referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Adolf
Pondelok, 17. júna 2019
Komoditné burzy
Dátum pridania: 01.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Dexters
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 590
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 10.8
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 18m 0s
Pomalé čítanie: 27m 0s
 

Komoditné burzy

1.CHARAKTERSTIKA BURZY, KOMODITY A KOMODITNEJ BURZY

1.1.Charakteristika burzy
Burza je osobitný druh organizovaného trhu, na ktorom predávajúci, kupujúci a spravidla aj sprostredkovatelia (tzv. brokeri, makléri, senzáli, dealeri, jobberi a podobne) uskutočňujú obchody istých zastupiteľných objektov (cenných papierov, tovarov, devíz, valút, poistiek, služieb a podobne) alebo práv na tieto objekty, pričom:
•tieto objekty obchodu musia byť na obchodovanie na burze pripustené („kótované“)
•tieto objekty obchodu nie sú na tomto organizovanom trhu fyzicky k dispozícii (alebo dokonca ešte ani neexistujú)
•tento organizovaný trh sa koná pravidelne na určitom mieste a v určitom čase
•podmienky tohto organizovaného trhu sú štandardizované
•tento organizovaný trh je pod štátnym alebo medzinárodným dohľadom
Na burze sa sústreďuje dopyt a ponuka po obchodovanom objekte, a to je nakoniec aj účel burzy.


1.2.Burzová terminológia
Cena tovaru obchodovaného na burze sa nazýva kurz. Objekt pripustený na oficiálne obchodovanie na burze sa nazýva kótovaný, čiže riadne zaznamenaný (napr. v kurzovom lístku). Najmenšie množstvo tovaru, s ktorým možno na burze obchodovať (čiže s ktorého násobkami sa obchoduje), je tzv. uzávierka. Oficiálne obchody sa uzatvárajú v tzv. parkete (angl. ring; ohradené miesto len pre členov burzy a sprostredkovateľov), ostatné v tzv. kulise, čo je zvyšok burzového priestoru.


1.3.Charakteristika komodity
Komodita – druh, tovaru, ktorý sa v zahraničnom obchode stáva predmetom kúpy čí predaja- dovozu alebo vývozu.
Komodita vo všeobecnom význame je tovar, predmet obchodu, tovarová položka, spravidla primárny produkt ako vlna, bavlna, káva, obilie, meď, cín, uhlie atď. Používanie tohto pojmu sa väčšinou viaže na hromadné tovary a na zahraničný obchod. V ekonomických teóriách sa komoditou rozumie hmotný tovar alebo služby, ktoré pramenia z procesu výroby (produkcie).


1.4.Charakteristika komoditnej burzy
Komoditná burza je burza na ktorej sa obchoduje s určitými komoditami (s poľnohosp. plodinami a surovinami). Je organizovaná na členskom základe ( obchodujú len členovia burzy, ostatní obchodníci obchodujú výhradne cez členov burzy).
Predmet obchodovania: veľko-komoditné tovary (pšenica, cukor), zastupiteľné (vzorky); fyzická neprítomnosť tovaru na burze.
Podstata existencie komoditnej burzy je v možnosti špekulácie s pohybom ceny tovaru a nie reálny predaj a kúpa.
ZÁKON č. 229 z 23. apríla 1992 o komoditných burzách v znení zmeny zákona č. 249/1994 definuje komoditnú burzu ako:
•Komoditnou burzou je právnická osoba zriadená podľa tohto zákona (ďalej len "burza") na organizovanie burzových obchodov s tovarom, ktorý nie je predmetom burzového obchodu podľa osobitného zákona (ďalej len "komodity").
•Burza zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Členovia burzy, ktorí sú povinní vložiť vklad alebo platiť členský príspevok, ručia za záväzky burzy do výšky svojho nesplateného vkladu, prípadne do výšky nesplatené ho členského príspevku. Rozsah ďalšieho ručenia členov burzy, ktorí sú povinní platiť členský príspevok, môže určiť štatút burzy (ďalej len "štatút").
•Prípadný zisk z činnosti burzy nemožno za jej trvania rozdeliť medzi zakladateľov ani iných členov burzy a možno ho použiť len na zabezpečenie ďalšieho rozvoja burzy.
•Iné osoby než burzy zriadené podľa tohto zákona môžu vo svojom obchodom mene alebo názve použiť označenie "burza", len ak tak ustanovuje osobitný zákon.)

2.KOMODITNÉ BURZY
2.1.História obchodovania s komoditami a história vzniku komoditných búrz
Počiatok obchodu ako ho dnes poznáme siaha do obdobia staroveku, kedy bol obchod založený čisto na výmene tovaru za tovar (komodita za komoditu). Už Staroveká Sumerská civilizácia bola známa zavedením prostriedku výmeny – takzvaných komoditných peňazí, ktoré slúžili ako prostrednícky článok medzi výmenou dvoch tovarov. Vo svojej podstate plnili funkciu novodobých peňazí. Sumerom sa teda pripisuje objav komoditných peňazí a trhom komodít. Princíp ich obchodovania spočíval v tom, že vytvorili akúsi obdobu kontraktov medzi dodávateľmi a odberateľmi tovarov vo forme malých hlinených nádob, ktoré obsahovali malé sošky oviec alebo kôz ako stvárnenie tovaru s ktorým sa obchodovalo.
Tieto nádoby vyjadrovali záväzok predávajúceho na dodávku určitého druhu tovaru, ktorého množstvo vyjadrovalo číslo na povrchu nádoby a počet sošiek vo vnútri. Navyše je známe, že súčasťou týchto “kontraktov” bol aj prísľub o dodávke tovaru v presne určenom termíne.
Tento spôsob obchodovania sa po čase transformoval do podoby prísľubov na rovných tabuľkách. Tu je možné badať začiatky akéhosi komoditného účtovania.
Iný zdroj uvádza, že história obchodovania s komoditami siaha až po rok 6000 pred Kristom v starovekej Číne.
Avšak, prvé skutočne dochované doklady týkajúce sa komoditných obchodov sa vzťahujú k Japonsku., kde sa tento obchodný inštrument používal k zaisteniu úrody ryže niekedy okolo 17. storočia. Aj keď od tej doby uplynulo niekoľko storočí, princíp japonských ryžových komoditných obchodov zostal veľmi podobný tomu, ktorým sa obchodujú komodity dnes.


2.2.Princíp obchodovania komodít japonských pestovateľov ryže a vznik obchodu s futures kontraktmi
Cieľom japonských pestovateľov ryže bolo zaistiť financovanie sezónneho pestovania ryže. Ak farmári chceli vypestovať určité množstvo ryže s cieľom neskôr túto ryžu s patričným ziskom predať, potrebovali nutne určitý kapitál, z ktorého by samotné pestovanie ryže financovali (náklady na mzdy, náklady na sadzbu, ošetrovanie a zber úrody, a pod.) Ak však ryžový farmári potrebné financie nemali, existovala tu možnosť určitým spôsobom “pred-predať” ešte pred samotným vypestovaním. Povedzme, že ryžový farmár vedel, že za cenu XY dokáže vypestovať 100 ton ryže. Istý odberateľ (napríklad vlastník siete obchodov) zase vedel, že bude budúci rok potrebovať týchto 100 ton ryže. Oba sa teda dohodli, že farmár zaistí pre odberateľa 100 ton ryže, ktorá bude farmárom dodaná v určitom konkrétnom termíne budúceho roku a obchodník za ňu zaplatí dopredu dohodnutú cenu (pre farmára bola akceptovateľná taká cena, ktorá pokryla jeho výrobné náklady + zahrňovala patričný profit). Táto dohoda bola samozrejme výhodná pre obe strany farmár mal istého kupca ešte pred tím ako vôbec začal ryžu pestovať a obchodník presne vedel koľko za 100 ton ryže zaplatí budúci rok. Ich dohoda bola následne zapečatená zmluvou, ktorá sa dnes nazýva futures kontrakt. S touto zmluvou potom mohol pestovateľ ísť do prvej banky a na základne tejto zmluvy, ako listiny, a získať úver k financovaniu pestovania ryže. Postupom času sa však začalo ukazovať, že nie vždy je tento spôsob uzatvárania futures obchodov pre obe strany skutočne výhodný mohla sa napríklad stať, že ten rok, v ktorom farmár pestoval ryžu pre vopred stanoveného odberateľa, bolo ryže celkovo nedostatok a tak cena ryže prudko vyletela nahor. Náš farmár si potom pravdepodobne tĺkol hlavu o stenu, pretože svoju úrodu bol povinný predať za vopred dohodnutú cenu a to i napriek tomu , že cena úrody mala v tej dobe niekoľkonásobne vyššiu hodnotu. Na druhej strane, obchodník, ktorý futures kontrakt s farmárom uzavrel si mohol mydliť ruky, pretože vedel, že za svoju ryžu zaplatí omnoho menej, než bola momentálna cena ryže na trhu a tak mohol predať svoju ryžu s tučným ziskom.
Netrvalo teda dlho a zrazu niekto prišiel s myšlienkou , že by bolo možné obchodovať so samotnými futures kontraktmi. Napríklad, ak by náš farmár vedel, že úroda bude tohto roku zlá a cena ryže vzrastie, mohol by sa svojho kontraktu zbaviť, predať ho s patričným ziskom inému farmárovi (ktorý nutne potreboval nejaký kontrakt kvôli pôžičke od banky) a zbaviť sa tak svojho záväzku. Takisto mohol však špekulovať i náš obchodník: ak tušil, že úroda bude zlá, mohol po celom Japonsku vo svojej predvídavosti uzatvoriť obrovské množstvo futures kontraktov, ktoré v momente , keď cena ryže vzrástla, samozrejme tiež vzrástla cena futures kontraktov. Obchodník si tak mohol nechať len jeden kontrakt potrebný pre svoje podnikanie. Ostatné kontrakty predal s tučným ziskom tím, ktorí ryžu nutne potrebovali.
Postupom času sa nakoniec ukázalo, že futures kontrakty sú skvelým spôsobom rýchleho zbohatnutia. Futures kontrakty začali nakupovať I ľudia, ktorý nemali o pestovaní ryže ani poňatia a v skutočnosti žiadnu ryžu nepotrebovali. Kontrakty však nakupovali v nádeji, že ďalší rok bude úroda zlá a oni svoje lacno nakúpené kontrakty budú môcť predať s patričným ziskom. Ak však bola úroda naopak dobra a cena ryže sa dostala na svoje minima, zbavovali sa títo špekulanti svojich futures kontraktov so značnou stratou.

 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Zdroje: Zákon č. 214/1992 Zb. o burze cenných papierov, Encyklopedický slovník medzinárodného obchodu str.307, , , , , ,
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.