Hodnotenie pracovníkov

Hodnotenie pracovníkov – znamená ich systematické posudzovanie podľa pracovných výsledkov, znalostí, spôsobilosti, správania a osobných vlastností potrebných pre úspešný priebeh práce. Výsledky hodnotenia pracovníkov slúžia ako východisko pre opatrenia zamerané na:

1. zvyšovanie výkonu
2. stimulovanie pracovníkov
3. odmeňovanie podľa skutočného výkonu
4. vzdelávanie a rozvoj kariéry pracovníkov
5. rozmiestňovanie pracovníkov
6. organizačné usporiadanie
7. personálne plánovanie

Hodnotenie sa obyčajne vykonáva 1x ročne, v malých a stredných podnikoch polročne alebo štvrťročne.
Kritéria hodnotenia:

1.pracovné výsledky (pr. množstvo práce, kvalita práce, nepodarkovosť, ...)
2.pracovné správanie (pr. prístup k plneniu úloh, rešpektovanie pravidiel, ...)
3.sociálne správanie (pr. úroveň spolupráce, správanie k nadriadeným, ...)
4.znalosti, spôsobilosti, potreby, vlastnosti (odborné znalosti, fiz. dispozícia, tvorivosť, ...)

Metódy hodnotenia:

1.číselné hodnotenie (na základe bodovacej alebo známkovacej stupnice)
2.verbálne hodnotenie
3.hodnotenie plnenia stanovených cieľov
4.hodnotenie kritických prípadov (dobré a zlé správanie sa pracovníkov)
5.hodnotenie na základe hodnotiacich dotazníkov
6.hodnotiaci rozhovor – vedúci oboznámi pracovníka s výsledkami hodnotenia a ich dôsledkami.


Stimulácia a motivácia pracovníkov

Motivácia predstavuje všetky vnútorné podnety, kt. aktivizujú človeka a vedú k určitému správaniu.
Stimulácia predstavuje vonkajšie podnety pôsobiace na správanie pracovníkov – nepriamo, prostredníctvom jeho motivácie. Najvýznamnejším stimulačným prostriedkom je mzda, resp. plat.
Mzda – predstavuje peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Dojednáva sa v prac. zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Zákon o mzde ... predstavuje len základný rámec pre dojednanie miezd. Neurčuje mzdový systém ani formy miezd. Minimálne mzdové tarify určené nadriadeným vlády sú odstupňované podľa zložitosti a namáhavosti vykonávanej práce do 12 tried.
Podnikateľská organizácia má právo dohodnúť si v kolektívnej zmluve alebo určiť v vnútropodnikovom predpise vyššie mzdové tarify, prípadne uplatniť iný počet tried.
Použ. formy miezd:

1.základné – časová, úkolová, podielová, zmiešaná, naturálna
2.doplnkové – odmeny, prémie, osobné ohodnotenie, podiely na hospodárskych výsledkoch.

Plat predstavuje peňažné plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.
Stupnice platových taríf – obsahujú platové tarify (mesačné platy) odstupňované podľa zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti vykonanej práce do 12 tried a podľa dĺžky praxe do 10 platových stupňov.


Pracovné podmienky

Pracovné podmienky – predstavujú komplex podmienok, kt. pôsobia na človeka v pracovnom procese a vplývajú na efektívny priebeh.
Časové podmienky – predstavujú dĺžku a štruktúru pracovného času i účelné striedanie práce a oddychu v rámci zmeny, pracovného týždňa a roka. Maximálny týždenný pracovný čas je 43 hodín. Ustanovený týždenný pracovný čas je:
-40 hodín v nepretržitom a trojzmennom čase
-41,25 hodiny v dvojzmennom čase
-42,25 hodín na ostat. pracoviskách

Prestávka na jedenie a oddych je stanovená v rozsahu 30 min. V prac. zmluve sa môže dohodnúť aj kratší pracovný čas ako je ustanovený pracovný čas. Pracovný režim predstavuje spôsob rozvrhnutia pracovného času – môže byť rovnomerné a nerovnomerné. Pružný pracovný čas znamená také rozvrhnutie pracovného času, pri ktorom sa pracovníkovi nestanovuje presný začiatok a koniec denného pracovného času, len základný pracovný čas. Patrí k neštandardným pracovným režimom.
Formy pružného prac. času:

-pružný pracovný týždeň
-pružný pracovný deň
-pružné štvortýždňové obdobie

Vnútrozmenový režim práce a odpočinku znemená určenie racionálneho striedania práce a pracovných prestávok v priebehu zmeny. Nevyhnutný čas zmeny tvorí:

-čas práce
-čas všeobecne nevyhnutných prestávok – na jedenie a oddych, prirodzenej potreby, osobitný oddych.
-čas podmienečné nevyhnutných prestávok

Pracovné prostredie – je to časť životného prostredia, kde sa uskutočňujú spoločenské pracovné zaradenie človeka. Na prac. prostredie vplýva:

1.fyzikálne faktory – osvetlenie, farebná úprava, hluk, otrasy, čistota ovzdušia, ...
2.sociálno-psychologické faktory – obsah práce, možnosť zvyšovania kvalifikácie, ...

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci – je taký stav pracovných podmienok, kt. vylučuje pôsobenie nebezpečných a škodlivých faktorov na pracovníkov.