Veľmi užitočná je tzv. spätná kontrola žiaducich vlastností definovaných cieľov. Predovšetkým ide o to, či:
- Sú ciele relevantné? Vzťahujú sa k problému, ovplyvnia ho nejako?
- Nie sú ciele redundantné, nadbytočné? Naozaj sú nutné?
- Sú ciele verifikovateľné? Dá sa ich dosiahnutie overiť a vyhodnotiť?
- Sú ciele kvantifikovateľné?
3 Vybrané metódy hodnotenia verejných projektov
3.2 Inputovo – outputové metódy
Ide o nákladovo – výstupové metódy. Pod nákladmi rozumieme súhrn peňažných výdajov a peňažných prvkov potrebných k využitiu rôznych zdrojov pre získanie konkrétneho produktu. Medzi nepeňažné prvky možno zahrnúť obmedzenia, vyplývajúce zo štátnych regulačných opatrení, škody pociťované inými subjektmi alebo znehodnotenie životného prostredia, t.j. negatívne externality alebo „náklady príležitosti“, ktoré označujú výhody vyplývajúce z iného použitia tých istých zdrojov. Výstupy sú v tomto prípade súhrnom uspokojenia (úžitku) jednotlivca, skupiny jednotlivcov alebo komunity, ktorá generuje nejaký program alebo verejné opatrenie.
CMA (Cost Minizime Analysis)
Táto metóda analyzuje minimalizáciu nákladov, pričom výstupy sa nemerajú. Patrí k relatívne najjednoduchším inputovo-outputovým metódam. Jej podstatou je hľadanie alternatívy s najnižšími nákladmi. Stanovenie nákladov sa realizuje najčastejšie prostredníctvom hodnotových jednotiek hodnotovou analýzou priemyselne inžinierskou metódou alebo parametrickým odhadom nákladov. Možno ju použiť tiež pri programovom rozdeľovaní zdrojov, pri výbere alternatívy pri reorganizácií útvaru orgánu verejné správy.
CBA (Cost Benefit Analysis)
Táto metóda analyzuje náklady a prínosy, pričom meriame hodnotové jednotky. V praxi predstavuje veľmi vhodný nástroj manažérskeho ekonomického rozhodovania. Je základnou metódou ekonomickej analýzy uplatňovanej pri hodnotení efektívnosti verejných projektov a činností. Umožňuje zistiť, či pozitívne dôsledky verejného projektu vyrovnávajú náklady vynaložené na tento projekt. CBA je typická tým, že hodnotenie dôsledkov projektu sa uskutočňuje v peňažných jednotkách, aby ho bolo možné porovnávať s nákladmi. Podstatou CBA je riešenie otázky „ Čo kto stráca a čo kto získava?“. CBA možno definovať ako súbor praktických metód optimálnej voľby v oblasti verejnej ekonomiky, rešpektujúci kritérium maximálnej čistej spoločenskej rentability, pričom sú všetky uvažované náklady a výnosy uvádzané v peniazoch, a to priamym alebo nepriamym spôsobom. Základným krokom každej analýzy by mala byť identifikácia súboru možných variant, pre správne rozhodnutie. Ďalej treba identifikovať všetky významne náklady a výnosy možných projektov.
Kľúčovým problémom metódy CBA je meranie výšky jednotlivých nákladov a výnosov v peňažných jednotkách, resp. odhad ich ceny. Pokiaľ nedokážeme nájsť na trhu cenu pre danú položku, môžeme sa pokúsiť nájsť jej ocenenie prostredníctvom trhovej ceny podobnej komodity – substitútu, samozrejme ak existuje. Pokiaľ boli ocenené všetky náklady a výnosy konkrétneho projektu , pristúpime k výberu k tých, ktoré budú realizované. Realizovať sa budú tie projekty, ktoré majú najvyšší efekt z jednotky nákladov.
Pri analýze naákladov je však potrebné rozlišovať priame náklady, ktoré sú vyjadrované spravidla trhovými cenami a nepriamymi nákladmi, ktoré sú obvykle oceňované ako náklady alternatívnych príležitostí. Pre kalkulovanie nákladov a výnosov v metóde CBA je vhodné použiť nasledovnú postupnosť krokov:
- previesť súpis všetkých položiek nákladov a výnosov,
- rozdeliť dané položky na hmotné (náklady a výnosy, ktoré možno oce%novať na trhu) a nehmotné (ostatné, ktoré na trhu nemožno oceňovať),
- pokiaľ je to možné, oceniť náklady a výnosy trhováými cenami
- ak nie je možné použiť trhové ceny, previesť ocenenie prostredníctvom substitútu resp. stanoviť tieňovú cenu,
- náklady alebo výnosy, ktoré majú pre ekonomiku ako celok charakter transferov oceniť nulou,
- náklady na pracovnú silu, inak bez realizácie projektu nezamestnanú, neoceniť mzdou, ale nákladmi obetovanie príležitosti.
