ton tovaru, v roku 1993 to bolo 124 mil. ton tovaru, v roku 1995 bolo prepravených 109 mil. ton tovaru a v roku 1998 to bolo 94 mil. ton tovaru, čo je pokles oproti roku 1991 o 39,75%. V preprave osôb železnicami bol zaznamenaný citeľný pokles oproti roku 1990 (zo 119 miliónov na 89 miliónov v roku 1995), týmto sa osobná doprava stala vysoko stratová. Tieto straty sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu v rámci úhrady výkonov vo verejnom záujme a značne ho tým zaťažujú. Ceny cestovných lístkov však postupujú smerom hore len veľmi pomaly, pretože sú štátom, ktorý je majoritným vlastníkom ŽSR umelo udržiavané, pretože je reálny predpoklad, že prípadné zvyšovanie cien cestovného by viedlo k ďalšiemu úbytku cestujúcich, ktorý už teraz väčšinou využívajú lacnejšiu autobusovú prepravu. V neposlednom rade majú železnice sociálnu väzbu na národné hospodárstvo zamestnávajú na Slovensku 3,5% ekonomicky aktívneho obyvateľstva, čo je 48635 zamestnancov. Do roku 2005 sa má z nich prepustiť z dôvodov veľkej prezamestnanosti približne ešte jedna tretina.



Želeničná doprava má teda tri základné významy a to národohospodársky, sociálny a kultúrny, ktoré spočívajú v tom, že:

· Železničná doprava prepravuje produkty z miesta výroby na miesto spotreby
· Železničná doprava ovplyvňuje rozvoj výrobných faktorov pri budovaní veľkopriemyslu a obchodnej siete (vysoko rozvinutá železničná sieť je dobrým predpokladom pre investičnú činnosť)
· Vo veľkom rozsahu premiestňuje produkty, osoby a informácie, čo umožňuje znížiť cenu tovaru v mieste spotreby, zvýšiť dopyt po tovar, sprístupniť vzdialené trhy a pod.
· Rýchlejšie, plynulejšie a bezpečnejšie zásobuje obyvateľstvo
· Rozvoj železničnej dopravy umožňuje budovanie veľkých miest a zaľudňovanie nových území aj v ťažko dostupných oblastiach. Klasickým príkladom takéhoto zaľudňovania a budovania miest v ťažko dostupných oblastiach je východná a stredná Sibír.