· Zjednocuje oblasti, štáty, svet do jedného hospodárskeho celku
· Zabezpečuje všestranne bohatší život ľudí

Železničná doprava plní v národnom hospodárstve viacero funkcií z ktorých najdôležitejšie sú:
· Je spojovacím článkom medzi jednotlivými hospodárskymi odvetviami, podnikmi a organizáciami, pričom priamo ovplyvňuje ekonomiku ostatných odvetví
· V devízovom hospodárstve ekonomiky správnou voľbou dopravných prostriedkov alebo správnou technológiou prepravy môže zabezpečiť úspory devíz alebo na druhej strane získanie devízových prostriedkov z realizácie tranzitnej dopravy
· Funkcia v spoločenskej podobe, čo znamená, že nieje určená len na obeh. Ale i na uspokojovanie potrieb obyvateľstva formou osobnej dopravy. Jej rast vyvoláva zmenu životnej úrovne (využitie vo voľnom čase) a ovplyvňuje i rozvoj ľudského faktora.
Súčastné tendencie vedúce k formovaniu globálnych ekonomík vyžadujú i nové prehodnotenie funkcií železničnej dopravy, teda budú sa hľadať nové možnosti celosvetového globálneho dopravného systému (integrovaná dopravná sieť, liberalizácia a harmonizácia podmienok prepravy, kooperácia medzi susednými dopravcami atď.)

Železničná doprava má v porovnaní s inými výrobnými odvetviami niekoľko zvláštností:

· Finálny produkt (dopravná služba) má nehmotnú formu, čo neumožňuje vytvárať si ho do zásoby a tak pokrývať výkyvy v prepravných potrebách národného hospodárstva.
· Výkyvy, ktoré vznikajú je možné kryť len rezervou výrobných faktorov, čo je pomerne finančne náročné (vysoké fixné náklady)
· Prepravný proces má značnú nerovnomernosť ako v čase, tak vo výskyte prepráv. Proces vzniká na základe dopytu, ktorý je z časti plánovaný v čase i smer (ale nie rovnomerne) a z časti neplánovaný (náhodný). Táto nerovnomernosť nepriaznivo pôsobí na presnosť a spôsoby plánovania výkonov a tržieb z prepravy.
· Štruktúra výrobno-technickej základne vyžaduje centrálne riadenie.
· Zvláštnosti v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, špecifický a ojedinelý vzťah k prepravcom, ktorí v určitej fáze dopravného procesu prenajímajú výrobné faktory dopravy a ovplyvňujú ich časové a kapacitné využitie.
· Mimoriadna fyzická a psychická náročnosť práce a zaťaženie pracovníkov v železničnej doprave, nepretržitý pracovný režim, pôsobenie poveternostných podmienok, nepravidelný nástup do pracovných smien a ich dĺžka, rozptýlenosť pracovísk, rôznorodá profesná a funkčná štruktúra, v iných podnikoch, vysoká osobná a spoločenská zodpovednosť za spoľahlivosť, bezpečnosť a kvalitu práce, pričom tieto podmienky pôsobia kumulovane.
· Pôsobenie ekonomických a mimoekonomických záujmov štátu na železničnú dopravu je oveľa silnejšie ako v iných odvetviach (obrana štátu, osobná doprava-služba vo verejnom záujme).
· Dopravná politika ako súčasť hospodárskej politiky štátu

Pri hodnotení postavenia železničnej dopravy v národnom hospodárstve sa vychádza z podielu dopravy na celkových súhrnných ukazovateľoch.