•Rada Európskej únie (zastupuje členské štáty),
•Európsky parlament (zastupuje občanov) a
•Európska komisia (politicky nezávislý orgán, garant spoločných európskych záujmov).

Tento inštitucionálny trojuholník je funkčný len vtedy, ak všetky tri inštitúcie úzko spolupracujú a navzájom si dôverujú. "S cieľom splniť svoje úlohy a v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy Európsky parlament v súčinnosti s Radou, Rada a Komisia vydávajú nariadenia, smernice a rozhodnutia, podávajú odporúčania alebo zaujímajú stanoviská." (Článok 249 Maastrichtskej zmluvy).


1.1 Ciele EÚ

Autori Rímskej zmluvy určili pre Európske hospodárske spoločenstvo nasledujúcu úlohu: "ustanovením spoločného trhu a postupným zbližovaním ekonomických politík členských štátov podporovať v Spoločenstve harmonický rozvoj ekonomických činností, nepretržitý a vyvážený rozmach, rast stability, neustále zvyšovanie životnej úrovne a užšie vzťahy medzi štátmi, ktoré sú jeho súčasťou".

Tieto ciele sa z veľkej časti podarilo splniť vďaka voľnému pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu i vďaka politike spravodlivej súťaže medzi podnikmi a ochrane záujmov spotrebiteľa. Vytváranie jednotného trhu sa dokončilo v roku 1993 a euro sa dostalo do obehu v roku 2002.

No ak chcú mať všetky ekonomické odvetvia a všetky európske regióny z týchto výsledkov úžitok, musia mať podporu zo štrukturálnych politík, ktoré financuje a riadi samotné Spoločenstvo. Európski politickí lídri si včas uvedomili, že európska solidarita znamená posilnenie ekonomickej a sociálnej súdržnosti, čiže zmenšenie rozdielu medzi bohatšími a chudobnejšími regiónmi. V praxi to znamená zavedenie sociálnej a regionálnej politiky, ktorá sa každým ďalším rozšírením EÚ stáva čoraz dôležitejšou.

Cieľom sociálnej politiky EÚ je napraviť najnápadnejšie nerovnosti v európskej spoločnosti. Regionálna politika Európskej únie spočíva hlavne v poukazovaní platieb z rozpočtu Únie znevýhodneným regiónom a skupinám občanom. V rokoch 2000-2006 bolo poskytnutých celkovo 213 miliárd eur. Platby sa využívajú na posilnenie rozvoja zaostávajúcich regiónov, prebudovanie starých priemyselných oblastí, pomoc mladým či dlhodobo nezamestnaným ľuďom nájsť si prácu, modernizáciu poľnohospodárstva a pomoc menej zvýhodneným vidieckym oblastiam. Peniaze sa vyplácajú prostredníctvom osobitných fondov, ktoré delíme na predvstupové a povstupové.

1.2 Predvstupová pomoc EÚ

Predvstupové fondy predstavujú de facto nenávratnú pomoc EÚ za určitých podmienok. Pre tieto tri všeobecne známe fondy (ISPA, Phare a SAPARD) Slovenaká republika naposledy pripravovala projekty v poslednom predvstupovom roku, t.j. 2004. Od roku 2004 až do roku 2006 už len dočerpávala staré projekty. V rámci predvstupovej pomoci majú záujemcovia možnosť čerpať finančné prostriedky z EÚ na svoje projekty z týchto programov.

1.2.1 PHARE

Program PHARE je program Európskych spoločenstiev, ktorý si stanovil za cieľ poskytovať finančnú pomoc kandidátskym krajinám zreformovať a prebudovať ich hospodárstvo. Z prostriedkov PHARE sú podporované národné programy, programy cezhraničnej spolupráce a multibeneficiárne programy.

1.2.2 ISPA

ISPA (Instrument for Structural Policies for Pre-Accession – predvstupový nástroj štrukturálnej politiky) je predvstupový nástroj Európskej únie, navrhnutý pre účely spolufinancovania infraštruktúrnych projektov v oblasti dopravy a životného prostredia. ISPA bol zriadený nariadením Rady č. 1267/99. Minimálna veľkosť projektu, ktorý je možno financovať, je 5 miliónov €; ISPA prispieva k celkovému rozpočtu projektu do výšky 75 %.