Obsah
Úvod
1Definícia verejného projektu
2 Stanovenie cieľov verejných projektov
3 Vybrané metódy hodnotenia verejných projektov
3.1 Inputovo – outputové metódy
3.2 Metódy neurčitosť
3.3 Metódy sieťovej analýzy
Záver
Zoznam použitej literatúry
Úvod
Projektový prístup, pre ktorý je typické sledovanie a pokiaľ možno i meranie účelu, cieľa a finálnych efektov vynakladaných prostriedkov, je jedným z princípov moderných reforiem verejnej správy. Stáva sa tiež i vďaka vplyvu integračných procesov a pôsobenia EU, veľmi významnou súčasťou rozpočtovej praxe. Zvládnutie tvorby projektov je pre orgány verejnej správy de facto nevyhnutnosťou pre získanie finančných prostriedkov z programov predvstupových i štrukturálnych fondov
Podstatou ekonomického prístupu k analýze a hodnoteniu je použitie kritéria racionality jednania zúčastnených subjektov v zmysle predstavy, že racionálna činnosť spočíva v efektívnom využití obmedzených zdrojov za účelom maximálneho dosiahnutia cieľov, resp. žiaducich úžitkov.
Metódy ekonomického hodnotenia si kladú za cieľ merateľne dokázať, aké sú úžitky a náklady rôznych variant rozhodnutí a na základe toho vybrať tie projekty alebo činnosti, ktoré sú schopné najlepšie prispieť k rastu spoločenského blahobytu. Inými slovami, ekonomické analýzy v pravom slova zmyslu pracujú ako s inputmi (nákladmi), tak i s outputmi (dôsledkami) jednotlivých variantoch programov a zaoberajú sa voľbou.
Moja práca sa skladá z 3 základných kapitol, kde prvá z nich definuje, čo to vlastne verejný projekt je a druhá rozoberá ciele verejného projektu. Záverečná kapitola opisuje niektoré metódy hodnotenia verejného projektu.
1 Definícia verejného projektu
Všeobecne verejný projekt môžeme chápať ako „systémový návrh alokácie verejných
zdrojov, ktorý má (spravidla) charakter investičnej akcie“ (OCHRANA, 1999: 9).
Samotný pojem projekt, ktorý používame v súvislosti s uplatňovaním metód ekonomických analýz v procese rozhodovania o alokácií verejných prostriedkov, môže byť niekedy zavádzajúci. Nezodpovedá celkom presne súčasnej reálnej praxi. Pri rozhodovaní o väčšine celkového objemu verejných prostriedkov sa u nás (zatiaľ) väčšinou uplatňuje rezortný a inštitucionálny prístup. Cieľom tohto prístupu je zjednodušene vyjadrené „prefinancovať“ chod konkrétnych organizácií a inštitúcií, ktoré majú za úlohu vykonávať potrebné činnosti. Pod pojmom projekt potom v tejto situácií býva chápaná predovšetkým konkrétna rozvojová aktivita, niečo nového, zväčša investície alebo vytvorenie novej organizačnej štruktúry.
Podstatne širšie chápanie pojmu verejný projekt zahrňuje v podstate akékoľvek aktivity, činnosti či úlohy prebiehajúce, resp. plnené v rámci verejného sektora, pri ktorých sú použité verejné výdavky. Môžu byť jednorazové, ale i opakované až rutinné. Môžu sa týkať financovania investícií, ale i bežného vedenia nejakého zariadenia. Na jednej strane môže ísť o zaistenie výstavby čističky odpadových vôd, na strane druhej o zaisťovanie prevádzky plaveckého bazénu. Môže ísť o rozhodnutie postaviť diaľnicu, zaviesť nový policajný informačný systém, zvýšiť počet miest v družine pre žiakov základných škôl či zostavenie rozpočtu na fungovanie nejakého úradu.
Projektový prístup k verejným výdavkom sa snaží sledovať účel, ciele a finálne efekty vynakladania prostriedkov. Práve k nim (a nie k prevádzkovým potrebám nejakej inštitúcie) sú potom stiahnuté zodpovedajúce náklady. To v procese verejnej voľby umožňuje lepšie posúdenie, či je daný efekt žiaduci, či by tu nebolo lepšie uvažovať o zmene v alokácií zdrojov.
Konkrétny projekt má verejný charakter, pokiaľ spĺňa aspoň jednu z troch podmienok:
- dôležitá časť zdrojov jeho realizácie pochádza z priameho alebo nepriameho verejného financovania (pokiaľ je financovanie napr. zo štátneho rozpočtu alebo z daňových úľav),
- k jeho realizácií sú využité iné nástroje hospodárskej politiky (napr. štátna regulácia cien,
znárodnenie...), - sú s ním spojené významné externality (hlavne dopady zmien právnej úpravy - zákaz výroby freónov, odstraňovanie prekážok pre vstup na trh apod.).
Prvým z kľúčových momentov uplatňovania projektového prístupu je formulácia očakávaní, ktoré majú byť prostredníctvom projektu dosiahnuté. Vyjadrenie účelu vynakladania prostriedkov, resp. cieľov, ktoré majú byť dosiahnuté, je ťažšie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Väčšina verejných statkov a služieb poskytovaných občanom verejnou správou má nehmotný charakter a extrémne zložito sa dajú kvantifikovať úžitky, ktoré prináša. Ciele projektov by naopak mali byť stanovené maximálne konkrétne a mal by sa dať kvantifikovať stupeň ich dosiahnutia.
Optimálne rozhodnutie o tom, ktorý projekt má byť vybraný, sa nezaobíde bez ekonomického ohodnotenia, pri ktorom dochádza k porovnávaniu vstupov a výstupov rôznych variant a alternatív. Existuje celá rada metód a postupov.
2 Stanovenie cieľov verejných projektov
Precíznejšiemu vymedzeniu cieľov pomáha, ak sú pri identifikácií problému nájdené odpovede na tieto otázky:
- Čo je príčinou daného stavu? (jednorazová živelná pohroma, dlhodobé zanedbávanie, nedostupnosť finančných prostriedkov, nedostatočná kvalifikácia pracovníkov, zlá motivácia)
- Aké sú jeho dôsledky? (hrozí akútna „katastrofa“, rozsiahla škoda, silné znepokojenie a nespokojnosť občanov, právny postih zo strany štátnych orgánov, náhrada škody, súkromným subjektom…)
- Aká je jeho tendencia? (zlepšuje sa, zhoršuje či zostáva rovnaký)
- Je potrebné danou problémovú situáciu riešiť? Nemožno predpokladať, že sa automaticky upraví?
Výsledkom takej analýzy býva celý súbor cieľov, ktorý je treba spravidla ďalej vymedziť. Je to významné hlavne z dôvodov vyhodnocovania úspešnosti rozhodnutí. Práve tu spravidla dochádza k najväčším praktickým problémom:
- Definujeme cieľ ako kvantitatívny a kvalitatívny cieľový stav. Napríklad – rozšíriť dostupnú kapacitu bezbariérových bytov danej veľkosti a vybavenosti o 15 %.
- Stanovíme kritéria merania cieľa. Väčšinou je to problém pri aktivitách typu zvýšenia bezpečnosti v obci, zlepšení dopravnej obsluhe a pod.
- Prevedieme verifikáciu cieľov, t.j. kladieme si otázku, či budeme na konci schopní stanoviť, nakoľko bol cieľ dosiahnutý.
- Uskutočníme hierarchizáciu cieľov, t.j. určujeme, na ktorej organizačnej úrovni budú jednotlivé ciele plnené.
- Stanovíme priority jednotlivých cieľov.
- Preveríme, či sú ciele adekvátne, t.j. či zodpovedajú problémovej situácií, očakávaniam a či svojimi dôsledkami uspokojujú relevantne záujmové skupiny, poprípade dokonca verejný
záujem. - Určíme, akými prostriedkami budú jednotlivé ciele realizované. V tomto kroku hľadáme spôsob, ako vzájomne prepojiť ciele na jednotlivých hierarchických úrovniach.
• Prevádzame koordináciu jednotlivých cieľov (či býva rozlišovaný horizontálny a vertikálny
aspekt – časové a organizační hľadisko).
