4. Postup pri realizácii úveru
Začiatok je jednoduchý. Je to moment, kedy klient dospeje k rozhodnutiu, že na financovanie určitej činnosti potrebuje úver. Avšak koniec realizácie je iný u klienta ako aj u banky. Klient považuje za koniec podpísanie úverovej zmluvy a odčerpanie peňazí. Pre banku však proces pokračuje až do úplného splatenia. Poznáme päť etáp analýzy nového návrhu úveru:
- predstavenie klienta,
- žiadosť klienta,
- preskúmanie žiadosti,
- zhodnotenie,
- sledovanie a kontrola.
Predstavenie klienta – banka by nemala vstupovať do obchodných vzťahov s ľuďmi, z ktorých nemá dobrý pocit. Už sa síce pri každej príležitosti, keď si niekto otvára účet, nevyžadujú referencie, ale tak či tak, by sa pri otváraní malo overiť, či je zákazník čestný a dôveryhodný. To je mimoriadne dôležité v neskoršom štádiu, keď si klient želá úver. Ak máme pochybnosti, je potrebné trvať na referenciách.
„Žiadosti o úvery od klientov iných bánk si zasluhujú osobitnú opatrnosť. Banka skúma, prečo ju vôbec klient požiadal o úver, ďalej, či bol odmietnutý inou bankou, a ak by potencionálny klient mal mať bonitný záznam klienta a vyzerá to, že žiadny nemá, je na mieste určitý stupeň podozrenia.“ (Rouse, N., Bankové techniky úverovania, 1994).
Cieľom vstupného pohovoru je:
- získať základné informácie o klientovi a jeho predstavách o účasti banky na jeho aktivitách,
- požiadať klienta o predloženie potrebných dokladov (účtovných výkazov, podnikateľského plánu, vyplnenej žiadosti o úver, dokladov pre vypracovanie záložného práva a iných),
- oboznámiť klienta so základnými podmienkami poskytovania úveru, prípadne iných služieb v banke.
Žiadosť o úver sa podáva písomnou formou, najlepšie je použiť predtlačený formulár banky. Žiadosť o úver musí obsahovať určité náležitosti, ako napríklad názov organizácie, resp. meno a priezvisko žiadateľa o úver, sídlo organizácie, resp. trvalé bydlisko žiadateľa, sumu požadovaného úveru atď. K žiadosti sa väčšinou predkladajú aj rôzne prílohy, napríklad charakteristika právnickej osoby, výpis z obchodného registra, zakladacia listina, výkazy o výsledkoch, a ak je žiadateľom o úver fyzická osoba – občan, môže ísť napríklad o potvrdenie čistého mesačného príjmu a podobne. Niektoré banky v žiadosti o úver požadujú uvedenie obchodného spojenia podnikateľa s ostatnými bankami, najmä záväzkov, ktoré u nich má. Určité doklady sa musia predkladať ku každej žiadosti, iné len v niektorých prípadoch.
Pre banku je veľmi dôležité, či žiada podnikateľ o úver prvýkrát alebo ho banka už pozná a do akej miery je úverový obchod rizikový a komplikovaný. Štruktúra dokladov, ktoré banka žiada od podnikateľa, je zásadne ovplyvnená typom úveru, o ktorý podnikateľ žiada.
Preskúmanie žiadosti – keď je žiadosť podaná, je potrebné preveriť všetky závažné informácie, ktoré sa jej týkajú a ak je to nevyhnutné, vyhľadať ďalšie súvisiace údaje. Banka tu formálne alebo neformálne uplatňuje to, čo je všeobecne známe ako kritériá obozretného poskytovania úverov. Pred uzavretím úverového obchodu banka preveruje:
-schopnosť klienta využiť úver efektívne, t.j. naplniť základnú filozofiu podnikania – dosiahnutie zisku (závisí to od dvoch faktorov: od reálnosti podnikateľského plánu s osobitným zreteľom na návratnosť a od schopností a skúseností klienta vo vzťahu k vykonávaným podnikateľským aktivitám).
-súlad žiadosti o úver s internými predpismi banky, pokiaľ ide o účel, výšku a trvanie úveru (účel platby banka zvyčajne overuje kúpnou zmluvou alebo dodávateľskou faktúrou, výška úveru musí byť podložená ekonomickými prepočtami a prezentovaná banke vo forme plánovanej výsledovky a súvahy, trvanie úveru musí byť odvodené od schopnosti klienta úver skutočne platiť, pričom ochota banky poskytnúť dlhodobý úver súvisí s jej likviditou).
Zhodnotenie – po zhromaždení všetkých dostupných informácií môžeme urobiť zhodnotenie návrhu. Prevažne sa to robí v dvoch etapách:
- Zhodnotenie uskutočniteľnosti plánu banky s ohľadom na splácanie. Ak návrh nie je životaschopný, nemá zmysel pokračovať.
- Kritický odhad možných komplikácií – pravdepodobnosť výskytu takýchto udalostí a ich prípadný vplyv na postavenie banky.
„Cieľom tohoto zhodnotenia je určiť riziko zahrnuté v návrhu. Často pomôže zoznam „pre a proti“ v návrhu. Viac je potrebné spoliehať sa na fakty a dôkazy ako na odhady a dojmy. Je zaznamenaných veľa prípadov, kedy banka cíti, že riziká, ktoré návrhy zahŕňajú, nie sú obhájiteľné. Ak však banka chce pomôcť perspektívnemu klientovi a ak sa návrh dá prepracovať do prijateľnejšej formy, môže to urobiť.“ (Rouse, N., Bankové techniky úverovania, 1994).
Sledovanie a kontrola – je veľmi nepravdepodobné, že očakávania klienta sa budú uskutočňovať presne podľa plánu, a preto je potrebné, aby banka pravidelne kontrolovala vytýčený program klienta. Čím skôr sa odhalia problémy, tým väčšie budú šance na ich zvládnutie a poskytnutie praktických rád klientovi, čo zase ochráni postavenie banky. Pravidelné sledovanie bežných účtov spoločností môže tiež zlepšiť predstavu banky v očiach klienta. Poskytuje klientovi dôkaz o ochote pochopiť záležitosť a zúčastniť sa na riešení budúcich problémov. Plán sledovania treba urobiť hneď na začiatku, a tam, kde je potrebné poskytovanie pravidelných informácií od zákazníka, je potrebné prijať vhodné opatrenia a dodržiavať ich.
5. Spôsoby zabezpečenia úveru
Z hľadiska zabezpečenia môžu byť úvery:
- zabezpečené,
- nezabezpečené.
Napriek dôkladnému hodnoteniu žiadateľa, a to aj pri pozitívnom výsledku, požaduje banka vo väčšine prípadov dostatočné zabezpečenie úveru. Úver môže byť zabezpečený rôznymi formami majetku: hnuteľným, nehnuteľným, vlastným majetkom žiadateľa o úver alebo majetkom tretej osoby, ktorá za úver ručí. Na zabezpečenie pohľadávok z úverov banka prijíma tieto zabezpečovacie prostriedky:
-nehnuteľný majetok, na ktorý sa podpíše záložná zmluva. Od klienta sa žiada úradný odhad hodnoty nehnuteľnosti nie starší ako 3 mesiace vypracovaný súdnym znalcom, prípadne špecialistom banky. Zmluva musí byť zaregistrovaná v katastri nehnuteľností a záložné právo je potrebné poznačiť v liste vlastníctva. Banka zvyčajne ešte požaduje poistenie majetku v poisťovni a vinkuláciu poistky (jej preukázanie) v prospech banky,
-hnuteľný majetok, pri ktorom banka obmedzí podnikateľovi v čase trvania úveru uplatnením záložného práva na podklade záložnej zmluvy disponovanie s týmto majetkom. Banka uprednostňuje hnuteľné veci ľahko speňažiteľné s hodnotou relatívne trvalou, ktoré môže prevziať do úschovy alebo u ktorých môže vyznačiť záložné právo do listiny osvedčujúcej vlastníctvo k veci,
-korunové alebo devízové vklady, ktoré sa musia vinkulovať v prospech banky po celú dobu trvania úveru,
-cenné papiere (obligácie, vkladové listy, certifikáty, akcie a pod.), ktoré banka zadrží na základe zádržnej zmluvy a spravidla v tomto období aj spravuje,
-osobný majetok podnikateľa, ktorý má podnikateľ uložený v sejfoch banky alebo v depozitoch galérie. Banka zadržiava tento majetok podľa zádržnej zmluvy, čím sa obmedzuje dispozícia majiteľa s nimi,
-ručením treťou osobou (pri tomto ručení banka overí a priebežne sleduje bonitu ručiteľa a požaduje od klienta, aby zabezpečil pravidelné predkladanie účtovných výkazov ručiteľa),
-založením pohľadávky (banka tu sleduje bonitu pohľadávky, používa sa prevažne pri krátkodobých úveroch),
-postúpením pohľadávky (niektoré banky využívajú na zabezpečenie úveru aj postúpenie pohľadávky od klienta, pričom vzniká banke k tejto pohľadávke vlastnícke právo, pri založenej pohľadávke takéto právo nevzniká).
