Zahraničný obchod

Švédsko má dlhodobo aktívnu bilanciu. Švédsky export v roku 2004 dosiahol 898 600 mil. SEK, import 728 100 mil. SEK. Obrat bol 1 626 700 mil. SEK a saldo 170 500 mil. SEK.

Švédsko je tradične, veľa rokov, krajinou s otvoreným hospodárstvom s vysokým zahraničným obchodom. Napriek tomu v niektorých oblastiach, ako napríklad poľnohospodárstvo, je stále ešte dosť uzavreté a prienik na tento trh je veľmi komplikovaný, niekedy až nemožný. Tradičným produktom sú strojárske výrobky, stroje a dopravné zariadenia. Okrem ťažkých stavebných mechanizmov a osobných automobilov je dôležitá aj produkcia zbrojárskeho priemyslu. V posledných rokoch bol významný podiel telekomunikačných zariadení, ktoré však z roka na rok významne strácajú svoj podiel. Významná je produkcia chemických látok a liekov. Vo švédskom dovoze dominujú štáty EÚ so 73%- ným podielom (z toho Nemecko 19%, Dánsko 9,1%, Nórsko 7,7, V. Británia 7,6%). Vo švédskom vývoze tvoria štáty EÚ 58,8% (z toho Nemecko 10,1%, Nórsko 8,6%, V. Británia 7,7%).

Švédsko disponuje bohatými zdrojmi železnej rudy, ihličnatého dreva, vodnej energie a ďalších nerastov. Nemá však dostatočné zásoby uhlia a ropy. Dva najdôležitejšie prírodné zdroje, drevo a železná ruda zohrávajú stále dôležitú úlohu, avšak ich význam sa v dôsledku zreteľnejšieho prechodu k progresívnym technológiám v mnohých strojárenských odboroch stále postupne znižuje.

Rozsiahle lesy sú bohatými zdrojmi zásob pre priemyselnú ťažbu dreva, výrobu papiera a ďalších drevárskych produktov. Aj keď je domáca spotreba vysoká, viac ako 60% výrobkov je určených na export. Zdroje vodnej energie sú stále jedným z faktorov priemyselného rozvoja štátu. V súčasnej dobe pochádza okolo 15% energetických zdrojov z hydroelektrární, 40% z importovanej ropy a 7% z dovážaného uhlia a koksu. Dvanásť švédskych jadrových reaktorov poskytuje takmer 50% potrebnej elektrickej energie, čo tvorí asi 15% celkovej energetickej spotreby. Podľa výsledkov referenda v roku 1980 a podľa rozhodnutia parlamentu sa má do
roku 2010 prevádzkovanie jadrových elektrární ukončiť. Doposiaľ však nie je vyriešená otázka vhodnej alternatívnej náhrady.

Dĺžka železničných tratí presahuje 10 000 km, z toho 80% je elektrifikovaných. Cestná sieť dosahuje celkovú dĺžku 400 000 km, z toho asi 1 100 km diaľnic, pričom na ich rozšírení sa intenzívne pracuje. Všeobecne možno konštatovať, že povrch ciest je kvalitný.

Zahraničný obchod medzi Švédskom a Slovenskom

Saldo vzájomného obchodu sa v roku 2004 znížilo viac ako dvojnásobne vďaka zvýšeniu slovenského exportu o 31,7 % oproti minulému roku aj pri zvýšení dovozu o 11,2%. Vzájomný obrat pri tom narástol o 20,7%. Tento trend pokračoval aj v prvej polovici roku 2005, kde bol zaznamenaný nárast slovenského vývozu o 53,1 % a bolo zaznamenané po prvý krát od roku 2000 aktívne saldo vzájomného obchodu vo výške 753 mil. Sk.

Zvyklosti

Okrem úradného styku je vo Švédsku bežné tykanie. Nedochvílnosť je považovaná za veľmi neslušnú. Pri vstupe do domu sa vyzúvajú topánky. Považuje sa za slušné počkať s pitím, kým hostiteľ pozdvihne pohár a vysloví prípitok. Na zdravie sa povie "Skĺl". Po jedle sa poďakujete tomu, kto pripravil jedlo so slovami »Tack för maten«. Pohodlné oblečenie na volný čas je všade normálne, len v lepších reštauráciách sa očakáva elegantnejšie oblečenie. Vo verejných budovách a dopravných prostriedkoch je fajčenie zakázané.

Sprepitné

V reštauračných a hotelových účtoch je zarátaný poplatok za obsluhu, takže extra sprepitné sa neočakáva. Cez noc je tento poplatok vyšší. Taxikári očakávajú minimálne 10%.

Komunikácia so Švédmi v angličtine je veľmi jednoduchá, 80% obyvateľstva je bilingválnych, teda s angličtinou sa dá dohovoriť všade.