referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elena, Helena
Nedeľa, 18. augusta 2019
Európsky parlament a únia
Dátum pridania: 20.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: hp2409
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 817
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 5.5
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 9m 10s
Pomalé čítanie: 13m 45s
 

Európska únia

Európska únia sa zatiaľ skladá s 15 členských štátov (Belgicko, Dánsko, Fínsko, Grécko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Švédsko, Veľká Británia,Taliansko, Francúzsko)
Všetky tieto štáty sa spojili do zoskupenia, ktorého cieľom je dosiahnutie spoločných cieľov a jednoty Európy za pomoci spoločnej zahraničnej a vnútornej politiky.

Noví členovia EÚ (Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Slovinsko, Cyprus, Rumunsko, Bulharsko, Turecko, Malta.)

EU sa stala platnou 1.11.1993 na základe rozhodnutia zastupiteľov členských štátov EHS na zasadnutí rady v Mastrichte, ktoré sa konalo v decembri 1991, vo februári 1992 sa podpísala Mastrichtská zmluva, ktorá bola vlastne zmluva o EU, ktorej súčasťou boli dve zmluvy –

  1. Zmluva o hospodárskej a menovej únii
  2. Zmluva o politickej únii.

Ciele EU: (spoločná menová únia, sociálna a hospodárska politika, zlepšovanie životných podmienok, spolupracovanie v sociálnej oblasti, vyrovnávanie ekonomickej nerovnováhy, spolupracovanie v oblasti práva a vnútornej politiky,rozširovanie EU, poskytnúť pomoc rozvojovým štátom )

Symboly EU:
Zástava- modrej farby s 12 hviezdami usporiadanými v kruhu.
Hymna - Beethovenova Óda na radosť z jeho 9. symfónie
Európsky parlament
Európsky parlament

Základné inštitúcie EÚ :
EP zastupuje občanov členských štátov EÚ a je nimi priamo volený. Parlamentné voľby sa konajú každých 5 rokov a právo voliť má každý občan EÚ, ktorý je registrovaný ako volič. Poslanci EP nesedia v blokoch podľa štátov, ale sú organizovaný v celoeurópskych politických frakciách, ktoré združujú všetky hlavné politické strany pôsobiace v členských štátoch EU.
EP má tak ako národné parlamenty výbory, ktoré sa zaoberajú konkrétnymi problémami (zahraničné záležitosti, rozpočet, životné prostredie...). Prostredníctvom Výboru pre sťažnosti môžu Európania predkladať sťažnosti priamo do EP.
Mesačné plenárne zasadania, na ktorých sú prítomní všetci poslanci, sa konajú v Štrasburgu (Francúzsko) v "sídle" Parlamentu. Schôdze parlamentných výborov a plenárne zasadania sa konajú v Bruseli (Belgicko), kým Luxemburg je sídlom správnych úradov ("Generálny sekretariát").
Parlament plní tri hlavné úlohy:

  1. Zákonodarná moc
    Najbežnejším postupom prijímania (t. j. schvaľovania) právnych aktov EÚ je spolurozhodovanie. Ten stavia Európsky parlament a Radu na rovnakú platformu a zákony schvaľované s využitím tohto postupu sú spoločnými legislatívnymi normami Rady a Parlamentu. Uplatňuje sa v širokom okruhu legislatívnych oblastí.
    Mnoho ďalších návrhov treba s Parlamentom konzultovať a schválenie Parlamentu sa vyžaduje pri niektorých dôležitých politických alebo inštitucionálnych rozhodnutiach.
    Parlament dáva aj podnety na nové právne predpisy na základe skúmania ročného pracovného programu Komisie, pričom posúdi, aké nové zákony by bolo vhodné prijať a požiada Komisiu, aby predložila návrhy.
  2. Demokratický dohľad
    Keď sa má vytvoriť nová Komisia, Parlament vedie pohovory so všetkými budúcimi novými členmi a predsedom Komisie (nominovanými členskými štátmi) a odsúhlasuje alebo zamieta ich kandidatúru.
    Komisia sa politicky zodpovedá Parlamentu, ktorý môže schváliť "návrh na vyslovenie nedôvery", žiadajúci o jeho hromadnú rezignáciu.

    Parlament uplatňuje demokratický dohľad pravidelným skúmaním správ, ktoré mu zasiela Komisia (všeobecné správy, správy o spravovaní rozpočtu, uplatňovanie zákonov EÚ...). Poslanci Európskeho parlamentu okrem toho pravidelne kladú Komisii a Rade otázky, a to písomne a ústne.
    Členovia Komisie a predseda Rady sa zúčastňujú na plenárnych zasadaniach Parlamentu a schôdzach parlamentných výborov a udržiavajú trvalý dialóg medzi týmito tromi inštitúciami.
    Parlament úzko spolupracuje s Radou v niektorých oblastiach, ako je spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a spolupráca justície, ako aj v niektorých dôležitých oblastiach spoločného záujmu ako azylová a imigračná politika a opatrenia na boj proti zneužívaniu liekov, proti podvodom a medzinárodnému zločinu. Predsedníctvo Rady informuje Parlament o všetkých týchto témach.
    Parlament môže uplatňovať demokratickú kontrolu aj skúmaním žiadostí občanov a zriadením dočasných výborov na ich preskúmanie.

    Parlament poskytuje vstupné údaje na každý samit EÚ (zasadania Európskej rady). Predseda Parlamentu je pri otvorení každého samitu vyzvaný, aby vyjadril názory a postoje Parlamentu k aktuálnym otázkam a k bodom v programe Európskej rady.
  3. Právomoc nad rozpočtom
    O rozpočte EÚ rozhodujú spoločne Parlament a Rada EÚ. Parlament ho prerokúva v dvoch za sebou nasledujúcich čítaniach a rozpočet nadobúda platnosť až po podpise predsedom Parlamentu.
    Parlamentný výbor pre rozpočtovú kontrolu (COCOBU) sleduje, ako sa s rozpočtom nakladá, a Parlament každý rok rozhoduje, či schváli používanie rozpočtu Komisiou za predchádzajúci finančný rok. Tento proces schvaľovania je technicky známy ako udelenie "absolutória".
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.