Krízové plánovanie
Plánovanie je jednou z najdôležitejších funkcií riadenia – manažmentu. Krízové plánovanie je jedným z najdôležitejších nástrojov krízového manažmentu. Je chápané ako cieľavedomá činnosť riadiaceho subjektu, ktorý v intenciách stanoveného cieľa a na základe dostupných informácií účelne zlaďuje použitie výkonných zložiek v čase a priestore tak, aby boli úlohy splnené s optimálnym využitím možných materiálnych a finančných zdrojov. Podľa skúseností je úspešnosť procesu plánovania vo všeobecnosti podmienená rešpektovaním základných pravidiel, prístupov, medzi ktorými majú dôležité miesto nasledujúce:
- Racionálnosť, vedeckosť – využitie pozitívnych skúseností, vedeckých prístupov a transferov vedeckých poznatkov do praxe
- Systémovosť a komplexnosť – logika vnútornej štruktúry plánu, jednota obsahovej a formálnej stránky plánu, vzájomná kompatibilita viacerých plánov (umožňuje istý stupeň štandardizácie plánov)
- Optimálnosť – znamená akceptovať optimálnu alternatívu riešenia
- Efektívnosť – najmä vo využití ľudských a materiálnych zdrojov
- Účelnosť – plán by mal približovať riešenie situácie pre vytýčený cieľ
- Realizovateľnosť – primeranosť jednak k charakteru situácie, podmienkam a možnostiam realizovať plán a na druhej strane primeranosť silám a prostriedkom, zdrojom a zásobám, ktoré sú k dispozícii pre realizovanie plánu
- Primeraná presnosť a podrobnosť – priestorové, časové, materiálne a ľudské dimenzie
- Harmonickosť – štruktúry plánu, operatívnosť a flexibilita
- Adresnosť – v delegovaní úloh, kompetencií a zodpovednosti
- Kontrolovateľnosť plnenia – umožňuje účinnú spätnú väzbu celého procesu riadenia
Na krízové plánovanie sa využívajú dokumenty, ktoré sa nazývajú krízové plány. Sú to dokumenty, v ktorých sú účelovo rozpracované opatrenia na riešenie možnej krízovej situácie v určitých odborných, priestorových a časových dimenziách.
Úlohy krízových plánov sú záväzné pre všetky zúčastnené subjekty. Krízové plány umožňujú zosúladiť požiadavky ozbrojených síl, ozbrojených zborov a všetkých súčastí integrovaného záchranného systému s energetickými, materiálovými, finančnými, technickými a personálnymi možnosťami hospodárstva celej republiky, prípadne i regiónov, konkrétnych miest a obcí, komplexov a objektov. V krízovom manažmente sú využívané rôzne typy krízových plánov. Najčastejšie sú nasledujúce:
- Plány preventívnych opatrení
- Plány opatrení pre obdobie vzniku a eskalácie krízy
- Plány opatrení pre obnovu a rekonštrukciu
- Plány opatrení pre nepredvídateľné udalosti
- Štandardné pracovné postupy a programy
Plány preventívnych opatrení
Zahrňujú opatrenia, ktoré musia byť realizované bezprostredne pred vypuknutím krízy. Ich obsahom by mal byť predovšetkým systém včasného varovania obyvateľstva a vyrozumenia osôb, systém včasného vytvárania zásob, distribúcie potravín, liekov a energie potrebných pre prekonanie následkov očakávanej krízy. Súčasťou týchto plánov je aj vzdelávanie a výcvik (inštruktáže) obyvateľstva pre prekonávanie podmienok krízovej situácie. Ako príklady takýchto plánov môžu slúžiť plány
varovania obyvateľstva, vyrozumenia osôb, monitorovanie územia, plány zabezpečenia prostriedkami individuálnej ochrany, plány ochrany krmovín, potravín a vody, plány regulácie pohybu osôb a zabezpečenia jódovej profylaxie (havária atómovej elektrárne)
Plány opatrení pre obdobie vzniku a eskalácie krízy
Súčasťou týchto plánov by mali byť najmä plány výdaja ochranných prostriedkov a látok (masky, lieky), plány evakuácie obyvateľstva, hospodárskych zvierat (povodne), plány ukrytia, plány hygienickej a špeciálnej očisty terénu, budov a materiálu, plány dozimetrického zabezpečenia (havária atómovej elektrárne), režimové opatrenia pre činnosť v krízových podmienkach, plány záchrany resp. ochrany dôležitých objektov, kultúrnych pamiatok a ďalších hodnôt, ktoré nie je možné evakuovať a ďalšie plány.
Plány opatrení pre obnovu a rekonštrukciu
Tieto plány sú spracovávané na základe analýzy z prekonávania následkov minulých kríz, z charakteristiky teritória, najmä však pravdepodobne postihnutého priestoru a z analýzy vlastných možností. Ich súčasťou sú plány obnovy jednotlivých objektov (energetické zdroje a siete), informačných sietí, rekonštrukcie komunikačných uzlov a celého dopravného systému, plány pre obnovu priemyselnej a poľnohospodárskej výroby. V rámci týchto plánov sa využívajú odhady strát, odhady a vyhodnocovanie
predpokladaných materiálových potrieb, plány vyslobodzovania, opatrenia poskytovania prvej lekárskej pomoci, plány zabezpečenia ubytovania, zásobovania, stravovania a ošatenia postihnutého obyvateľstva.
