Na vykonanie Občianskeho zákonníka, prípadne iných zákonov patriacich k prameňom občianskeho práva, bol vydaný celý rad vykonávacích predpisov.
Najdôležitejšie z nich sú:
-nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka,
-zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia,
-vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení vyhlášky č. 72/1997 Z.z., č. 533/2001 Z.z., č. 647/2004 Z.z.



Napokon k prameňom občianskeho práva zaraďujeme aj viaceré právne predpisy, ktoré súvisia s Občianskym zákonníkom alebo ďalšími typickými občianskoprávnymi predpismi.
K nim patria:
-Občiansky súdny poriadok,
-zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok),
-zákon o konkurze a vyrovnaní,
-zákon o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok),
-zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom,
-zákon o rodine a
-zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).

Systémom práva sa rozumie súhrn určitých vertikálne a horizontálne usporiadaných základných prvkov tohto systému. Keďže sám právny systém je subsystémom sociálneho systému, s ktorým je právny systém prepojený mnohorakými väzbami, do triedenia prvkov právneho systému treba zahrnúť aj vzťahy k prvkom sociálneho systému. Konkrétne ide najmä o usporiadanie právnych noriem, vzájomných väzieb medzi nimi, ako aj spoločenských vzťahov upravených právnymi normami, použijúc pritom rôzne vecné i metodické kritériá.

Systém občianskeho práva spravidla tvoria tieto systémové súčasti:
a)všeobecná časť,
b)vecné práva,
c)dedičské právo,
d)záväzkové (obligačné) právo,
e)osobné a osobnomajetkové práva.

Systém občianskeho práva nemožno stotožňovať so systematikou Občianskeho zákonníka.


3 Občiansky zákonník a jeho členenie

V novelizovanom Občianskom zákonníku sa pri úprave matérie vychádza z klasifikácie vnútornej štruktúry právnych vzťahov, a nie ako predtým zo sociálno-ekonomického účelu týchto vzťahov. Výsledkom takéhoto prístupu je upustenie od početných konkrétnych inštitútov a vzťahov, ktoré mohli vznikať len na daný sociálno-ekonomický účel medzi určitými subjektami (osobné užívanie, osobné vlastníctvo, služby atď.), a súčasne môžu vznikať štrukturálne rovnorodé vzťahy s rôznym sociálno-ekonomickým zameraním medzi ktorýmikoľvek subjektami občianskoprávnych vzťahov (vlastnícke právo, nájom, kúpna zmluva a pod.). Primerane tomu novelizovaný Občiansky zákonník už pozná a samostatne upravuje kategóriu vecných práv i kategóriu záväzkových práv.

Občiansky zákonník sa systematicky člení takto:
Prvá časť obsahuje všeobecné ustanovenia (§ 1 až 122), pričom ustanovenia o zabezpečení, zmene a zániku práv a povinností (§ 52 až 99) boli zrušené vzhľadom na to, že všeobecné ustanovenia o záväzkoch, medzi ktoré boli v novej podobe teraz zaradené, sú obsiahnuté v novovytvorenej ôsmej časti o záväzkovom práve. Vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka sú obsiahnuté normy o občianskoprávnych vzťahoch a ich ochrane, o účastníkoch občianskoprávnych vzťahov, o zastúpení, o právnych úkonoch, o premlčaní a napokon sú tu vymedzené niektoré pojmy.

Druhá časť (§ 123 až 151v) je venovaná novej úprave vecných práv. Na prvom mieste je upravené vlastnícke právo a držba vrátane ich ochrany, nadobúdanie vlastníckeho práva i spoluvlastníctva. Do rámca právnej úpravy vlastníckeho práva patrí aj vlastníctvo bytov a nebytových priestorov, ktoré je upravené mimo Občianskeho zákonníka v osobitnom zákone. V tejto časti sú upravené aj vecné práva k cudzím veciam, a to záložné právo, vecné bremená a zádržné právo.

Tretia, štvrtá a piata časť (§ 152 až 414), ktoré upravovali osobné užívanie, služby a práva a povinnosti z iných právnych úkonov, boli zrušené.

V šiestej časti (§ 415 až 459) je upravená zodpovednosť za škodu a bezdôvodné obohatenie. Konkrétnej úprave zodpovednosti za škodu predchádzajú ustanovenia o prevencii. Medzi osobitné prípady zodpovednosti za škodu je zaradená zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktorej konkrétnu úpravu obsahuje osobitný zákon (zákon č. 514/2003 Z.z.), ako aj zodpovednosť za škodu spôsobenú vadným výrobkom podľa zákona č. 294/1999 Z.z. Ďalšie dva druhy občianskoprávnej zodpovednosti, t.j. zodpovednosť za omeškanie a zodpovednosť za vady, nie sú upravené v tejto časti, ale v ôsmej časti medzi všeobecnými ustanoveniami záväzkového práva.

Siedma časť obsahuje ustanovenia o dedičskom práve (§ 460 až 487). Sú v nej upravené otázky nadobúdania dedičstva, dedenie zo zákona a zo závetu, potvrdenie dedičstva, vyporiadanie dedičov a ochrana oprávneného dediča.

Ôsma časť predstavuje najrozsiahlejšiu časť Občianskeho zákonníka (§ 488 až 852) a upravuje záväzkové právo. Člení sa na všeobecné ustanovenia (§ 488 až 587) a ustanovenia o jednotlivých typoch právnych úkonov, najmä zmlúv (§ 588 až 852).