Povstupová pomoc EÚ

ÚVOD

Európska únia (EÚ) je rodinou demokratických európskych krajín, ktoré sa spoločne usilujú o mier a prosperitu. Nie je to štát, ktorý chce nahradiť existujúce štáty a nie je to ani organizácia pre medzinárodnú spoluprácu. Členské štáty zriadili spoločné inštitúcie, ktorým preniesli časť svojej zvrchovanosti, aby sa rozhodnutia o osobitých záležitostiach spoločného záujmu robili demokraticky na globálnej európskej úrovni.

Korene histórie Európskej únie siahajú do druhej svetovej vojny. Zrod tejto myšlienky spočíva v presvedčení Európanov už nikdy nedopustiť ďalšie zabíjanie a ničenie. V prvých rokoch navzájom spolupracovalo šesť krajín a to najmä v oblasti obchodu a hospodárstva. Dnes EÚ predstavuje 25 krajín so 450 miliónmi ľudí a zaoberá sa širokým spektrom otázok, ktoré sú dôležité a majú priamy dopad na náš každodenný život.

Európa je kontinentom mnohých rozličných tradícií a jazykov, ale aj spoločných hodnôt, akými sú demokracia, sloboda a sociálna spravodlivosť. EÚ tieto hodnoty obhajuje. Podporuje spoluprácu medzi Európanmi, v ktorej vyzdvihuje jednotnosť pri zachovaní rôznorodosti a zabezpečuje, že rozhodnutia sú urobené čo najbližšie k občanom.
Vo svete 21. storočia, ktorý je stále viac navzájom závislý je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, aby všetci občania Európy pracovali spolu s ľuďmi s iných krajín v duchu záujmu, otvorenosti a solidarity. Preto hlavným cieľom Európskej únie je posilnenie ekonomickej a sociálnej súdržnosti a zmenšenie rozdielu medzi bohatšími a chudobnejšími regiónmi, čiže jednoduchšie povedané „jednotnosť“. K tomu sa využívajú nástroje únie - okrem iných aj povstupové fondy, ktoré sa budeme snažiť v predkladanej práci popísať a zhodnotiť.


1 EURÓPSKA ÚNIA

Európska únia (EÚ) je medzinárodné spoločenstvo, ktoré od posledného rozšírenia v roku 2007 tvorí 27 členských štátov s celkovým počtom 496 miliónov obyvateľov (približne 8 % svetovej populácie). EÚ bola vytvorená v roku 1992 na základe Zmluvy o Európskej únii, známejšej pod názvom Maastrichtská zmluva, ktorá nadväzovala na predchádzajúce európske aktivity, siahajúce do 50. rokov 20. storočia.

Medzi základné princípy Európskej únie patrí prenášanie právomocí národných štátov na medzinárodné európske inštitúcie. EÚ však nemá právomoc privlastniť si vyššiu právomoc, ako jej udelia jednotlivé štáty, nedá sa preto hovoriť o federácii. Jej spôsob rozhodovania je vo svetovom meradle unikátny, preto je Európska únia považovaná za štátne usporiadanie sui generis. Európska únia sama nemá právnu subjektivitu vzhľadom na citlivosť 2 nových pilierov, túto majú Európske spoločenstvá, ktoré tvoria prvý pilier.

Hlavným cieľom Európskej únie je Európa s výrazným hospodárskym rastom, konkurencieschopnou ekonomikou a zlepšujúcou sa kvalitou životného prostredia. A predovšetkým nové ciele - spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a spolupráca v oblasti justície a vnútra. Mnohé jej ciele už boli zrealizované - menová únia a zavedenie občianstva únie.

Aktivity EÚ pokrývajú celý rad oblastí – poľnohospodárstvo, obchodnú politiku, menovú politiku a pod. Európska únia je viac než konfederácia krajín, no nie je to federálny štát. Je to vskutku niečo celkom nové a historicky jedinečné. Jej politický systém sa za posledných 50 rokov neustále vyvíja a spočíva na sérii zmlúv, počínajúc zmluvami podpísanými v Paríži a Ríme v 50-tych rokoch, až po neskoršie zmluvy z Maastrichtu, Amsterdamu a Nice.

Na základe týchto zmlúv preniesli členské štáty Únie časť svojej národnej zvrchovanosti na spoločné inštitúcie, ktoré zastupujú nielen ich národné, ale aj kolektívne záujmy. Tieto zmluvy vytvárajú takzvanú primárnu legislatívu. Z nich sa odvodzuje množstvo právnych aktov, čiže sekundárnej legislatívy, ktoré majú priamy dopad na každodenný život občanov Európskej únie. Ide najmä o nariadenia, smernice a odporúčania. Tieto zákony, a vo všeobecnosti aj politiky Európskej únie, sú výsledkom rozhodnutí, ktoré prijali tri hlavné inštitúcie:
•Rada Európskej únie (zastupuje členské štáty),
•Európsky parlament (zastupuje občanov) a
•Európska komisia (politicky nezávislý orgán, garant spoločných európskych záujmov).

Tento inštitucionálny trojuholník je funkčný len vtedy, ak všetky tri inštitúcie úzko spolupracujú a navzájom si dôverujú. "S cieľom splniť svoje úlohy a v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy Európsky parlament v súčinnosti s Radou, Rada a Komisia vydávajú nariadenia, smernice a rozhodnutia, podávajú odporúčania alebo zaujímajú stanoviská." (Článok 249 Maastrichtskej zmluvy).


1.1 Ciele EÚ

Autori Rímskej zmluvy určili pre Európske hospodárske spoločenstvo nasledujúcu úlohu: "ustanovením spoločného trhu a postupným zbližovaním ekonomických politík členských štátov podporovať v Spoločenstve harmonický rozvoj ekonomických činností, nepretržitý a vyvážený rozmach, rast stability, neustále zvyšovanie životnej úrovne a užšie vzťahy medzi štátmi, ktoré sú jeho súčasťou".

Tieto ciele sa z veľkej časti podarilo splniť vďaka voľnému pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu i vďaka politike spravodlivej súťaže medzi podnikmi a ochrane záujmov spotrebiteľa. Vytváranie jednotného trhu sa dokončilo v roku 1993 a euro sa dostalo do obehu v roku 2002.

No ak chcú mať všetky ekonomické odvetvia a všetky európske regióny z týchto výsledkov úžitok, musia mať podporu zo štrukturálnych politík, ktoré financuje a riadi samotné Spoločenstvo. Európski politickí lídri si včas uvedomili, že európska solidarita znamená posilnenie ekonomickej a sociálnej súdržnosti, čiže zmenšenie rozdielu medzi bohatšími a chudobnejšími regiónmi. V praxi to znamená zavedenie sociálnej a regionálnej politiky, ktorá sa každým ďalším rozšírením EÚ stáva čoraz dôležitejšou.

Cieľom sociálnej politiky EÚ je napraviť najnápadnejšie nerovnosti v európskej spoločnosti. Regionálna politika Európskej únie spočíva hlavne v poukazovaní platieb z rozpočtu Únie znevýhodneným regiónom a skupinám občanom. V rokoch 2000-2006 bolo poskytnutých celkovo 213 miliárd eur. Platby sa využívajú na posilnenie rozvoja zaostávajúcich regiónov, prebudovanie starých priemyselných oblastí, pomoc mladým či dlhodobo nezamestnaným ľuďom nájsť si prácu, modernizáciu poľnohospodárstva a pomoc menej zvýhodneným vidieckym oblastiam. Peniaze sa vyplácajú prostredníctvom osobitných fondov, ktoré delíme na predvstupové a povstupové.

1.2 Predvstupová pomoc EÚ

Predvstupové fondy predstavujú de facto nenávratnú pomoc EÚ za určitých podmienok. Pre tieto tri všeobecne známe fondy (ISPA, Phare a SAPARD) Slovenaká republika naposledy pripravovala projekty v poslednom predvstupovom roku, t.j. 2004. Od roku 2004 až do roku 2006 už len dočerpávala staré projekty. V rámci predvstupovej pomoci majú záujemcovia možnosť čerpať finančné prostriedky z EÚ na svoje projekty z týchto programov.

1.2.1 PHARE

Program PHARE je program Európskych spoločenstiev, ktorý si stanovil za cieľ poskytovať finančnú pomoc kandidátskym krajinám zreformovať a prebudovať ich hospodárstvo. Z prostriedkov PHARE sú podporované národné programy, programy cezhraničnej spolupráce a multibeneficiárne programy.

1.2.2 ISPA

ISPA (Instrument for Structural Policies for Pre-Accession – predvstupový nástroj štrukturálnej politiky) je predvstupový nástroj Európskej únie, navrhnutý pre účely spolufinancovania infraštruktúrnych projektov v oblasti dopravy a životného prostredia. ISPA bol zriadený nariadením Rady č. 1267/99. Minimálna veľkosť projektu, ktorý je možno financovať, je 5 miliónov €; ISPA prispieva k celkovému rozpočtu projektu do výšky 75 %.
1.2.3 SAPARD

Program SAPARD sa zameriava na podporu opatrení v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka a je schválený na roky 2000 – 2006. Hlavným cieľom programu je zlepšenie kvality života vidieckeho obyvateľstva, vytvorenie konkurencieschopného a efektívneho poľnohospodársko-potravinárskeho odvetvia, zabezpečenie pracovných miest a adekvátnych príjmov v znevýhodnených poľnohospodárskych regiónoch a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja vidieka.


1.3 Povstupová pomoc EÚ

Povstupová finančná pomoc z EÚ sa realizuje za účelom dosiahnutia jedného z troch prioritných cieľov regionálnej politiky EÚ:

•pomoc zaostávajúcim regiónom - pomoc poskytovaná v rámci plnenia cieľa 1 predstavuje najvyššiu možnú mieru pomoci, aká vôbec môže byť členskému štátu EÚ zo štrukturálnych fondov poskytnutá a uchádzať sa o ňu môžu výhradne regióny, ktorých HDP na obyvateľa (to znamená vyprodukované bohatstvo rozdelené na počet obyvateľov) merané paritou kúpnej sily a vypočítané na základe údajov EÚ v priemere za posledné 3 kalendárne roky je nižšie ako 75 % priemeru HDP na obyvateľa v EÚ. Táto dotácia, ktorá predstavuje sumu 135 miliárd eur, sa rovná dvom tretinám všetkých peňazí pridelených pre regionálnu politiku na obdobie 2000-2006. Ide približne o 50 regiónov, ktoré z nich budú čerpať, a to vytvorením chýbajúcej infraštruktúry, zvyšovaním kvalifikácie tamojších obyvateľov a podporou investovania do miestnych podnikov.

•podpora ekonomickej a sociálnej konverzie regiónov čeliacich štrukturálnym ťažkostiam - môže ísť o oblasti, kde sa reštrukturalizuje ekonomika, o upadajúce vidiecke oblasti, oblasti rybolovu, v ktorých nastala kríza či mestské oblasti s vážnymi problémami.

•modernizovanie systémov vzdelávania a podpora zamestnanosti v znevýhodnených regiónoch – napríklad vytváraním nových pracovných miest. Prostriedky štrukturálnych fondov EÚ vyhradené pre cieľ 3 sú určené pre celú EÚ okrem regiónov spadajúcich do kategórie cieľa 1.

Nástrojmi na realizáciu regionálnej politiky EÚ sa stali štrukturálne fondy a kohézny fond.