Úvod

Malé a stredné podnikanie plní význačnú úlohu vo všetkých krajinách s trhovou ekonomikou. Jeho dynamické rozvíjanie je jedným zo základných predpokladov funkčného ekonomického vývoja. Malé a stredné podniky svojou vysokou prispôsobivosťou dokážu pohotovo vyhovieť najnovším trendom v dopyte a uspokojovať požiadavky a očakávania i tých najnáročnejších odberateľov. Nemenej významnú úlohu zohrávajú malé a stredné podniky aj vo sfére tvorby nových pracovných miest a svojou zdravou rozpínavosťou pozitívne ovplyvňujú rozvoj zamestnanosti. Malé a stredné podnikanie je už aj na Slovensku nosným pilierom kompletného hospodárstva.
Pri založení podniku treba najskôr koncentrovať kapitál, s ktorým možno začať podnikateľskú činnosť. Pričom veľkosť tohto kapitálu závisí od odvetvia podnikania, konkrétnej výplne a rozsahu činnosti a od technickej a technologickej úrovne, s ktorou sa podnikanie spustí. Z takto determinovaného podnikateľského zámeru sa stanový potrebné majetkové zloženie. Na jej reálne stanovenie je potrebné ozrejmiť, aký bude kolobeh podnikového kapitálu, ako rýchlo sa budú investované finančné zdroje navracať späť v peňažnej forme. Na základe toho sa stanovuje, ako veľa kapitálu bude viazaného v investičnom majetku, vo výrobných zásobách, v zásobách nedokončených a v zhotovených výrobkov a v pohľadávkach. Začína normálny kolobeh spojený s podnikateľskou činnosťou. Postupne sa vytvorí charakter podnikových aktivít zodpovedajúcej štruktúre majetku. Financovanie podniku je proces získavania kapitálu, s ktorým podnik hospodári a s podporou ktorého realizuje svoju podnikateľskú činnosť.
Finančné požiadavky podniku delíme na požiadavky, ktoré vznikajú pri založení podniku a požiadavky vyplývajúce z jeho činnosti a ďalšieho vývoja.

1. Charakteristika

Podnik a podnikanie

Podnik je samostatná hospodárska jednotka, ktorá využívaním výrobných činiteľov vyrába výrobky alebo poskytuje služby určené na predaj. Ekonomicky a právne samostatná jednotka, ktorá existuje za účelom podnikania. Podľa Obchodného zákonníka je to súbor hmotných, nehmotných a osobných zložiek podnikania.
- hmotné zložky – fyzický kapitál a majetkové práva, ktorými podnik disponuje
- nehmotné zložky – obchodné meno, povesť (goodwill), postavenie na trhu, know-how, ochranná známka, ...
- osobné zložky – štruktúra a kvalifikácia zamestnancov
Podnikanie je sústavná činnosť, ktorú podnikateľ uskutočňuje samostatne, pod vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť, s cieľom dosiahnuť zisk (pričom všetky tieto znaky musia byť splnené súčasne)
Výsledkom podnikania môže byť zisk alebo strata. Subjekty podnikania (podnikateľské subjekty) - podnikať môžu fyzické osoby aj právnické osoby. Fyzická osoba je každý človek ako prirodzený nositeľ práv a povinností. Spôsobilosť na práva a povinnosti vzniká narodením a končí smrťou človeka. Fyzická osoba môže podnikať po splnení týchto predpokladov:
- dovŕšenie veku 18 rokov
- spôsobilosť na právne úkony
- bezúhonnosť
Právnická osoba je každý subjekt, ktorý má práva a povinnosti pričom nie je fyzická osoba. Je to útvar vytvorený ľuďmi, ktorý je podľa zákona považovaný za samostatný právny subjekt. Vzniká dňom zápisu do Obchodného registra alebo iného zákonom určeného registra. Podľa Obchodného zákonníka je podnikateľom:
- osoba zapísaná v Obchodnom registri
- osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia
- osoba, ktorá podniká na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov.
Členenie podnikov:

1.podľa výsledku podnikania
a) výrobné podniky – zhotovujú výrobky, podľa druhu výrobkov ich možno členiť:
- podniky prvovýroby
- podniky druhovýroby
b) podniky služieb – produkujú služby pre ďalšie podniky alebo obyvateľstvo:
- obchodné podniky, dopravné podniky, poisťovne, banky, hotely, reštaurácie, cestovné kancelárie, ...

2. podľa hospodárskeho odvetvia
- priemyselné podniky, poľnohospodárske podniky, stavebné podniky

3. podľa vlastníctva
- súkromné
- verejné (štátne)
- podniky so zmiešaným vlastníctvom
- družstevné
- so zahraničnou majetkovou účasťou
- a ďalšie

4. podľa organizačno-právnej formy
- podnik jednotlivca - živnosť
- obchodná spoločnosť – združenie 2 alebo viacerých podnikateľov

5. podľa veľkosti
Veľkosť podniku určuje: počet zamestnancov, obrat podniku, majetok podniku, kapitál, zisk
- na základe týchto kritérií rozoznávame:
- malé podniky – najviac 24 zamestnancov; väčšinou vo vlastníctve jedného podnikateľa alebo niekoľko málo vlastníkov.
- stredné podniky – najviac 500 zamestnancov
- veľké podniky – viac ako 500 zamestnancov; často sa vyskytuje v hutníctve, strojárstve, textilnom priemysle a chemickom priemysle

2. Štruktúra zdrojov podniku

Rozdelenie zdrojov v podniku by malo byť také, že krátkodobé úvery budú použité na úhradu tovarov a všetkých krátkodobých aktív a dlhodobé úvery a vklady budú použité na nákup zariadenia, budov a pozemkov, prípadne na splátky dlhodobých prenájmov. Je taktiež potrebné stanoviť, ako budú splatené úvery a pôžičky včítane úhrad úrokov, a to do určitej dohodnutej lehoty. Úroky budú v zmysle účtovnej legislatívy hradené z nákladov a splátka úveru z čistého zisku po zdanení. Vlastné zdroje podnikateľa, prípadne aj spoločníkov budú vkladom do pasív zdrojov základného imania podniku. Cudzie zdroje - úvery a pôžičky znižujú pomer medzi investíciami podnikateľa a celkovými pasívami podniku, čo je ukazovateľom pri rozhodovaní pre poskytovateľa úveru. Čím je viac cudzích zdrojov, tým je financovanie rizikovejšie a poskytovateľ týchto zdrojov bude postupovať opatrnejšie. Ďalšou skutočnosťou overenou v praxi je, že čím je počiatočný vlastný kapitál podniku vyšší, tým je predpoklad úspechu podniku taktiež vyšší. Súvisí to s už spomínaným efektom ochoty prijať podnikateľské riziko. Preto je dôležité, aby podnikateľ všetky zdroje zaisťoval v správnom vzájomnom pomere. Podnikateľ vkladá vlastné osobné zdroje do podniku s rizikom zhodným s rizikom úspechu prosperity jeho budúceho podniku.

2.1 Zdroje financovania podniku

Finančné zdroje podniku môžeme členiť z rozličných hľadísk pričom každé členenie bližšie charakterizuje istú stránku ich pôsobenia v podniku. Podľa účelu, na ktorý sú finančné zdroje určené, poznáme finančné zdroje ako kapitál a ako peniaze. O získavaní kapitálu hovoríme vtedy, keď zdroje slúžia na zriadenie, rozšírenie, modernizáciu alebo zveľadenie podniku, čiže sa investujú. Finančné zdroje ako peniaze slúžia na zabezpečenie platobnej schopnosti a likvidity podniku v priebehu jeho hospodárenia.
Z časového hľadiska delíme finančné zdroje na také, ktoré má podnik k dispozícii na neobmedzený čas (napr. základné imanie), dlhodobo (zdroje získané úverovou formou) a krátkodobo (úverové zdroje so splatnosť do 1 roka).
Z hľadiska vlastníctva členíme finančné zdroje podniku na vlastné a cudzie. Vlastnými zdrojmi sú interné zdroje, pôvodné a dodatočné vklady vlastníkov. Všetky tieto zdroje má vlastník trvalo k dispozícii a vytvárajú jeho vlastné imanie. Cudzie zdroje zahŕňajú všetky druhy úverov, pôžičiek a záväzkov, ako aj prípadnú nenávratnú finančnú pomoc, ktorú poskytuje podniku štátny rozpočet, účelové fondy a nadácie. Podľa prameňa, z ktorého finančné zdroje do podniku plynú, ich rozdeľujeme na interné a externé. Medzi interné zdroje patrí zisk po zdanení znížený o dividendy, odpisy z investičného majetku a zdroje uvoľnené pri zmenách majetkovej a finančnej štruktúry podniku.

3. Externé zdroje financovania podniku

V podmienkach trhového hospodárstva môžu podniky na financovanie svojich činností využívať širokú škálu zdrojov. Na financovanie podnikových aktivít sa často využívajú externé zdroje, hovoríme o externom financovaní. Za externé zdroje financovania sa považujú všetky zdroje, ktoré do podniku prichádzajú zvonka od iných subjektov, a to bez ohľadu na to, či ide o iné podniky, banky poisťovne, či štát. K externým zdrojom financovania patrí:
- vklad majiteľa a jeho ďalšie zvyšovanie
- dlhodobé a strednodobé úvery
- krátkodobé úvery
- osobitné formy financovania ako sú leasing, faktoring
- dotácie

3.1 Vklad majiteľa

Základným externým zdrojom, ktorým podnik získava vlastný kapitál pri svojom vzniku, je vklad majiteľa. Ak vpriebehu činnosti podniku vznikne ďalšia potreba kapitálu a podnik nemá k dispozícii dostatočné vlastné zdroje, môže dojsť k zvýšeniu vkladu majiteľov. Pričom forma vkladu a jeho prípadné zvyšovanie závisí od právnej formy podniku. V prípade individuálneho podnikania rozsah základného kapitálu a jeho zvyšovania závisí výhradne od finančných možností a rozhodnutí samotného majiteľa. Ak individuálny podnikateľ nemá potrebný vlastný kapitál na základné vybavenie, prípadne na zvýšenie kapitálovej základne, môže potrebný kapitál získať od tzv. tichého spoločníka. Podnik jednotlivca tým nadobúda formu tichej spoločnosti. Takéto zapojenie kapitálu sa robí na základe vzájomnej písomnej dohody.
Pre malé a stredné podniky je charakteristické podnikanie vo forme obchodných spoločností. Charakteristickým znakom spoločností tohto druhu je združovanie individuálnych kapitálov pomerne malého počtu spoločníkov za účelom spoločného podnikania. Účasť spoločníkov sa neobmedzuje len na vložený kapitál, ale spoločníci pri podnikaní aj osobne spolupracujú. Pri založení spoločnosti sa majetok vytvára z vkladov spoločníkov, pričom tieto vklady nemusia byť rovnaké. Kapitál sústreďujú
uzatváraním zmluvy so spoločníkmi vo forme a výške vneseného vkladu.
Špecifickým spôsobom získavajú základný kapitál akciové spoločnosti. Základný kapitál takejto spoločnosti sa člení na akcie. Akcie sa po emisii umiestňujú na kapitálovom trhu. Akcia je majetkový cenný papier vyjadrujúci vlastnícke právo. Majiteľ akcie je spoluvlastníkom majetku akciovej spoločnosti. Emisia kmeňových akcií je rozhodujúcou formou získavania základného imania spoločnosti. Vlastníci tohto typu akcií požívajú plné práva a musia plniť aj všetky povinnosti akcionára.

Práva akcionára:
- podieľať sa na riadení spoločnosti
- získavať podiel na zisku (dividendu)
- zachovanie pôvodného podielu na majetku spoločnosti
- zodpovedajúci podiel na likvidačnom zostatku

Povinnosti akcionára:
- v stanovenom termíne zaplatiť spoločnosti úplnú hodnotu akcií, ktoré upísal
- ručiť za záväzky spoločnosti do výšky ešte nesplatenej hodnoty akcií.

Nevýhodou je, že spravidla nemajú hlasovacie a odberné právo. Emisia prioritných akcií umožňuje spoločnosti získať dodatočný kapitál, aj keď drahšie. Zamestnanecké akcie sú osobitným druhom akcií, ktoré zvyšujú záujem zamestnancov o prosperitu spoločnosti a prispievajú k sociálnemu zmieruj. Ide o akcie na meno, ktoré môžu nadobúdať zamestnanci spoločnosti za zvýhodnených podmienok určených stanovami. Prevod akcií sa môže uskutočňovať len medzi zamestnancami spoločnosti.
Variant je finančným nástrojom a stelesňuje práva vlastníka variantu kúpiť pevne určený počet kmeňových akcií v priebehu stanoveného obdobia za vopred určenú cenu. Technika emisii akcií sa líši podľa charakteru akciovej spoločnosti. Malé akciové spoločnosti s akciami takmer vôbec neobchodujú, vlastní ich len malý počet ľudí. Voláme ich súkromné emisie. Akcie väčších spoločností, ktoré vlastní množstvo investorov, nazývame verejne vlastnené. S akciami sa bežne a pravidelne obchoduje na kapitálovom trhu. Akcie majú charakter verejne obchodovateľného cenného papiera.

3.2 Bankové úvery

Cudzie zdroje podnikateľ nadobúda predovšetkým ako úver v peňažnom ústave - v banke. Tu bude dôležité, aby podnikateľský projekt presvedčivo pôsobil na posudzovateľov - bankových expertov. Banka postupuje s maximálnou opatrnosťou a bude projekt skúmať predovšetkým z pohľadu reálnosti splatenia úveru, o ktorý sa podnikateľ uchádza. Dôležitú úlohu pri posudzovaní zohráva vlastný majetok podnikateľa vložený do podniku a jeho ďalšie záruky. Nároky na ručenie sú vysoké a preto veľa závisí od vytvorenia dôvery, kvality záruk a pod.
Porušenie úverovej zmluvy zo strany podnikateľa môže mať za následok jej zrušenie zo strany banky. Dôsledkom je povinnosť okamžite vrátiť dlžnú čiastku - t.j. listinu aj úroky inak hrozí exekúcia na založený majetok. Všetko sú to dôsledky ohrozujúce finančnú stabilitu podniku, resp. jej samotnú existenciu. Bankové úvery možno rozdeliť na :

a.) krátkodobé do 1 roka
b.) strednodobé do 5 rokov
c.) dlhodobé nad 5 rokov.

3.3 Dlhodobé a strednodobé úvery

Úver je pre podnik návratnou formou získavania cudzích externých zdrojov. Je to ekonomický vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý vzniká pri odovzdaní konkrétnej hodnoty na dočasné použitie, t. j. s podmienkou návratnosti. Za dlhodobé úvery sa považujú finančné zdroje získavané podnikmi úverovou formou na dobu prekračujúcu 4 - 6 rokov. Medzi dlhodobé úvery patria :

- úvery získané emisiou podnikových obligácií
- finančné úvery
- dlhodobé pôžičky na dlžný úpis

Obligácie sú cenné papiere vyjadrujúce dlžnícky záväzok podniku, ktorý ich vydal. Vydávajú sa spravidla na 10 - 20 rokov, ale inflácia dobu splatnosti skracuje. V priebehu dlhoročného využívania podnikových obligácií ako formy získavania dlhodobých finančných zdrojov, sa vyvinulo viacero ich foriem. Obligácie ako cenný papier musia mať isté náležitosti, ktoré sú uvedené na jej plášti. Sú to:

- názov a sídlo eminenta
- názov obligácie a jej číselné označenie
- nominálna hodnota obligácie
- spôsob určenia výnosu
- vyhlásenie eminenta, že dlhuje nominálnu hodnotu obligácie jej majiteľovi
- záväzok eminenta splatiť nominálnu hodnotu v istom termíne, vyplácať určený výnos v stanovených termínoch, spôsob týchto výplat a určenie platobného miesta
- pri obligáciách znejúcich na meno aj meno prvého majiteľa
- dátum vydania obligácie a podpisy oprávnených predstaviteľov eminenta
- údaj o povolení emisie príslušným orgánom

Finančné úvery sa poskytujú vo viacerých formách:

a.) termínované pôžičky slúžia najčastejšie na financovanie rozvojových potrieb podniku, označuje sa ako investičný úver. Môžu byť určené aj na krytie potrieb prevádzkového charakteru. Prostriedky na splácanie sa majú vytvárať z výnosov úverovaných objektov. Pre vysokú rizikovosť úveru, veritelia spravidla požadujú krytie prvotriednou osobou alebo majetkovou zárukou. Obmedzuje sa objem úveru a lehota splatnosti. Termínované pôžičky sa poskytujú na 1 - 10 rokov, splácajú sa postupne v priebehu celého trvania dlhu.
b.) pôžičky poskytované formou hypotekárnych záložných listov. Ide o úvery poskytované na nákup, výstavbu, rekonštrukciu a údržbu nehnuteľností. Podnik, ktorý chce získať dlhodobý úver ponúkne banke ako záruku istý nehnuteľný majetok. Banka zaťaží tento majetok hypotékou. Ak by dlžník nesplnil záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy, má banka právo príslušné nehnuteľnosti predať a uhradiť tak svoju pohľadávku.
c.) pôžičky v rámci revolvingového systému sú osobitnou úverovou formou. Podstatou je, že získaný krátkodobý úver sa spláca z ďalšieho krátkodobého úveru a nadobúda tým charakter dlhodobého úveru. Revolvingové úverovanie dlhodobejších potrieb je z hľadiska podnikovej likvidity veľmi riskantné a aj drahé
d.) exportný úver je osobitnou formou poskytnutia preddavku na zahraničnú pohľadávku exportéra.

Strednodobé úvery sa poskytujú na 1 - 4 roky. Najrozšírenejšie sú dodávateľské úvery. Tieto poskytujú dodávatelia strojov a zariadení svojim odberateľom v naturálnej forme s cieľom zvýšiť odbyt svojich výrobkov. Po poskytnutí tejto formy úveru zariadenie buď prechádza do vlastníctva odberateľa alebo sa odberateľ stáva vlastníkom až po uhradení poslednej splátky dodávateľovi.

3.4 Krátkodobé úvery

Krátkodobé úvery sú určené na krátkodobé preklenovanie nesúladu medzi potrebu zdrojov financovania a ich disponibilnou výškou. Lehota splatnosti je do 1 roka. Medzi hlavné formy krátkodobých úverov patrí:

- obchodný úver
- stále pasíva
- preddavky od odberateľov
- komerčné papiere
- krátkodobé bankové úvery

Obchodný úver ako najstaršia forma úveru, je charakteristický tým, že odberateľ zaplatí dodávateľovi za tovar alebo služby až po uplynutí dohodnutej lehoty. Písomným dokladom o uzavretí tejto zmluvy je faktúra. Obchodný úver má výhody tak pre dodávateľa ako aj pre odberateľa (nemusí mať okamžite k dispozícii peňažné prostriedky). Pri úvere je úrok zakalkulovaný do ceny tovaru.
Stále pasíva sú úverovým zdrojom financovania, ktoré sa v podniku dočasne uvoľňujú a pri nepretržitosti reprodukčného procesu majú trvalý charakter. Vznikajú v dôsledku právnych úprav. Podnik má tieto zdroje financovania k dispozícii bezúročne. Ide hlavne o:

-záväzky voči zamestnancom
-záväzky voči štátnemu rozpočtu

Záväzky voči zamestnancom vznikajú v podniku, lebo k vynakladaniu práce dochádza denne. K jej zúčtovaniu dochádza posledný deň v mesiaci, ale výplata miezd sa uskutočňuje až s niekoľkodenným oneskorením. Záväzky voči štátnemu rozpočtu vyplývajú z predpisov upravujúcich odvod daní. Medzi vznikom, zúčtovaním a odvodom daní do štátneho rozpočtu je určité obdobie, počas ktorého podnik disponuje s peňažnými prostriedkami, ktoré má odviesť formou daní. V tomto prípade štát bezúročne financuje podnik.
Preddavky od odberateľov sa praktizujú hlavne v tých odboroch podnikania, kde sa výroba finálneho produktu vyžaduje dlhú dobu alebo kde sa vyrábajú produkty ťažko realizovateľné iným odberateľom. Pre dodávateľa predstavuje preddavok bezúročný zdroj financovania a zabezpečenie si odberateľa. Komerčné papiere predstavujú krátkodobý platobný prísľub, obchodovateľný na trhu. Podnik získava úver tak, že edituje príslušné cenné papier.
Krátkodobé bankové úvery poskytujú podnikom obvodné banky v týchto hlavných formách:

- kontokorentný úver
- krátkodobá účelová pôžička
- lombardný úver
- neskonaný úver
- prevzatie úverovej záruky

Kontokorentný úver slúži predovšetkým na prekonanie krátkodobých platobných ťažkostí, t. j. na krátkodobé zlepšenie platobnej schopnosti a likvidity podniku. Poskytuje sa na bežnom účte podniku tým, že podnik môže do dohodnutej výšky ísť do debetu.
Účelová pôžička sa poskytuje na konkrétny účel. Banka každú žiadosť hodnotí samostatne a v závislosti od miery rizika určuje aj spôsob ručenia a úrokovú mieru.
Lombardný úver poskytuje banka podnikom proti záruke obchodovateľného majetku. Ak podnik nespláca úver v dohodnutých termínoch, môže banka lombard predať a výnos použiť na splatenie úveru. Zárukou na lombardný ver môžu byť cenné papiere, zmenky zásoby.
Neskonaný úver sa poskytuje odkúpením zmenky, znejúcej na rad klienta pred termínom jej splatnosti. Banka sa zaručí za záväzky podniku a tým, zvýši úverovateľnosť podniku a umožní mu získať peňažné prostriedky od iného subjektu. Banka preberá riziko, že ak podnik úver nesplatí, bude ho musieť splatiť sama. Za znášanie rizika si banka účtuje provízie.

3.5 Osobitné formy financovania

Pri faktoring ide o odkúpenie krátkodobých pohľadávok ktoré vznikajú prevažne pri dodávkach tovaru konečnej spotreby a pri dodávkach pre výrobnú spotrebu. Podnik predá pohľadávku pred jej splatnosťou faktorovi (špeciálna finančná inštitúcia alebo banka). Poznáme dva typy faktoring:

a.) skrytý - dlžník nevie o predaji svojho záväzku veriteľom faktorovi, zaplatí
b.) otvorený - veriteľ odpredaj pohľadávky faktorovi oznámi dlžníkovi. Faktoring sa považuje za spôsob krátkodobého financovania, ktorý je spojený s obchodným úverom.

Forfaiting je formou financovania exportných pohľadávok. Vývozca predá svoju pohľadávku v zahraničí forfaitérovi za cenu, ktorá je nižšie o odmenu forfaitérovi ako nominálna hodnota pohľadávky. Tým vývozca získa peniaze ešte pred splatnosťou pohľadávky a zbaví sa rizika, že odberateľ načas, alebo vôbec nezaplatí. Toto riziko preberá forfaitér. Poznáme dva základné druhy forfaitinger:

a.) forfaiting týkajúci sa exportných pohľadávok majúcich formu zmenky
b.) forfaiting týkajúci sa pohľadávok, ktoré nie sú kryté zmenkou. Forfaiting možno charakterizovať ako spôsob dlhodobého a strednodobého + úverovania vývozu.

Leasing možno definovať z dvoch hľadísk. Z vecného hľadiska ide o prenájom tovaru dlhodobej spotreby zákazníkom, ktorí ho používajú za úplatu. Z finančného hľadiska predstavuje leasing špeciálnu formu úverového krytia dlhodobých potrieb nájomcov.
Leasing poznáme:

a.) operatívny - je typom transakcie, pri ktorej sa určitá zložka majetku prenajíma na obdobie kratšie, než je životnosť prenajímaného majetku. Po uplynutí doby, na ktorú sa leasingová zmluva uzavrela, neprechádza predmet leasingu do vlastníctva nájomcu
b.) finančný - možno charakterizovať dlhodobosťou nájomného vzťahu. Doba prenájmu zhŕňa podstatnú časť doby životnosti prenajímaného majetku a v zásade končí jeho prevodom do vlastníctva nájomcu. Prenajímateľ prenáša na nájomcu rizika plynúce z vlastníctva.
Leasingovú zmluvu nemôže žiadny z partnerov vzťahu jednostranným konaním zrušiť.

3.6 Dotácie

Dotácie sú nenávratné zdroje financovania, sú zároveň ekonomickým nástrojom, prostredníctvom ktorého štát alebo iný územný celok podporuje presadzovanie svojich zámerov. Formy a spôsoby poskytovania dotácií môžu byť rôznorodé, spravidla ich členíme na priame a nepriame. Priame dotácie znamenajú prísun peňažných prostriedkov do podniku. Môže ísť o:

- cenové príplatky, ktoré zvyšujú tržby podniku, používajú sa hlavne pri intervenovaní ciev poľnohospodárskych produktov
- exportné prémie, ktoré vyrovnávajú exportérom rozdiel medzi cenou na svetových a domácich trhoch
- investičné dotácie, ktoré nemajú za cieľ podporovať aktivitu investorov
- iné priame formy dotovania s presným účelovým určením. Nepriame dotácie znamenajú zníženie podnikových výdavkov.

Hlavné formy sú:

- daňové úľavy, t. j. zníženie alebo úplné odpustenie platenia dane. Zvýhodnenie sa robí najčastejšie tak, že sa určia čiastočne alebo úplne odpočítateľné položky z daňového základu
- bezúročné pôžičky a pôžičky so zníženou úrokov sadzbou, pri ktorých sa zo štátneho rozpočtu príslušným úverujúcich inštitúciám uhradzuje rozdiel medzi normálnou výškou úrokov a zvýhodnenou sumou úrokov
- štátne garancie úverov poskytovaných podnikom do málo výnosných odborov podnikania. Pri tejto forme pomoci dochádza k čerpaniu rozpočtových prostriedkov až v prípade uplatnenia nároku veriteľa na garanciu úveru.
- bezplatné poradenstvo a poskytovanie informácii hlavne
pre malé a stredné podniky
- poskytovanie výhodných štátnych objednávok

Pri podporovaní rozvoja ekonomiky sa môžu využívaním dotácií dosiahnuť určité pozitívne výsledky, aj keď je nutnosť administratívnej kontroly pri poskytovaní a používaní dotácií. V záujme oživenia ekonomiky je opodstatnené poskytovanie dotácií hlavne malým a stredným podnikom.

4. Štrukturálne fondy

Využívanie štrukturálnych fondov ja podmienené dodržiavaním štyroch princípov:

-koncentrácie
- programovania
- partnerstva
- doplnkovosti

4.1 Princípy fungovania

Princíp koncentrácie znamená, že podpora je zameraná na jasne definované priority.
Princíp programovania znamená, že podporene projekty musia byt súčasťou strategických plánov a nie individuálne, vzájomne nesúvisiace a nesystematické aktivity.
Princíp partnerstva znamená, že programovanie a monitoring využívania štrukturálnych fondov musia byt vykonávané v súčinnosti vlád členských štátov, samospráv a sociálno-ekonomických partnerov, vrátane mimovládnych organizácií.
Princíp doplnkovosti znamená, že finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov by mali vhodne dopĺňať finančné zdroje členského štátu a nemali by ich nahrádzať. Povinnosť členských štátov spolufinancovať programy ma princíp posilniť.

4.2 Hlavné finančné nástroje európskej regionálnej politiky

Sú štyri štrukturálne fondy:

- európsky fond regionálneho rozvoja
- európsky sociálny fond
- riadiaca sekcia Európskeho poľnohospodárskeho a garančného fondu
- finančný nastroj na riadenie rybolovu

Príspevky do týchto fondov od začiatku 90-tych rokov výrazne vzrástli: z 8 miliárd eur ročne v roku 1989 na 32 miliárd eur v roku 1999.Pre roky 2000 až 2006 bolo na všetky štyri štrukturálne fondy vyčlenených spolu až 195 miliárd eur.
Nárok na využívanie štrukturálnych fondov majú iba členské krajiny EÚ a programujú sa na sedem ročné obdobia. Pre Slovensku republiku bola potvrdená výška prostriedkov zo štrukturálnych fondov na obdobie rokov 2004-2006 v celkovej výške 1050,3 miliardy eur.
Napriek tomu, že všetky štyri štrukturálne fondy pôsobia spoločné, každý ma svoje špecifické tematické oblasti. Štrukturálne fondy nefinancujú individuálne projekty, ale viac ročné programy regionálneho rozvoja, ktoré spoločne pripravujú regióny, členské štáty a Európska komisia. Programy sú pripravene podľa spoločenských východísk navrhnutých Európskou komisiou pre EÚ ako celok.
Štrukturálne fondy však nepredstavujú jediný zdroj financovania v rámci rozpočtu EÚ. Pretože Španielsko, Grécko, Írsko a Portugalsko majú v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ nevyhovujúcu infraštruktúru v oblasti dopravy a životného prostredia, finančná pomoc týmto krajinám prúdi aj cez špeciálny Kohézny fond. Tento fond poskytuje priame finančné prostriedky na individuálne projekty zamerane na zlepšenie životného prostredia a rozvoj dopravných sieti. Kohézny fond ma v rokoch 2000 až 2006 k dispozícii asi 2,5 miliardy eur ročné, čo je celkovo 18 miliárd eur.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

PDP