|
|
| |
Európsky parlament a únia
Európska únia
Európska únia sa zatiaľ skladá s 15 členských štátov (Belgicko, Dánsko, Fínsko, Grécko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Švédsko, Veľká Británia,Taliansko, Francúzsko)
Všetky tieto štáty sa spojili do zoskupenia, ktorého cieľom je dosiahnutie spoločných cieľov a jednoty Európy za pomoci spoločnej zahraničnej a vnútornej politiky.
Noví členovia EÚ (Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Slovinsko, Cyprus, Rumunsko, Bulharsko, Turecko, Malta.)
EU sa stala platnou 1.11.1993 na základe rozhodnutia zastupiteľov členských štátov EHS na zasadnutí rady v Mastrichte, ktoré sa konalo v decembri 1991, vo februári 1992 sa podpísala Mastrichtská zmluva, ktorá bola vlastne zmluva o EU, ktorej súčasťou boli dve zmluvy – - Zmluva o hospodárskej a menovej únii
- Zmluva o politickej únii.
Ciele EU: (spoločná menová únia, sociálna a hospodárska politika, zlepšovanie životných podmienok, spolupracovanie v sociálnej oblasti, vyrovnávanie ekonomickej nerovnováhy, spolupracovanie v oblasti práva a vnútornej politiky,rozširovanie EU, poskytnúť pomoc rozvojovým štátom )
Symboly EU:
Zástava- modrej farby s 12 hviezdami usporiadanými v kruhu.
Hymna - Beethovenova Óda na radosť z jeho 9. symfónie
Európsky parlament
Európsky parlament
Základné inštitúcie EÚ :
EP zastupuje občanov členských štátov EÚ a je nimi priamo volený. Parlamentné voľby sa konajú každých 5 rokov a právo voliť má každý občan EÚ, ktorý je registrovaný ako volič. Poslanci EP nesedia v blokoch podľa štátov, ale sú organizovaný v celoeurópskych politických frakciách, ktoré združujú všetky hlavné politické strany pôsobiace v členských štátoch EU.
EP má tak ako národné parlamenty výbory, ktoré sa zaoberajú konkrétnymi problémami (zahraničné záležitosti, rozpočet, životné prostredie...). Prostredníctvom Výboru pre sťažnosti môžu Európania predkladať sťažnosti priamo do EP.
Mesačné plenárne zasadania, na ktorých sú prítomní všetci poslanci, sa konajú v Štrasburgu (Francúzsko) v "sídle" Parlamentu. Schôdze parlamentných výborov a plenárne zasadania sa konajú v Bruseli (Belgicko), kým Luxemburg je sídlom správnych úradov ("Generálny sekretariát").
Parlament plní tri hlavné úlohy: - Zákonodarná moc
Najbežnejším postupom prijímania (t. j. schvaľovania) právnych aktov EÚ je spolurozhodovanie. Ten stavia Európsky parlament a Radu na rovnakú platformu a zákony schvaľované s využitím tohto postupu sú spoločnými legislatívnymi normami Rady a Parlamentu. Uplatňuje sa v širokom okruhu legislatívnych oblastí.
Mnoho ďalších návrhov treba s Parlamentom konzultovať a schválenie Parlamentu sa vyžaduje pri niektorých dôležitých politických alebo inštitucionálnych rozhodnutiach.
Parlament dáva aj podnety na nové právne predpisy na základe skúmania ročného pracovného programu Komisie, pričom posúdi, aké nové zákony by bolo vhodné prijať a požiada Komisiu, aby predložila návrhy.
- Demokratický dohľad
Keď sa má vytvoriť nová Komisia, Parlament vedie pohovory so všetkými budúcimi novými členmi a predsedom Komisie (nominovanými členskými štátmi) a odsúhlasuje alebo zamieta ich kandidatúru.
Komisia sa politicky zodpovedá Parlamentu, ktorý môže schváliť "návrh na vyslovenie nedôvery", žiadajúci o jeho hromadnú rezignáciu.
Parlament uplatňuje demokratický dohľad pravidelným skúmaním správ, ktoré mu zasiela Komisia (všeobecné správy, správy o spravovaní rozpočtu, uplatňovanie zákonov EÚ...). Poslanci Európskeho parlamentu okrem toho pravidelne kladú Komisii a Rade otázky, a to písomne a ústne.
Členovia Komisie a predseda Rady sa zúčastňujú na plenárnych zasadaniach Parlamentu a schôdzach parlamentných výborov a udržiavajú trvalý dialóg medzi týmito tromi inštitúciami.
Parlament úzko spolupracuje s Radou v niektorých oblastiach, ako je spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a spolupráca justície, ako aj v niektorých dôležitých oblastiach spoločného záujmu ako azylová a imigračná politika a opatrenia na boj proti zneužívaniu liekov, proti podvodom a medzinárodnému zločinu. Predsedníctvo Rady informuje Parlament o všetkých týchto témach.
Parlament môže uplatňovať demokratickú kontrolu aj skúmaním žiadostí občanov a zriadením dočasných výborov na ich preskúmanie.
Parlament poskytuje vstupné údaje na každý samit EÚ (zasadania Európskej rady). Predseda Parlamentu je pri otvorení každého samitu vyzvaný, aby vyjadril názory a postoje Parlamentu k aktuálnym otázkam a k bodom v programe Európskej rady.
- Právomoc nad rozpočtom
O rozpočte EÚ rozhodujú spoločne Parlament a Rada EÚ. Parlament ho prerokúva v dvoch za sebou nasledujúcich čítaniach a rozpočet nadobúda platnosť až po podpise predsedom Parlamentu.
Parlamentný výbor pre rozpočtovú kontrolu (COCOBU) sleduje, ako sa s rozpočtom nakladá, a Parlament každý rok rozhoduje, či schváli používanie rozpočtu Komisiou za predchádzajúci finančný rok. Tento proces schvaľovania je technicky známy ako udelenie "absolutória".
Orgány EU - Rada EU:
a) tvorí ju 15 ministrov
b) je hlavným rozhodovacím orgánom
c) zloženie radi sa mení podľa toho aké otázky sa práve prerokúvajú, každých 6 mesiacov
d) sídlo má v Bruseli - Európsky parlament :
a) je poradným a kontrolným orgánom, skladá sa z 626 poslancov
b) volia ho obyvatelia EU v priamych voľbách
c) je zodpovedný za legislatívu EU, schválenie rozpočtu a kontrolné funkcie
d) sídlo má v Paláci Európy v Štrasburgu - Európska komisia
a) skladá sa z 20 komisárov, delegovaných zo všetkých členských štátov
b) na každý štát musí byť minimálne jeden, z väčších štátov dvaja
c) vykonáva taktiež aj právomoci ktoré jej udelí Rada EU
d) sídlo má v Bruseli - Európsky súdny dvor
a) skladá sa z 15 sudcov a 9 generálnych advokátov
b) jeho úlohou je zabezpečenie výkladu a implementácie práva EU
c) sídlo má v Luxembursku - Dvor auditorov
a) má 15 členov
b) každý rok publikuje výročnú správu, ku ktorej má prístup aj verejnosť
c) sídlo má v Luxembursku - Európska rada
a) je to inštitúcia do ktorej patria zástupcovia 40. členských krajín
b) jej cieľom je ochrana ľudských práv a demokratických zákonov na celom kontinente
c) schádza sa 2 krát do roka
d) nemá stále sídlo - Európska investičná banka
a) jej cieľom je podporovať ekonomické prepojenie a spätosť členských krajín, poskytovaním úverov a
úverových záruk
b) je spravovaná radou guvernérov
c) je najväčšia finančná inštitúcia sveta
d) jej sídlo je v Luxembursku - Európsky menový inštitút
a) je to menový orgán
b) je tvorený prezidentom a guvernérmi národných bánk členských štátov
c) koordinuje menovú politiku
d) kontroluje fungovanie európskeho menového systému a vývoj ECU
e) jeho sídlo je vo Frankfurte nad Mohanom - Európsky ombudsman
a) sprostredkováva kontakt medzi občanmi EU a riadiacimi orgánmi
b) vyšetruje sťažnosti občanov EU
c)má právomoc vďaka ktorej si môže vyžiadať podklady a tiež dôkazy k rozhodnutiam orgánov EU - Agentúra pre ochranu životného prostredia - sídlo Kodaň
- Stredisko pre rozvoj umeleckých odborov - sídlo Solún
- Úrad pre harmonizáciu trhu - sídlo Madrid
- Agentúra pre zdravie a bezpečnosť pracujúcich - sídlo Lisabon
- Europol - sídlo Hág
- Agentúra pre testovanie a kontrolu liečív - sídlo Londýn
- Európske prekladateľské stredisko - sídlo Luxemburg
- Úrad veterinárnej inšpekcie - sídlo luxemburg
- Úrad pre prípravu na povolanie - sídlo Turín
Fondy EU
Fondy sú nástroje hospodárskej politiky a sociálnej súdržnosti EU, ich cieľ je zníženie rozdielov v stupni rozvoja regiónov na podporenie hospodárskeho rastu oblastí ktoré sú menej vyvinuté: - Fond sociálneho rozvoja (jeho cieľom je pomáhať prekonávať regionálne rozdiely v EU)
- Európsky sociálny fond (jeho cieľom je zlepšovanie zamestnanosti a zvyšovanie životnej úrovne pracovníkov v EU)
- Európsky poľnohospodársky a záručný fond (jeho cieľom je financovanie spoločnej hospodárskej politiky v EU)
- Európsky investičný fond (jeho cieľom je poskytovanie úverov podnikom na projekty, ktoré boli schválené Európskou investičnou bankou)
- Fond súdržnosti (jeho cieľom je financovanie projektov v oblasti ochrany životného prostredia)
Eurobankovky
Eurobankovky boli navrhnuté rakúskym umelcom Robertom Kalinom. Víťazné návrhy boli inšpirované Európskymi obdobiami a štýlmi. Eurobankovky predstavujú architektonické štýly siedmich období európskej kultúrnej histórie – - klasicizmus (€ 5)
- románsky štýl (€ 10)
- gotiku (€ 20)
- renesanciu (€ 50)
- barok a rokoko (€ 100)
- vek ocele a skla (€ 200)
- architektúru 20. storočia (€ 500)
V štýloch sú zdôraznené tri architektonické prvky – mosty, brány, okná.
Okná a brány na prednej strane Eurobankoviek by mali symbolizovať ducha otvorenosti a spolupráce v EU. Na zadných stranách Eurobankoviek je zobrazený most ktorý je typický pre dané obdobie kultúrneho vývoja. Most by mal byť tiež metaforou vzťahov medzi krajinami EU.
Eurobankovky sa vydávajú v siedmich hodnotách: (€ 5,€ 10, € 20, € 50, € 100, € 200, € 500)
Eurobankovky by sa nám mali dať ľahko rozoznať podľa svojej veľkosti a tiež podľa podľa svojich dominantných farieb : (€ 5 sivá, € 10 červená, € 20 modrá, € 50 oranžová, € 100 zelená, € 200 okrová, € 500 fialová)
Výrobu Eurobankoviek zabezpečuje najmodernejšia technológia. Eurobankovky sú, vďaka použitiu špeciálneho papiera, vodotlače, bezpečnostných vlákien, špeciálneho atramentu, ochranných fólií, ochranných znakov, veľmi ťažko falšovatelné.
Eurobankovky sa tlačia v národných centrálnych bankách v členských štátoch EU.
Euromince
Euromince majú spoločnú prednú a „národnú“ zadnú stranu, preto je 12 rôznych podôb verzií každej euromince (podľa počtu štátov v európskej menovej únii).
Veľká dôležitosť sa prikladá zabezpečeniu proti falšovaniu a taktiež ľahkej odlíšiteľnosti mincí. Mince sú bezpečné proti falšovaniu, sú trvanlivé a tiež nealergizujúce.
Mince sa od seba líšia -(hmotnosťou , veľkosťou , hrúbkou , materiálom , farbou)
Mince majú znaky, ktoré napomáhajú nevidomým ľudom a ľuďom s poruchami zraku rozlišovať jednotlivé hodnoty mincí, napríklad rozdielny okraj.
Euromince sa razia v ôsmich hodnotách: (1 cent, 2 centy, 5 centov, 10 centov, 20 centov, 50 centov, 1 euro, 2 euro)
|
|
