• úver možno zabezpečiť iba predmetmi trvalého charakteru, s ktorými sa ľahko obchoduje,
• pri založení veci alebo práva platí, že táto vec nemôže byť ďalej používaná dlžníkom,
• banka nikdy nezapočítava stopercentnú hodnotu založeného majetku, nakoľko kalkuluje s možným znehodnotením, prípadne s cenovým poklesom.

„Nezabezpečené úvery predstavujú pre banku vyššie riziko, a preto sú určené pre prvotriednych klientov. V praxi ide o veľké prosperujúce podnikateľské subjekty s vysokým vlastným imaním a dobrým podnikateľským projektom.“ (Horvátová, E., Bankovníctvo, 2000).

Prístupy k rôznym typom obchodných spoločností sa diferencujú podľa toho, akým spôsobom legislatíva krajín vymedzuje podmienky podnikania týchto spoločností. V našich podmienkach sú požiadavky na založenie niektorých spoločností relatívne nenáročné na minimálnu výšku vkladu do základného imania, čo by sa malo odzrkadliť v opatrnejšom prístupe bánk pri poskytovaní nezabezpečených úverov.

Ďalším hľadiskom je stupeň vymožiteľnosti právnych nárokov veriteľa, ktorý sa charakterizuje v podmienkach transformujúcich sa krajín ako veľmi nízky.

Riziká, vyplývajúce z nezabezpečených úverov, ako aj nedostatok zdrojov na ich poskytovanie, možno považovať za argumentáciu v prospech zabezpečovania úverových pohľadávok rôznymi spôsobmi.
Spôsoby zabezpečenia úverov, ich základných druhov v horizontálnom a vertikálnom členení možno znázorniť v tabuľke:

Druh zabezpečeniaOsobnéReálne
akcesorickéosobné ručenie ručiteľomHypotéka záloh hnuteľného
majetku a práv
abstraktnédepotná zmenkapozemkový dlh
cesia pohľadávok

Obr. č. 5: Horizontálne a vertikálne členenie spôsobov zabezpečenia úverov (Horvátová, E., Bankovníctvo, 2000).

„Akcesorické zabezpečenie vyjadruje priamu väzbu s pohľadávkou. Abstraktné zabezpečenie nevyjadruje bezprostrednú väzbu na konkrétnu pohľadávku, a tak možno na to isté zabezpečenie poskytnúť opakovane úver.
Niekedy sa uvádza členenie spôsobov zabezpečenia na osobné a majetkové. Medzi nimi však nie je žiadna výrazná hranica, pretože aj osobné ručenie predstavuje zabezpečenie majetkom tretej osoby alebo dlžníka.“ (Horvátová, E., Bankovníctvo, 2000).
Depotná zmenka predstavuje finančnú zmenku, lebo nevznikla v dôsledku obchodného záväzkového vzťahu. Z hľadiska požiadaviek na náležitosti zmenky by ani nemala byť zmenkou, lebo na nej chýba jedna podstatná náležitosť, a to zmenková suma.

Depotná zmenka sa nemôže dať do obehu, pretože plní len zabezpečovaciu funkciu. Spolu s prevzatím depotnej zmenky bankou sa uzatvára zmluva o tom, ako, kedy, za akých konkrétnych okolností a podmienok sa môže depotná zmenka použiť. Postup je spravidla taký, že v prípade nesplácania úveru dlžníkom banka doplní zmenkovú sumu, do ktorej započíta nesplatenú časť úveru a príslušenstvo (úroky a poplatky) a vymáha túto sumu na základe zmenkového práva. Výhodou využitia zmenkového práva je vyšší stupeň ochrany práv veriteľa, ktorý spočíva v tom, že veriteľ nemusí dokazovať existenciu pohľadávky (dôkazom o existencii pohľadávky je zmenka) a urýchli sa aj platenie na základe platobného rozkazu, ktorý vydá súd.
Záložné právo na hnuteľný majetok musí zabezpečiť pohľadávku banky po celú dobu trvania úverového vzťahu. Preto sa musí splniť požiadavka, že pôvodný majiteľ hnuteľného majetku nesmie týmto majetkom disponovať. Ak sú predmetom záložného práva šperky, obrazy, zbierky, vkladné knižky, môžu sa aj fyzicky odovzdať banke.

V prípade ručenia tovarom, zásobami a pod. je fyzické odovzdanie nemožné a banka spravidla prijíma ako záložné právo dokumenty, ktoré oprávňujú disponovať týmto tovarom alebo zásobami (skladové listy, náložné listy pri preprave, varanty).
Záložné právo možno vyznačiť v listine alebo na mieste, kde sa evidujú majetkové práva, napríklad k cenným papierom v nematerializovanej podobe. Rovnako možno dohodnúť, aby sa predmet záložného práva odovzdal tretej osobe (verejný sklad).

6. Členenie bankových úverov
V bankách vyspelých trhových ekonomík sa stretávame s veľkým množstvom rozličných typov úverov. Tieto úvery môžeme členiť z rôznych hľadísk. Najčastejšie sa používa kritérium času, podľa ktorého rozlišujeme úvery:

• krátkodobé,
• strednodobé,
• dlhodobé.

Krátkodobé bankové úvery:

• kontokorentný úver,
• zmenkové úvery,
• lombardný úver,
• účelové úvery,
• špecifické úverové služby vyplývajúce z prevzatia bankovej záruky.

Strednodobé a dlhodobé bankové úvery:

• emisný úver,
• úverový úpis (záväzková listina),
• hypotekárny úver,
• účelové úvery.