3. Externé zdroje financovania podniku

V podmienkach trhového hospodárstva môžu podniky na financovanie svojich činností využívať širokú škálu zdrojov. Na financovanie podnikových aktivít sa často využívajú externé zdroje, hovoríme o externom financovaní. Za externé zdroje financovania sa považujú všetky zdroje, ktoré do podniku prichádzajú zvonka od iných subjektov, a to bez ohľadu na to, či ide o iné podniky, banky poisťovne, či štát. K externým zdrojom financovania patrí:
- vklad majiteľa a jeho ďalšie zvyšovanie
- dlhodobé a strednodobé úvery
- krátkodobé úvery
- osobitné formy financovania ako sú leasing, faktoring
- dotácie

3.1 Vklad majiteľa

Základným externým zdrojom, ktorým podnik získava vlastný kapitál pri svojom vzniku, je vklad majiteľa. Ak vpriebehu činnosti podniku vznikne ďalšia potreba kapitálu a podnik nemá k dispozícii dostatočné vlastné zdroje, môže dojsť k zvýšeniu vkladu majiteľov. Pričom forma vkladu a jeho prípadné zvyšovanie závisí od právnej formy podniku. V prípade individuálneho podnikania rozsah základného kapitálu a jeho zvyšovania závisí výhradne od finančných možností a rozhodnutí samotného majiteľa. Ak individuálny podnikateľ nemá potrebný vlastný kapitál na základné vybavenie, prípadne na zvýšenie kapitálovej základne, môže potrebný kapitál získať od tzv. tichého spoločníka. Podnik jednotlivca tým nadobúda formu tichej spoločnosti. Takéto zapojenie kapitálu sa robí na základe vzájomnej písomnej dohody.
Pre malé a stredné podniky je charakteristické podnikanie vo forme obchodných spoločností. Charakteristickým znakom spoločností tohto druhu je združovanie individuálnych kapitálov pomerne malého počtu spoločníkov za účelom spoločného podnikania. Účasť spoločníkov sa neobmedzuje len na vložený kapitál, ale spoločníci pri podnikaní aj osobne spolupracujú. Pri založení spoločnosti sa majetok vytvára z vkladov spoločníkov, pričom tieto vklady nemusia byť rovnaké. Kapitál sústreďujú
uzatváraním zmluvy so spoločníkmi vo forme a výške vneseného vkladu.
Špecifickým spôsobom získavajú základný kapitál akciové spoločnosti. Základný kapitál takejto spoločnosti sa člení na akcie. Akcie sa po emisii umiestňujú na kapitálovom trhu. Akcia je majetkový cenný papier vyjadrujúci vlastnícke právo. Majiteľ akcie je spoluvlastníkom majetku akciovej spoločnosti. Emisia kmeňových akcií je rozhodujúcou formou získavania základného imania spoločnosti. Vlastníci tohto typu akcií požívajú plné práva a musia plniť aj všetky povinnosti akcionára.

Práva akcionára:
- podieľať sa na riadení spoločnosti
- získavať podiel na zisku (dividendu)
- zachovanie pôvodného podielu na majetku spoločnosti
- zodpovedajúci podiel na likvidačnom zostatku

Povinnosti akcionára:
- v stanovenom termíne zaplatiť spoločnosti úplnú hodnotu akcií, ktoré upísal
- ručiť za záväzky spoločnosti do výšky ešte nesplatenej hodnoty akcií.

Nevýhodou je, že spravidla nemajú hlasovacie a odberné právo. Emisia prioritných akcií umožňuje spoločnosti získať dodatočný kapitál, aj keď drahšie. Zamestnanecké akcie sú osobitným druhom akcií, ktoré zvyšujú záujem zamestnancov o prosperitu spoločnosti a prispievajú k sociálnemu zmieruj. Ide o akcie na meno, ktoré môžu nadobúdať zamestnanci spoločnosti za zvýhodnených podmienok určených stanovami. Prevod akcií sa môže uskutočňovať len medzi zamestnancami spoločnosti.
Variant je finančným nástrojom a stelesňuje práva vlastníka variantu kúpiť pevne určený počet kmeňových akcií v priebehu stanoveného obdobia za vopred určenú cenu. Technika emisii akcií sa líši podľa charakteru akciovej spoločnosti. Malé akciové spoločnosti s akciami takmer vôbec neobchodujú, vlastní ich len malý počet ľudí. Voláme ich súkromné emisie. Akcie väčších spoločností, ktoré vlastní množstvo investorov, nazývame verejne vlastnené. S akciami sa bežne a pravidelne obchoduje na kapitálovom trhu. Akcie majú charakter verejne obchodovateľného cenného papiera.

3.2 Bankové úvery

Cudzie zdroje podnikateľ nadobúda predovšetkým ako úver v peňažnom ústave - v banke. Tu bude dôležité, aby podnikateľský projekt presvedčivo pôsobil na posudzovateľov - bankových expertov. Banka postupuje s maximálnou opatrnosťou a bude projekt skúmať predovšetkým z pohľadu reálnosti splatenia úveru, o ktorý sa podnikateľ uchádza. Dôležitú úlohu pri posudzovaní zohráva vlastný majetok podnikateľa vložený do podniku a jeho ďalšie záruky. Nároky na ručenie sú vysoké a preto veľa závisí od vytvorenia dôvery, kvality záruk a pod.
Porušenie úverovej zmluvy zo strany podnikateľa môže mať za následok jej zrušenie zo strany banky. Dôsledkom je povinnosť okamžite vrátiť dlžnú čiastku - t.j. listinu aj úroky inak hrozí exekúcia na založený majetok. Všetko sú to dôsledky ohrozujúce finančnú stabilitu podniku, resp. jej samotnú existenciu. Bankové úvery možno rozdeliť na :

a.) krátkodobé do 1 roka
b.) strednodobé do 5 rokov
c.) dlhodobé nad 5 rokov.

3.3 Dlhodobé a strednodobé úvery

Úver je pre podnik návratnou formou získavania cudzích externých zdrojov. Je to ekonomický vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý vzniká pri odovzdaní konkrétnej hodnoty na dočasné použitie, t. j. s podmienkou návratnosti. Za dlhodobé úvery sa považujú finančné zdroje získavané podnikmi úverovou formou na dobu prekračujúcu 4 - 6 rokov. Medzi dlhodobé úvery patria :

- úvery získané emisiou podnikových obligácií
- finančné úvery
- dlhodobé pôžičky na dlžný úpis

Obligácie sú cenné papiere vyjadrujúce dlžnícky záväzok podniku, ktorý ich vydal. Vydávajú sa spravidla na 10 - 20 rokov, ale inflácia dobu splatnosti skracuje. V priebehu dlhoročného využívania podnikových obligácií ako formy získavania dlhodobých finančných zdrojov, sa vyvinulo viacero ich foriem. Obligácie ako cenný papier musia mať isté náležitosti, ktoré sú uvedené na jej plášti. Sú to:

- názov a sídlo eminenta
- názov obligácie a jej číselné označenie
- nominálna hodnota obligácie
- spôsob určenia výnosu
- vyhlásenie eminenta, že dlhuje nominálnu hodnotu obligácie jej majiteľovi
- záväzok eminenta splatiť nominálnu hodnotu v istom termíne, vyplácať určený výnos v stanovených termínoch, spôsob týchto výplat a určenie platobného miesta
- pri obligáciách znejúcich na meno aj meno prvého majiteľa
- dátum vydania obligácie a podpisy oprávnených predstaviteľov eminenta
- údaj o povolení emisie príslušným orgánom