• koncentrovať sa viac na špecializáciu než na diverzifikáciu
• zamerať sa na ziskovosť/rentabilitu
• znižovať zraniteľnosť na čo najnižšiu možnú mieru

Vedomý paralelizmus – v kapitálovo náročných a produktovo homogénnych priemyselných odvetviach
Stratégia skrytého protivníka – kopíruje produkty a balenie podniku, ktorý má vedúce postavenie na trhu
Stratégia parazitovania – napodobňovanie produktov, značka býva pozmenená, priživuje sa na investíciách vedúceho podniku na trhu

Stratégia napodobňovania – kopírovanie niektorých prvkov produktov vedúceho podniku
Stratégia upravovateľa – upravovateľ preberá produkty vedúceho podniku, upravuje ich a často aj zdokonaľuje.
D. stratégie podniku využívajúce medzeru na trhu – podniky vyhľadávajú a pôsobia iba na určitej časti trhu a spravidla sa snažia vyhnúť konfrontácii s konkurenčnými väčšími podnikmi. Podnik využívajúci medzeru na trhu má tri úlohy – vytvárať, rozširovať a obraňovať medzery na trhu.

Atraktívna medzera – dostatočná veľkosť a disponuje kúpnou silou

• dostatočný rastový potenciál
• o medzeru neprejavujú záujem veľké podniky
• podnik má potrebné schopnosti a zdroje na zabezpečenie efektívneho pokrytia medzery
• podnik dokáže ochrániť svoju trhovú pozíciu

3.Konkurenčné stratégie

nákladové vodcovstvo – zníženie jednotkových nákladov pod úroveň významných konkurentov
stratégia diferenciácie – flexibilita výroby, resp. schopnosť prispôsobiť sa. Cieľom je uspokojiť diferencované požiadavky zákazníkov. Predpoklady: silná orientácia zákazníkov na kvalitu, vysoká efektívnosť a účinnosť marketingu, najvyššia akosť produktu, vysoký imidž produktu, orientácia na inovácie.

Stratégia koncentrácie – koncentrácia na nový trhový segment.
Segmentácia – umožňuje prispôsobenie produktu zákazníkovi a lepšie uspokojenie jeho potrieb, efektívnu podporu predaja a distribúcie produktov, získanie konkurenčnej výhody a umožňuje vyhnúť sa konkurencii.

Zásady segmentovania: kritériá musia byť kvantifikovateľné každý segment musí mať vnútornú homogenitu, segmenty jasne definovateľné, dostatočne veľké, merateľné a dostupné, počet segmentov má byť čo najmenší, rozdiely medzi jednotlivými segmentmi majú byť čo najväčšie, každý segment musí byť vytvorený v súlade so stanovenými cieľmi.

Proces segmentovania: určenie cieľov, určenie kritérií, vlastná segmentácia
Kritériá segmentácie: teritoriálne, demografické, sociálno-ekonomické, psychografické, nákupné správanie zákazníka.
Tri prístupy k trhu: masový marketing (hromadná výroba jedného produktu všetkým kupujúcim), marketing hĺbky produkt. mixu (viac produktov, ktoré majú rôzne vyhotovenie, varianty produktov), cielený marketing (identifikuje trhové segmenty, vyberie si jeden a vyvinie preň produkt i marketing. mix)

Tvorba trhovej pozície: vyjadrenie vzťahu spotrebiteľov k produktom ponúkaným na trhu
Stratégia pokrytia trhu –

• nediferencovaný marketing (ignoruje rozdiely v segmentoch, na celý trh prichádza s jednou ponukou)
• diferencovaný marketing (stratégia výberu viacerých trhových segmentov a ponuka modifikovaných produktov pre každý trh)
• koncentrovaný marketing (úsilím nie je získať malý podiel na veľkom trhu, ale veľký podiel na jednom, či niekoľkých čiastkových trhoch)

Segmentácia medzinárodných trhov: 4 typy stratégií:
kooperačná stratégia – zmluvne zabezpečená licenčnými zmluvami
konfliktná stratégia – cieľom je vytlačiť konkurenta z trhu priamym útokom, obkľúčením, bočným útokom
stratégia úhybná – podnik skúma ako vyhovieť inovačnými aktivitami zvýšenému tlaku konkurencie
stratégia prispôsobovania – udržanie už raz realizovanej pozície produkt – trh.