Komoditné burzy

Komoditné burzy

1.CHARAKTERSTIKA BURZY, KOMODITY A KOMODITNEJ BURZY

1.1.Charakteristika burzy
Burza je osobitný druh organizovaného trhu, na ktorom predávajúci, kupujúci a spravidla aj sprostredkovatelia (tzv. brokeri, makléri, senzáli, dealeri, jobberi a podobne) uskutočňujú obchody istých zastupiteľných objektov (cenných papierov, tovarov, devíz, valút, poistiek, služieb a podobne) alebo práv na tieto objekty, pričom:
•tieto objekty obchodu musia byť na obchodovanie na burze pripustené („kótované“)
•tieto objekty obchodu nie sú na tomto organizovanom trhu fyzicky k dispozícii (alebo dokonca ešte ani neexistujú)
•tento organizovaný trh sa koná pravidelne na určitom mieste a v určitom čase
•podmienky tohto organizovaného trhu sú štandardizované
•tento organizovaný trh je pod štátnym alebo medzinárodným dohľadom
Na burze sa sústreďuje dopyt a ponuka po obchodovanom objekte, a to je nakoniec aj účel burzy.

1.2.Burzová terminológia
Cena tovaru obchodovaného na burze sa nazýva kurz. Objekt pripustený na oficiálne obchodovanie na burze sa nazýva kótovaný, čiže riadne zaznamenaný (napr. v kurzovom lístku). Najmenšie množstvo tovaru, s ktorým možno na burze obchodovať (čiže s ktorého násobkami sa obchoduje), je tzv. uzávierka. Oficiálne obchody sa uzatvárajú v tzv. parkete (angl. ring; ohradené miesto len pre členov burzy a sprostredkovateľov), ostatné v tzv. kulise, čo je zvyšok burzového priestoru.


1.3.Charakteristika komodity
Komodita – druh, tovaru, ktorý sa v zahraničnom obchode stáva predmetom kúpy čí predaja- dovozu alebo vývozu.
Komodita vo všeobecnom význame je tovar, predmet obchodu, tovarová položka, spravidla primárny produkt ako vlna, bavlna, káva, obilie, meď, cín, uhlie atď. Používanie tohto pojmu sa väčšinou viaže na hromadné tovary a na zahraničný obchod. V ekonomických teóriách sa komoditou rozumie hmotný tovar alebo služby, ktoré pramenia z procesu výroby (produkcie).


1.4.Charakteristika komoditnej burzy
Komoditná burza je burza na ktorej sa obchoduje s určitými komoditami (s poľnohosp. plodinami a surovinami). Je organizovaná na členskom základe ( obchodujú len členovia burzy, ostatní obchodníci obchodujú výhradne cez členov burzy).
Predmet obchodovania: veľko-komoditné tovary (pšenica, cukor), zastupiteľné (vzorky); fyzická neprítomnosť tovaru na burze.
Podstata existencie komoditnej burzy je v možnosti špekulácie s pohybom ceny tovaru a nie reálny predaj a kúpa.
ZÁKON č. 229 z 23. apríla 1992 o komoditných burzách v znení zmeny zákona č. 249/1994 definuje komoditnú burzu ako:
•Komoditnou burzou je právnická osoba zriadená podľa tohto zákona (ďalej len "burza") na organizovanie burzových obchodov s tovarom, ktorý nie je predmetom burzového obchodu podľa osobitného zákona (ďalej len "komodity").
•Burza zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Členovia burzy, ktorí sú povinní vložiť vklad alebo platiť členský príspevok, ručia za záväzky burzy do výšky svojho nesplateného vkladu, prípadne do výšky nesplatené ho členského príspevku. Rozsah ďalšieho ručenia členov burzy, ktorí sú povinní platiť členský príspevok, môže určiť štatút burzy (ďalej len "štatút").
•Prípadný zisk z činnosti burzy nemožno za jej trvania rozdeliť medzi zakladateľov ani iných členov burzy a možno ho použiť len na zabezpečenie ďalšieho rozvoja burzy.
•Iné osoby než burzy zriadené podľa tohto zákona môžu vo svojom obchodom mene alebo názve použiť označenie "burza", len ak tak ustanovuje osobitný zákon.)

2.KOMODITNÉ BURZY
2.1.História obchodovania s komoditami a história vzniku komoditných búrz
Počiatok obchodu ako ho dnes poznáme siaha do obdobia staroveku, kedy bol obchod založený čisto na výmene tovaru za tovar (komodita za komoditu). Už Staroveká Sumerská civilizácia bola známa zavedením prostriedku výmeny – takzvaných komoditných peňazí, ktoré slúžili ako prostrednícky článok medzi výmenou dvoch tovarov. Vo svojej podstate plnili funkciu novodobých peňazí. Sumerom sa teda pripisuje objav komoditných peňazí a trhom komodít. Princíp ich obchodovania spočíval v tom, že vytvorili akúsi obdobu kontraktov medzi dodávateľmi a odberateľmi tovarov vo forme malých hlinených nádob, ktoré obsahovali malé sošky oviec alebo kôz ako stvárnenie tovaru s ktorým sa obchodovalo.
Tieto nádoby vyjadrovali záväzok predávajúceho na dodávku určitého druhu tovaru, ktorého množstvo vyjadrovalo číslo na povrchu nádoby a počet sošiek vo vnútri. Navyše je známe, že súčasťou týchto “kontraktov” bol aj prísľub o dodávke tovaru v presne určenom termíne.
Tento spôsob obchodovania sa po čase transformoval do podoby prísľubov na rovných tabuľkách. Tu je možné badať začiatky akéhosi komoditného účtovania.
Iný zdroj uvádza, že história obchodovania s komoditami siaha až po rok 6000 pred Kristom v starovekej Číne.
Avšak, prvé skutočne dochované doklady týkajúce sa komoditných obchodov sa vzťahujú k Japonsku., kde sa tento obchodný inštrument používal k zaisteniu úrody ryže niekedy okolo 17. storočia. Aj keď od tej doby uplynulo niekoľko storočí, princíp japonských ryžových komoditných obchodov zostal veľmi podobný tomu, ktorým sa obchodujú komodity dnes.


2.2.Princíp obchodovania komodít japonských pestovateľov ryže a vznik obchodu s futures kontraktmi
Cieľom japonských pestovateľov ryže bolo zaistiť financovanie sezónneho pestovania ryže. Ak farmári chceli vypestovať určité množstvo ryže s cieľom neskôr túto ryžu s patričným ziskom predať, potrebovali nutne určitý kapitál, z ktorého by samotné pestovanie ryže financovali (náklady na mzdy, náklady na sadzbu, ošetrovanie a zber úrody, a pod.) Ak však ryžový farmári potrebné financie nemali, existovala tu možnosť určitým spôsobom “pred-predať” ešte pred samotným vypestovaním. Povedzme, že ryžový farmár vedel, že za cenu XY dokáže vypestovať 100 ton ryže. Istý odberateľ (napríklad vlastník siete obchodov) zase vedel, že bude budúci rok potrebovať týchto 100 ton ryže. Oba sa teda dohodli, že farmár zaistí pre odberateľa 100 ton ryže, ktorá bude farmárom dodaná v určitom konkrétnom termíne budúceho roku a obchodník za ňu zaplatí dopredu dohodnutú cenu (pre farmára bola akceptovateľná taká cena, ktorá pokryla jeho výrobné náklady + zahrňovala patričný profit). Táto dohoda bola samozrejme výhodná pre obe strany farmár mal istého kupca ešte pred tím ako vôbec začal ryžu pestovať a obchodník presne vedel koľko za 100 ton ryže zaplatí budúci rok. Ich dohoda bola následne zapečatená zmluvou, ktorá sa dnes nazýva futures kontrakt. S touto zmluvou potom mohol pestovateľ ísť do prvej banky a na základne tejto zmluvy, ako listiny, a získať úver k financovaniu pestovania ryže. Postupom času sa však začalo ukazovať, že nie vždy je tento spôsob uzatvárania futures obchodov pre obe strany skutočne výhodný mohla sa napríklad stať, že ten rok, v ktorom farmár pestoval ryžu pre vopred stanoveného odberateľa, bolo ryže celkovo nedostatok a tak cena ryže prudko vyletela nahor. Náš farmár si potom pravdepodobne tĺkol hlavu o stenu, pretože svoju úrodu bol povinný predať za vopred dohodnutú cenu a to i napriek tomu , že cena úrody mala v tej dobe niekoľkonásobne vyššiu hodnotu. Na druhej strane, obchodník, ktorý futures kontrakt s farmárom uzavrel si mohol mydliť ruky, pretože vedel, že za svoju ryžu zaplatí omnoho menej, než bola momentálna cena ryže na trhu a tak mohol predať svoju ryžu s tučným ziskom.
Netrvalo teda dlho a zrazu niekto prišiel s myšlienkou , že by bolo možné obchodovať so samotnými futures kontraktmi. Napríklad, ak by náš farmár vedel, že úroda bude tohto roku zlá a cena ryže vzrastie, mohol by sa svojho kontraktu zbaviť, predať ho s patričným ziskom inému farmárovi (ktorý nutne potreboval nejaký kontrakt kvôli pôžičke od banky) a zbaviť sa tak svojho záväzku. Takisto mohol však špekulovať i náš obchodník: ak tušil, že úroda bude zlá, mohol po celom Japonsku vo svojej predvídavosti uzatvoriť obrovské množstvo futures kontraktov, ktoré v momente , keď cena ryže vzrástla, samozrejme tiež vzrástla cena futures kontraktov. Obchodník si tak mohol nechať len jeden kontrakt potrebný pre svoje podnikanie. Ostatné kontrakty predal s tučným ziskom tím, ktorí ryžu nutne potrebovali.
Postupom času sa nakoniec ukázalo, že futures kontrakty sú skvelým spôsobom rýchleho zbohatnutia. Futures kontrakty začali nakupovať I ľudia, ktorý nemali o pestovaní ryže ani poňatia a v skutočnosti žiadnu ryžu nepotrebovali. Kontrakty však nakupovali v nádeji, že ďalší rok bude úroda zlá a oni svoje lacno nakúpené kontrakty budú môcť predať s patričným ziskom. Ak však bola úroda naopak dobra a cena ryže sa dostala na svoje minima, zbavovali sa títo špekulanti svojich futures kontraktov so značnou stratou.

2.3.Dôvod vzniku komoditných búrz
Na trhu komodít sa obchoduje s veľkými sumami peňazí preto bolo potrebné ustanoviť isté pravidlá, ktoré by boli záväzné pre všetkých obchodníkov na burze a aby sa tým obišli možné komplikácie pri uzatváraní futures kontraktov, neplnenie povinností vyplývajúcich z uzatvorených zmlúv, ochrana obchodníkov pred možnými podvodmi v týchto obchodoch. Burza tiež zabezpečuje dodanie komodity v dohodnutej kvalite a kvantite. Ďalšími dôvodom bolo tiež zabezpečenia systematického a technického zaistenia obchodov pre čo najrýchlejšie uzatváranie obchodov a ich vysporiadavanie.


2.4.Prvé komoditné burzy
Aj keď objavenie obchodu s komoditami a jeho rozvoj môžeme pripísať či už Sumerom, Číňanom alebo Japoncom, história moderného futures obchodovania začala v Chicagu, USA na začiatku 19 storočia. Chicago sa nachádza blízko jazier Great Lakes, v blízkosti obrovských území fariem. Preto sa toto mesto stalo prirodzeným centrom pre transport, distribúciu a obchodu s poľnohospodárskymi plodinami a dobytkom.
V roku 1848 bola sformovaná prvá burza sprostredkujúca obchod s futures kontraktmi Chicago Board of Trade (CBOT), Obchodovalo sa s forwardovými kontraktmi v prípade kukurice, avšak v roku 1865, boli predstavené štandardizované futures kontrakty, prostredníctvom, ktorých sa obchoduje dodnes. V roku 1874 bola založená The Chicago Produce Exchange, ktorá bola roku 1898 premenovaná na Chicago Mercantile Exchange (CME). Roku 1972 bola sformovaná divízia International Monetary Market (IMM), ako súčasť CME. IMM obchoduje so zahraničnými menami ako sú: British pound, Canadian dollar, Euro, Japanese yen, Mexican peso a iné.


2.5.Dnešné najvýznamnejšie komoditné burzy a predmet obchodovania na nich
Vybrané U.S. Futures burzy
•CBOE Futures Exchange (CFE) - indexy
•Chicago Board of Trade (CBOT) - poľnohosp. produkty a drahé kovy
•Chicago Mercantile Exchange (CME) - prevažuje obchod s cudz. menami
•COMEX Division of NYMEX (COMEX) - kovy
•Intercontinental Exchange (IPE/ICE) - energetické suroviny
•Kansas City Board of Trade (KCBOT) - obilniny
•Minneapolis Grain Exchange (MGE) - obilniny
•New York Board of Trade (NYBOT) - indexy, kakao, káva, bavlna ...
•New York Mercantile Exchange (NYMEX) - energetické suroviny a kovy
Vybrané svetové futures burzy

•Euronext LIFFE (LIFFE) - kakao, káva, cukor ...
•International Petroleum Exchange (IPE/ICE) - energetické suroviny
•London Metal Exchange (LME) - kovy
•Tokyo Commodity Exchange (TOCOM) - energ. suroviny, kovy guma...
•Tokyo Grain Exchange (TGE) - sójové boby, kukurica, káva
•Winnipeg Commodity Exchange (WCE) - obilniny


2.6.Všeobecná organizačná štruktúra komoditných búrz
Organizačná forma – usporiadanie búrz
Na čele burzy je burzová správa (riaditeľská rada), ktorá menuje prezidenta burzy. Orgány burzy sú:
- Valné zhromaždenie účastinárov burzy
- Burzová komora
- Dozorná rada
- Revízori účtov
Základné princípy fungovania burzy sú určené štatútom burzy a štatutárnym orgánom je burzová komora.
Štatút burzy stanovuje:
- burzový poriadok
- zásady uskutočňovania burzových obchodov
- podmienky kotácie (zapísania) CP na burzu
- čas a miesto burzových obchodov
- práva a povinnosti návštevníkov búrz
- spôsob riešenia sporov vzniknutých pri burzových obchodoch
Burzová komora (chamber):
- riadi prevádzku burzy
- dbá, aby sa pri jej činnosti dodržiavali právne predpisy
- udeľuje súhlas na predaj akcií burzy
- určuje dni a hodiny burzového obchodu
- vymedzuje práva a povinnosti účastníkov burzového obchodu
- určuje spôsoby a druhy burzových obchodov
- konkretizuje podmienky pre prijatie CP na burzové obchody
- zverejňuje kurzy CP
- udeľuje oprávnenie uskutočnenia burzových obchodov
Burzový parket – miesto na burze, kde sa uskutočňujú oficiálne obchody s CP, s ktorými sa môže oficiálne na burze obchodovať.


2.7.Účastníci burzového obchodu
Vzhľadom na činnosť burzy môžu na ňu vstúpiť len tí, ktorí majú povolenie od burzových orgánov. Podľa jednotlivých búrz a ich špecifík môžeme tiež hovoriť, že burzové orgány presne definujú, ktoré osoby resp. inštitúcie majú na burzu prístup.
1. makléri (brokers) – vystupujú na burze ako sprostredkovatelia a sú zástupcami maklérskych firiem, ktoré sú členmi burzy. Majú právo uzatvárať transakcie ich menom a na účet klientov. Nemôžu robiť obchody na vlastný účet.
2. burzoví obchodníci – ako fyzické osoby sú reprezentantmi jednotlivých spoločností a bánk a realizujú už obchody na vlastný účet. Vzhľadom na to, že sa špecializujú na určitý druh CP, označujú sa často ako špecialisti. Pôsobia najmä na anglo – saských burzách.
3. burzoví úradníci – reprezentujú firmy a majú oprávnenie uzatvárať transakcie v mene firmy a na ich účet. Ide najmä o kompetentných pracovníkov bánk a firiem.
4. hostia – predstavujú osoby, ktoré sa nemôžu zúčastňovať burzových obchodov.

3.OBCHODOVANIE KOMODÍT NA BURZÁCH
3.1.Základné princípy obchodovania s komoditami
Po celom svete existujú dve základné skupiny účastníkov termínových obchodov:
1. istiace sa subjekty ( hedgers ) – výrobné spoločnosti, poisťovne, penzijné fondy, investičné fondy …

2. súkromný a inštitucionálny investori ( špekulanti ) – špekulujú na pohyb cien za účelom dosiahnutia zisku. Uzatvárajú svoje pozície pred termínom dodania ( expiration date ) konkrétnej komodity.

Odborníci odhadujú, že reálne sa naplní predmet kontraktu fyzickou dodávkou iba v 1 – 5% týchto termínových obchodov. Zvyšok obchodov vykonajú banky a brokerské domy, manažéri investičných fondov a súkromný investori, ktorí nemajú najmenší záujem na fyzickej kúpe/predaji určitej komodity, ale investujú do futures kontraktov za účelom dosiahnutia maximálneho zisku pri pohybe cien.
Burzová špekulácia má 2 základné formy:
1/ špekulácia na vzostup kurzu (á la Hausse)
2/ špekulácia na pokles kurzu (á la Baisse)
Tí, ktorí špekulujú nad vzostupom kurzu sa nazývajú Haussisti. Táto špekulácia spočíva v tom, že Haussista kupuje CP za súčasný kurz s nádejou, že kurz CP stúpne k termínu dodávky, t. j. bude ich môcť predať za vyšší kurz – tak dosiahne zisk. Za znak majú „BULLS.“ Baissista ráta s poklesom kurzu. CP predá za súčasnú cenu, aby ich k určitému termínu nakúpil za nižší kurz. Majú znak: „BEARS.“ Znaky Bulls a Bears nemajú žiadnu spojitosť s býkmi alebo medveďmi, táto terminológia bola zavedená iba na oživenie technického žargónu na burzách.
Obchodovať na komoditnej burze môžu obchodovať výhradne členovia tejto burzy. Ako teda môžem začať obchodovať s komoditami? V podstate sú dve alternatívy: 1. zaradením sa medzi členov burzy (získanie maklérskeho povolenia + splnenie ostatných podmienok pre zaradenie sa medzi členov konkrétnej burzy), 2. Obchodovanie prostredníctvom maklérskeho domu alebo individuálneho makléra.
Schému priebehu celého obchodu na komoditnej burzy prikladám v prílohách.

3.2.Čo sú futures?
Ako som už uviedol v predošlej kapitole futures je v podstate písomná dohoda medzi predávajúcim komodity a jej nákupcom, pričom dodanie tejto komodity sa vzťahuje na určitý dátum pri vopred stanovenej cene.
Futures sú definované ako: dohodu uzatvorenú medzi dvomi stranami s cieľom kúpiť alebo predať objem určitého štandardizovaného množstva produktu v určitý moment v budúcnosti za vopred dohodnutú cenu na organizovanej burze.

3.3.Ako futures vlastne fungujú ?
Príklad : $5400 finančného vkladu na účte stačí na nákup futures kontraktu, ktorý nám zaistí dodávku 1 000 barelov ropy v cene $27 000 (pri cene na trhu $27 za barel). Ak cena na trhu v priebehu týždňa až dvoch stúpne o $2 za barel, tak hodnota futures kontraktu vzrastie o $2000 ( 2*1000 barelov ). Investor môže následne tento futures kontrakt na burze predať zo ziskom 37 %.

3.4.Výhody futures kontraktov
Pákový efekt (leverage) - počiatočný vklad je len vkladom v „dobrej viere“ a predstavuje len zlomok z výšky kontraktu, ktorý oprávňuje obchodovať. Percentuálne vyjadrenie strát alebo ziskov predstavuje často niekoľkonásobok zmeny ceny futures. Hovoríme tu o tzv. pákovom efekte s využitím ktorého je možné na derivátových trhoch dosiahnuť pri normálnych trhových pohyboch rádovo vyššie sumy, než predstavuje vložená marža.
Cenový limit - stanovenie denných cenových limitov je spôsobom ochrany proti riziku. V priebehu obchodného dňa sa môžu kontrakty uzatvárať jedine v určitom cenovom pásme, t. j. nesmú prekročiť dolný a horný cenový limit.
Štandardizácia - všetci účastníci trhu majú prístup k jasne definovaným futures a opčným kontraktom; postup pri nákupe a predaji kontraktov sa zjednodušil; náklady transakcií sú nízke, lebo netreba pri každej transakcii spísať nové dohody
Poplatky - poplatky za exekúciu obchodov sú v porovnaní s inými typmi investícií pomerne nízke.
Likvidita - väčšina komoditných trhov má veľa účastníkov a je dostatočne likvidná. Uzavreté obchody sú skompletizované v priebehu pár sekúnd, čo znižuje pravdepodobnosť cenových skokov.

3.5.Grafy vývoja ceny komodít
Grafy historických vývojov cien komodít sú kľúčové pre obchodovanie s nimi, nielenže poskytujú základnú informáciu o aktuálnej cene danej komodity, ale navyše ponúkajú vývoj tejto ceny v stanovenom období, ktorý slúži na stanovovanie stratégie pre kúpu a predaj tejto komodity.

Príklad grafu vývoja ceny pre stanovenie stratégie obchodu:

Tento graf chudého bravčového mäsa je skvelý príklad otočenia vývoja ceny. Na začiatku grafu možno pozorovať výkyvy ceny a následný pád na najnižšiu úroveň – dno. Po dosiahnutí dna sa cena zvýšila avšak vzápätí opäť klesla na predchádzajúce dno. Ak obchodník spozoruje podobný vývoj ceny komodity s dvojitým dnom, je to pre neho signálom nákupu tejto komodity pretože vie, že nikto na trhu nebude ochotný predávať Tovar pod dno ceny a teda cena bude buď stagnovať – ani strata, ani zisk, alebo bude stúpať – zisk. Pri obchode sa využíva množstvo podobných teoretických zvratov ceny na trhu.

Graf 1: Vývoj ceny chudého bravčového mäsa.

Zdroj: financnik.cz

4.OBCHODOVANÉ KOMODITY
4.1.Druhy obchodovaných komodít
•Energetické suroviny: ropa, vykurovací olej, kerozín, propán ...
•Potravinárske suroviny : maslo, kakao, káva, pomarančový džús, mlieko, cukor ...
•Suroviny na výrobu textílií: bavlna, vlna ...
•Obilniny a olejniny: jačmeň, kukurica, ryža, sójové boby, sójový olej, pšenica ...
•Dobytok: živý dobytok, nemastné bravčové, bravčové, kŕmny dobytok ...
•Kovy: hliník, meď, zlato, olovo, nikel, paládium, striebro, platina, cín, zinok ...
•Iné: drevo, guma, plasty ...

Obchod s komoditami ako sú napríklad sójové boby alebo platina sa zrodil pomerne nedávno, pričom najnovšou obchodovateľnou komoditou sú emistné kvóty. Ide o komoditu, ktorá nie je hmotná. V podstate ide o to, že kúpou takejto komodity sa výrobnému podniku zvýši stanovená kvóta emisie škodlivých plynov do ovzdušia.

4.2.Štandardizácia komodít
Na burzách sa obchoduje s futures kontraktmi, ktoré znejú na konkrétne tovary v štandardizovanej kvalite a kvantite. Ich štandardizáciou sa dosiahlo i rýchle párovanie ponuky a dopytu po komoditách, pretože je jednoduchšie párovať kontrakty znejúce na rovnaký objem. Na burzách sa používajú napríklad takéto merné jednotky:
mT – 1000 kg, flsk – 76lbs, lbs – 0, 45359 kg, TR OZ – 0,031103 kg.